Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216000
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912216000.3

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO : 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , so sídlom v Bratislave,
ul. Grösslingova 4, IČO:36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrhy žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalobu žalobcu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, v ktorom mal súd uložiť žalovanému povinnosť
uhradiť pre neho majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Ako dôvod uviedol skutočnosť, že Okresný súd
Trebišov v ním označených exekučných konaniach nerozhodol v zákonnej lehote o jeho žiadostiach
ako oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Tvrdil, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z.z. v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu.

Žalobca podal na tunajší súd dňa 27.09.2012 množstvo návrhov proti tomu istému žalovanému na tom
istom skutkovom základe a z tých istých dôvodov.

V senáte 11 C súd spojil konania

11 C 86/2012 ( uplatnená škoda 175 € + nemajetková ujma 663,84 €)

11C 98/2012 ( uplatnená škoda 175 € + nemajetková ujma 276,60 €)

11 C100/2012 ( uplatnená škoda 175 € + nemajetková ujma 663,84 €)

pod spoločnú spisovú značku 11 C 86/2012 na spoločné konanie.

V každom z podaných návrhov výšku majetkovej škody žalobca špecifikoval ako úhradu nákladov na
správu pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a
rozhodnutím o ňom

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumou 70,00

Eur,na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,00 Eur,

na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumou 50,00 Eur,

na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15,00 Eur.

Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, v období, ktoré zbytočne
uplynulo sumu 175,-€. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Výšku nemajetkovej ujmy žalobca v každom návrhu určil výpočtom, ktorým je nárok na úhradu 55,32

Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu od uplynutia zákonnej lehoty, v ktorej bol
súd povinný rozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora až do termínu rozhodnutia o takejto žiadosti.

Žalobca ozrejmil, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku návrhom na predbežné prerokovanie
náhrady škody u žalovaného, avšak žalovaný v zákonnej lehote o žiadosti na predbežné prerokovanie
nároku nerozhodol.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žaloby zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z. Tvrdil, že podania žalobcu, ktoré žalobca označuje ako žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,doručenéžalovanémupredpodanímnávrhunazačatiesúdneho
konania a tiež návrhy na začatie súdneho konania, sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti,

ktoré stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č.514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že už v žiadostiach žalovaného o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní so spisovými
značkami, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho z právneho

predpisu, preto je potrebné takéto návrhy žalobcu na začatie súdneho konania zamietnuť.

Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah.

Žalovaný ďalej hodnotí nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu aj tým, že nároky žalobcu sú premlčané,

že žalobca v žalobách škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania
skutočných nákladov, že žalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
súdu ani ústavné sťažnosti na Ústavnom súde.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žalôb, vyjadrenia žalovaného, oboznámením
pripojených exekučných spisov a zistil tento skutkový stav veci:

Z obsahu spisov Okresného súdu Trebišov

18 Er 1390/2006 ( vo veci 11 C 86/2012)

18 Er 491/2005 ( vo veci 11 C 98/2012)

18 Er 1391/2006 ( vo veci 11 C 100/2012)

súd zistil, že pod uvedenými spisovými značkami sa viedli exekučné konania, v ktorých žalobca ako

oprávnený podával žiadosti o zmenu exekútora a vo všetkých týchto konaniach súdy o žiadostiach
žalobcu rozhodli po uplynutí 30 dňovej lehoty od podania žiadosti na zmenu exekútora uvedenej v
ustanovení §44 ods.8 Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006. Návrhy na zmenu exekútora v
uvedených veciach boli podané v období od 20.10.2009 do 22.11.2010.Z vyššie uvedených súdnych spisov súd zistil, že údaje žalobcu uvedené vo vyššie uvádzaných
troch návrhoch na začatie konania zodpovedajú súdnym exekučným konaniam vedeným pod vyššie
uvedenými spisovými značkami.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo 17.1.2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave - znalecký ústav
predloženého žalobcom súd zistil, že v znaleckom posudku pri žiadostiach o zmenu exekútora a v
súvislosti s ďalšími úkonmi žalobcu po podaní týchto žiadostí, sú vyčíslené priemerné náklady na jednu
vec sumou 31,68Eur. V tejto sume sú zahrnuté mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu
informačného systému, náklady na poštovné a náklady na telekomunikačné služby. U každej položky

týchto nákladov je v znaleckom posudku uvedená suma znamenajúca výšku týchto nákladov.

Súd zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nároky na náhradu škody formou
žiadosti o predbežné prerokovanie týchto nárokov u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný
o týchto žiadostiach nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či predmetné žiadosti boli dostatočne
kvalifikované, čo žalovaný jednoznačne odmieta.

Podľa §44 ods.8 zák.č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.1.2014 oprávnený môže

kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh na
zmenuexekútora.Súdrozhodneozmeneexekútorado30dníoddoručenianávrhunazmenuexekútora.

Podľa ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak

1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom súdu,

2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu

podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatnéhorozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. , účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili

jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žaloby - návrhy

žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to potom čo zistil, že v terajšom štádiu konania žalobca
nepreukázal, aby žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z dôvodu,
že Okresný súd Trebišov v exekučných konaniach označených žalobcom rozhodol o žiadostiach o
zmene exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty.

V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ktorá škoda má byť spôsobená prieťahmi v

súdnom konaní, nie je súd konajúci o návrhu na náhradu škody oprávnený v tomto konaní riešiť ako
predbežnú otázku existenciu takého prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní.

Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní jedine
predsedovi súdu a Ústavnému súdu SR.

Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom
konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej prieťahom
v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať
zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov a to pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by mohlo dôjsť k situácii,
že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní iného súdu posúdil

odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na
prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa
§63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.

Z uvedeného dôvodu, ak má byť daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody spôsobenej
prieťahom v súdnom konaní, musí byť táto preukázaná existenciou právne účinného aktu predsedu súdu

alebo Ústavného súdu SR, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní kvalifikovaná
ako dôvodná.

Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu SR o
konštatovaní prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach. Žalobca teda nepreukázal, že je
osobou oprávnenou na uplatnenie nárokov v zmysle jeho návrhov, preto súd jeho žaloby zamietol.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ust. §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného po 1.1.2013,
teda po podaní návrhov žalobcu na začatie konania, avšak na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o
nedôvodnosti uplatnenia nárokov žalobcu táto skutočnosť nič nemení.Súd poukazuje, že citované ustanovenia zákona o súdoch, ako aj Ústavy SR boli účinné aj v čase, keď
vo vyššie uvedených exekučných veciach uplynuli lehoty na rozhodnutie o žiadostiach žalobcu o zmenu
exekútora a súd v týchto zákonných lehotách o žiadostiach nerozhodol.

Skutočnosť, že aj keď od 1.1.2013 je ustanovenie §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. rozdielne od úpravy
účinnej do 31.12.2012, nič to nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez
novelizácie v §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinnej od 1.1.2013, by súd z vyššie uvedených dôvodov
návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol a to z tých istých dôvodov.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2014 č.k.

25Co/66/2014 vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo dňa 19.11.2014 č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V
uvedených veciach súdy rozhodovali o návrhoch žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému SR-
Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom základe
s rovnakým právnym odôvodnením.

Žalobca podaním zo dňa 11.06.2015 navrhol prerušiť konania z dôvodu, že mal podať ústavnú sťažnosť

na Ústavný súd v Košiciach, v ktorej okrem iného žiadal, aby Ústavný súd zrušil uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 4NcC/35/2012, ktorým odvolací súd rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Trebišov JUDr. Jana Berešová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci
vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 11 C 86/2012.

Žalobca žiada, aby súd toto konanie prerušil až do ukončenia konania o jeho ústavnej sťažnosti,

ktorou sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Žiadosť o
prerušenie konania odôvodnil žalobca ustanovením §109 ods.1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len OSP) a ustanovením §109 ods.2 písm. c/ OSP. K návrhu na prerušenie konania žalobca
pripojil písomnosť označenú ako „Sťažnosť“ adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky, avšak
z podania žalobcu zo dňa 11.06.2015, ani z priloženej sťažnosti nie je zrejme, kedy bola sťažnosť

vyhotovená a či a kedy bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky odoslaná.

Tak isto žalobca podaním zo dňa 11.06.2015 podal návrh na prerušenie konania z dôvodu konania o
predbežnej otázke na Súdnom dvore Európskej únie vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 7C/6/2010
a v zmysle ust. §109 ods.2 písm. c/ OSP navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol žalovaný v konaní vedenom na OS Prešov pod sp.zn.

7C/6/2010.

Podľa §109 ods. 1 písm.b/ OSP súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis , ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa §109 ods.2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné

podmienky na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.

Konanie pred Ústavným súdom nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa vyššie citovaných
ustanovení OSP už aj vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorému žalobca
podal alebo mieni podať sťažnosť, uplynuli už viac ako dva roky.

Čo sa týka prerušenia konania v zmysle ust. §109 ods.2 písm. c/ OSP je daná iba možnosť na prerušenie
konania, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie.O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal , preto súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-

nutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 OSP/.