Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201640
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115201640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený
PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti
odporkyni: N. Ď. I.. XX.XX.XXXX, Z. J. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š.Á. T. M., o zaplatenie 255,32 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 6,37 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,00 % ročne zo sumy 6,37 eur od 04.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 248,95 eur od 04.12.2012 do zaplatenia zamieta.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Určuje,žezmluvnápodmienka,obsiahnutávust.bodu3Dodatkukzmluveopripojení,uzavretéhomedzi
obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35
763 469 ako Podnikom a odporcom ako Účastníkom, dňa 16.02.2011 v znení: „V prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto
Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok MI)
a následnej deaktivácie Služby je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95
eur.“ j e n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 20.01.2015, doručeným súdu dňa 26.01.2015 sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporkynibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 255,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6,37 eur od 04.02.2012
do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 eur od 04.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania, titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške
16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia, v návrhu na začatie konania vyčíslených vo výške
71,09 eur.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 16.02.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so
sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „ST“), uzavrela s odporkyňou podľa
ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom mobilného internetového pripojenia, program DATASIM MI NEOB 2. a dňa 16.02.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie
zľavy na využívané služby alebo zariadenie ZTE MF637 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Na základe
zmluvy poskytoval ST odporkyni plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že

odporkyňa faktúry do dňa spísania návrhu neuhradila. Vzhľadom na to, že si odporkyňa svoj zmluvný
záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Vystavené boli nasledovné faktúry: č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 03.02.2012 na sumu
23,30 eur, postúpená v sume 6,37 eur a č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou dňa 03.12.2012, na sumu
248,95 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že ST a navrhovateľ uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení

pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe
uvedeného došlo zo strany ST k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporkyni. Navrhovateľ v
ďalšom uviedol, že ST si svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto
mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže odporkyňa zmluvu porušila tým, že faktúry nezaplatila, resp.
nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho
nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Okrem uvedených nárokov si navrhovateľ uplatnil aj nárok na zákonné

úroky z omeškania.

Odporkyňasakdoručenémunávrhunazačatiekonaniaajehoprílohámvsúdomurčenejlehotepísomne
nevyjadrila.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.,

súd, v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil
tento rozsudok dňa 26.06.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli dňa 18.06.2015.

Súd, na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav,
pričom prihliadol na skutočnosti známe mu zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.), vec posúdil podľa nižšie

uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

ST ako Podnik a odporca ako Účastník dňa 16.02.2011 uzavreli zmluvu o pripojení - služba T-
Mobile mobilný internet. Na základe predmetnej zmluvy sa ST zaviazal poskytovať odporkyni službu
„DATA SIM MI NEOB2“, ako verejnú elektronickú komunikačnú mobilnú dátovú službu, poskytovanú
prostredníctvom verejnej mobilnej elektronickej komunikačnej siete na základe technológie Flash-

OFDM alebo prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete, ktorá umožňuje odporcovi prístup do
siete Internet, alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí prostredníctvom koncového
zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty, špecifikovaných v zmluve, za účelom dosiahnutia bežnej
užívateľskej mobilnej dátovej komunikácie. Odporkyňa v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila so
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej dátovej služby

T- Mobile mobilný internet ST (ďalej len „VP MI“), Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti ST
(ďalej len „VP“) a Cenníkom služieb ST, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazala dodržiavať.
Ďalej si záväzne objednala v zmluve špecifikované služby ST a zaviazala sa riadne a včas plniť všetky
povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, VP a osobitných podmienok, najmä riadne a

včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

ST ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa 16.02.2011 zároveň dodatok k zmluve o pripojení -
služba T-Mobile mobilný internet, ktorým sa ST zaviazal, že sprístupní odporkyni prístup do siete Internet
alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom, prostredníctvom
koncového zariadenia ZTE MF637 s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX, za zľavnenú maximálnu

kúpnu cenu 1,- euro, alebo prostredníctvom SIM karty a poskytne odporkyni zvolený program služby
DATA SIM MI NEOB2. Odporkyňa sa zaviazala v bode 1 písm. b) dodatku, že bude riadne a včasplatiť ST cenu služieb, špecifikovaných v dodatku, a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,
VP MI, VP a platným Cenníkom vrátane Fair User Policy a týmto dodatkom. Zároveň sa odporkyňa v
bode 2 zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu zavretia dodatku nepožiada o deaktiváciu, resp.

zrušenie Služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
ST vzniklo právo deaktivovať službu alebo zrušiť Službu odstúpením alebo právo vypovedať zmluvu o
pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporkyne, pričom za žiadosť o deaktiváciu, resp.
výpoveď služby sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany odporcu, žiadosť o deaktiváciu
služby v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie odporkyne od zmluvy o

pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane ST a nepožiada o zmenu služby podľa
dodatku na program služby s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb DATA
SIM MI NEOB1 (2GB). V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne (najmä hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo čl. 5 bod 5.2
písm. a) až c) VP MI) a následnej deaktivácie služby je odporkyňa povinná zaplatiť ST zmluvnú pokutu v
sume 248,95 eur. (bod 3 dodatku) Podľa bodu 5 dodatku sa tento uzavrel na určitú dobu, a to na dobu 24

mesiacov odo dňa jej uzavretia. Dodatok a je platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami.

Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že ST
vyúčtovala odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2012, so splatnosťou dňa 03.02.2012 v
sume 23,30 eur (navrhovateľ si z tejto uplatňoval len sumu 6,37 eur) cenu služieb, poskytnutých podľa
zmluvy o pripojení a platného Cenníka za obdobie od 15.12.2011 do 14.01.2012.

V ďalšom mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.11.2012 so splatnosťou dňa 03.12.2012 v sume 248,95 eur vyúčtoval odporkyni zmluvnú pokutu
podľa medzi účastníkmi uzavretého dodatku.

Faktúry boli adresované na adresu, uvedenú odporkyňou pri uzatváraní zmluvy o pripojení a rovnako na
adresu, na ktorej súd odporkyni riadne doručil návrh na začatie konania. Z toho súd vyvodil, že faktúry

boli odporkyni riadne oznámené.

Listom zo dňa 02.12.2013, adresovaným odporkyni, označeným ako „Oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“ ST oznámil odporkyni, že pohľadávky,
vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr, spolu s príslušenstvom, postúpila na navrhovateľa, a to na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ST a navrhovateľom dňa 20.11.2013. Súčasne

ST odporkyni uviedol, že svoj záväzok má uhradiť navrhovateľovi ako novému veriteľovi.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.568/2007Z.z.,spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010
do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10 a po účinnosti
zákona č. 106/2014 Z. z. dňa 01.06.2014), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Podľaust.§53aods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.161/2011Z.z.účinnomod01.07.2010,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od
01.04.2004,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky

dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ST a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah, vyplývajúci z, v zmysle ust. § 43 zákona

č. 610/2003 Z. z., uzavretej zmluvy o pripojení. Právu odporkyne na poskytovanie služieb podľa zmluvy
ST (§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.) zodpovedala povinnosť odporkyne uhradiť ST cenu týchto
služieb podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou [§ 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z.].

Súd mal tak v konaní preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vznikol voči odporkyni
nárok na zaplatenie žalovanej, doposiaľ neuhradenej, ceny poskytnutých služieb, v súlade so zmluvou

o pripojení, VP, Cenníkom a vyššie uvedenou faktúrou, vo výške 6,37 eur. Súd tak z tohto dôvodu a
súčasne z dôvodu, že odporkyňa sa neuhradením ceny týchto služieb v lehote splatnosti, uvedenej na
faktúre, dostala do omeškania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa
ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľovi, ako singulárnemu sukcesorovi, priznal nárok
na zaplatenie sumy 6,37 eur a odporkyňu týmto rozsudkom zaviazal na jej zaplatenie.

Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur.
Aj keď navrhovateľ priamo neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého si nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur uplatnil, je nepochybné, že to bolo na základe ust. bodu 3
predmetného dodatku k zmluve o pripojení, uzavretého medzi ST a odporkyňou dňa 16.02.2011, a to
z dôvodu, že odporkyňa počas doby viazanosti neuhradila svoje zmluvné záväzky, t. j. že odporkyňa

neuhradila dojednanú cenu jej poskytnutých služieb zo strany ST.

Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi ST a odporkyňou,
založený predmetnou zmluvou o pripojení zo dňa 16.02.2011, v znení jej dodatku, sa bez akýchkoľvek
pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv, zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka

(ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa
názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora

z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej

povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť
výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné

(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadnepochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v

spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá
možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná

navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie
zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi

súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd tak, vedomý si svojej povinnosti, sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie sumy 248,95 eur.

V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
uvedených zmluvných podmienok v dotknutom ust. bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa
16.02.2011, uzavretého medzi ST ako dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom. Za individuálne so
spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej
obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo

napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami
povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom
pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či
už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím

podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť
jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku
prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej klauzuly

o zmluvnej pokute v danom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods.
1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že
zmluvnédojednanievspotrebiteľskejzmluvesanepovažujesospotrebiteľomzaindividuálnedojednané,
ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).

(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla, obsiahnutého v

znení ust. § 53 ods. 9 (v súčasnosti ods. 11) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní
okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli
v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy.
Len tento spôsob výkladu cit. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

podľa názoru súdu plne korešponduje so znením cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže
mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na
(ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje
aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou

neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí
sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)

Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti

dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcichzo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej
pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,

nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade právny predchodca navrhovateľa tak zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eur, s
poukazom na jej zakotvenie v ust. bodu 3 dodatku vo väzbe na bod 1 písm. d) dodatku k zmluve o
pripojení zo dňa 16.02.2011, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporkyňu na jednej

strane získať cenové zvýhodnenie na vybrané telekomunikačné koncové zariadenie a na druhej strane
pre právneho predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb,
s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitého benefitu odporkyni, spočívajúceho práve v zľave z ceny
telekomunikačného koncového zariadenia (teda na druhej strane zodpovedajúcej akejsi strate právneho
predchodcu oproti štandardnej cene telekomunikačného koncového zariadenia rovnajúcej sa výške
zľavy z jeho ceny).

Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, podľa dodatku k
zmluve o pripojení, je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala
odporkyňu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa,
založenomnaobsahovototožnomzmluvnomzáklade)kzaplateniuzmluvnejpokutyvprípadeporušenia
povinnosti najmä podľa bodu 1 písm. b) a bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.02.2011, resp.

podľa bodu 1 alebo 2 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.02.2011 počas celej doby viazanosti,
t. j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku doby viazanosti, alebo aj na jeho konci, a to v rovnakej
výške bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou (resp. iným spotrebiteľom v
zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom
základe). V prípade posudzovanej zmluvnej podmienky by tak bola odporkyňa (resp. iný spotrebiteľ v

zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa, založenom na obsahovo totožnom zmluvnom
základe) povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 248,95 eur, v prípade, že by porušila svoje
zmluvné povinnosti hneď, na ktorých porušenie sa zmluvná pokuta viazala, na začiatku doby viazanosti,
ako aj v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti porušila v samotnom závere doby viazanosti, pričom
v predchádzajúcom období si svoje povinnosti plnila riadne a včas. Rovnako súd poukazuje na to, že

spotrebiteľbolzaviazanýzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške248,95eurstálevrovnakejvýške,bezohľadu
na intenzitu porušenia jeho zmluvnej povinnosti, t. j. bez ohľadu na rozsah dlžnej sumy za poskytnuté
služby,tedanapr.ajpridlhupáreuro.Zpohľadusúdujeuvedenépotrebnépovažovaťzaneprijateľné.Na
tomto závere súdu nemôže nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca navrhovateľa
si v prípade menšej intenzity porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom (už mu vzniknuté) právo na

zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval, keďže, ako bolo vyššie uvedené v prípade ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť.

Súčasne treba poukázať aj na to, že slovné spojenie, uvádzané v dotknutom ust. bodu 3 dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 16.02.2011: „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka
(najmä hociktorej povinnosti ... uvedenej v bode 1 ....“ zo zohľadnením toho, že v ust. bodu 1 písm.

b) oboch dodatkov sa odporkyňa zaviazala dodržiavať všetky svoje povinnosti, v súlade so zmluvou o
pripojení, jej dodatkom, VP (VP MI) a platným Cenníkom, tak vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, nemôže
byť akceptovateľná.

Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§ 53 ods. 4 písm.

k) Občianskeho zákonníka], spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak absolútne
neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje za potrebné v ďalšom poukázať na to, že ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ust. § 53a

Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zostrany predajcov alebo dodávateľov.“. Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná
podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším

používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia
z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom (uvedená povinnosť sa vzťahuje aj
na právneho nástupcu dodávateľa - § 53a ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak by súd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho
stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz

používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania

neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi
práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania
(v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude
právnupovinnosťrešpektovaťaodspotrebiteľovnebudepožadovaťplnenievrozporesdobrýmimravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je

nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale
osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade
s povinnosťou odbornej starostlivosti [§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.].

V kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dodáva, že toto ustanovenie nie
je možné vykladať reštriktívne spôsobom, že sa vzťahuje na viaceré absolútne identické (z hľadiska

samotného znenia zmluvných podmienok) prípady záväzkovo-právneho vzťahu medzi dodávateľom
a viacerými spotrebiteľmi. naopak toto cit. ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky
podmienky, ktorých význam (resp. dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd už
pred tým právoplatne rozhodol, že je neplatná, resp. z dôvodu takejto podmienky nepriznal dodávateľovi
žalované plnenie. Vo väzbe na uvedený výklad súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť

(§ 121 O.s.p.) o tom, že Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007
(potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/118/2007-123 zo dňa 27.05.2008) nepriznal
právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (súd má zo svojej činnosti
zároveň vedomosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej

zápisnice č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu
zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX medzi
zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13
Bratislava, IČO: 35 763 469 - právnym predchodcom navrhovateľa - ktorá sa na základe tejto zmluvy

o zlúčení stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.;
obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu
ku dňu 01.07.2010) plnenie - nárok na zmluvnú pokutu - uplatnené na základe významovo (svojim
dôsledkom) totožnej zmluvnej podmienky ako v prejednávanej veci. Ďalej má súd zo svojej činnosti

vedomosť (§ 121 O.s.p.) o tom, že obdobne Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6C/186/2012-48 zo dňa
28.09.2012 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/67/2013-104 zo dňa 30.08.2013)
nepriznal právnemu predchodcovi navrhovateľa Slovak Telekom, a. s. nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty taktiež uplatnený na základe významovo (svojim dôsledkom) totožnej zmluvnej podmienky,
pričom vo výroku rozsudku určil túto zmluvnú podmienku za neplatnú. Obsahovo úplne totožnú zmluvnú

podmienku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur Okresný súd Žilina určil za neplatnú
aj v konaniach, začatých na návrh samotného navrhovateľa, a to v rozsudkoch č. k. 6C/380/2014-28
zo dňa 23.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2015, č. k. 6C/349/2014-36 zo dňa
09.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2015 a č. k. 6C/117/2015-24 zo dňa 31.03.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2015.

S poukazom na uvedené rozhodnutia Okresného súdu Žilina nebolo možné už ani z dôvodu, uvedeného
v cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s cit. ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, navrhovateľovi priznať uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
248,95 eur.

Súd v uvedenom kontexte poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty, neplatnej podľa ust. § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust.
§ 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko
zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ust. § 53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou pôsobiacou ex tunc.
Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku
neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.

Súd tak návrh v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur (aj s jej príslušenstvom - úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne za obdobie od 04.12.2012 do zaplatenia), z dôvodu neexistencie právneho základu
pre vznik tohto uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, zamietol a súčasne v zmysle ust.

§ 153 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol túto zmluvnú podmienku vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
zákonom zo sumy 6,37 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6,73 eur
(priznaná suma z faktúry č. XXXXXXXXXX)od 04.02.2012 do zaplatenia, mal za to, že odporkyňa sa

dostaladoomeškaniasplatenímcenyzaposkytnutéslužby,t.j.sumy6,73eur,prvýmdňomposplatnosti
predmetnej faktúry, ktorou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni cenu poskytnutých
služieb, v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením
faktúry č. XXXXXXXXXX, t. j. ku dňu 04.02.2012, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,00 %
ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Právnemu predchodcovi navrhovateľa

tak vzniklo v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6,73 eur
od 04.02.2012 do zaplatenia. Následne s postúpenou pohľadávkou prešlo na navrhovateľa, v súlade s
ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu
voči odporkyni na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. Súd s poukazom na to, návrhu

v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. V konaní bola vo väčšej časti úspešná odporkyňa, a teda by jej
patrilo právo na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila, resp.

jej v konaní ani preukázateľne nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal (o náhrade trov konania
rozhoduje súd podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. na návrh).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.