Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113202520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113202520.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcov: 1. V. X., nar.

XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX W., 2. V. X., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Q., obaja zastúpení:
JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovanému: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX O., zastúpený: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, 811
04 Bratislava, o zaplatenie 874,56 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 271,07 eura, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou zo dňa 28.01.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.02.2013, domáhali
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 874,56 eura s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Q., pôvodne označené ako parcela registra „E“ č. XXX/X, orná pôda o výmere
1723 m2. Tento pozemok bol zameraný geometrickým plánom č. XX/XXXX a boli vytvorené parcely
registra „C“: parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX
m2, parc.č. XXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. L./XXX - záhrady o výmere XXX m2,

parc.č. XXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXX/XXX - záhrady o výmere XX m2, všetky
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného W. katastra Q.. Predmetné pozemky sa nachádzajú v
záhradkovej osade ZO SZZ 6-84 Q. O.. Pozemky v záhradkovej osade boli zamerané geometrickým
plánom č. 433-22/2002 vyhotoveným Ing. Antonom Blaškom, pričom z pozemkov žalobcov v 1. a 2.
rade žalovaný užíva časť pozemku parc.č. XXX/X označenú ako diel 5 o výmere XXX m2 (záhrada).
Obvodný pozemkový úrad v Q. Rozhodnutím č. 2008/4967/1225-15/07-TKA, potvrdeným Rozhodnutím
Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.k. 1275/161/07/2009, to všetko potvrdené rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/185/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/101/2011
rozhodol, že členovia záhradkovej osady, vrátane žalovaného, nie sú užívateľmi pozemkov v zmysle
zákona č. 64/1997 Z.z., a teda medzi vlastníkmi pozemkov a jeho užívateľom nemohol vzniknúť nájomný
vzťah zo zákona tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 zák.č. 64/1997 Z.z.. Medzi žalobcami v 1. a
2. rade a žalovaným nikdy nevznikol ani zmluvný ani zákonný nájomný vzťah alebo iný právny vzťah
odôvodňujúci žalovaného predmetnú nehnuteľnosť užívať. Z pozemkov v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov v 1. a 2. rade užíva žalovaný časť pozemku parc.č. 796/1 označenú geometrickým plánomč. 433-22/2002 ako diel 5 o výmere XXX m2. Podľa znaleckého posudku č. 165/2012 vyhotoveného
znalcom Ing. Pavlom Encingerom je hodnota nájmu v danej lokalite určená sumou 2,524 eura za 1 m2
ročne. Hodnota nájomného za pozemok užívaný žalovaným je 499,75 eura ročne (198 m2 x 2,524 eura/

m2), v súvislosti s čím žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR 399/2011. Vzhľadom
na vyššie uvedené citované rozhodnutia žalovaný užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu,
čím mu vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Výška bezdôvodného
obohatenia zodpovedá výške ušlého nájomného. Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si
žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujú za obdobie 4-12/2011 a za rok 2012 spolu vo výške 874,56 eura

(374,81 eura + 499,75 eura). Žalobcovia vyzvali listom zo dňa 24.10.2012 žalovaného k úhrade sumy
874,56 eura, žalovaný však sumu do dňa spísania žaloby neuhradil.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že k mimosúdnemu riešeniu nedošlo, návrh považuje
za nedôvodný, žalovaný záhradku v rozhodnom období neužíval a ani v súčasnosti ju neužíva. V
prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania. Ďalej k listinným dôkazom doloženým do spisu na
pojednávaní dňa 30.10.2014 uviedol, že záhradka žalovaného sa rozprestiera približne z jednej polovice

napozemkuvovlastníctvežalobcovazdruhejpolovicenapozemkuvovlastníctvepaniS.X.,pričomtáto
si svoju časť ohradila a z priložených fotografií vyplýva, že záhradka, a to ako jej ohradená i neohradená
časť sú zanedbané. Z čoho vyplýva, že žalovaný tieto záhradky neužíva. Z priloženej fotografie zároveň
vyplýva, že elektrická prípojka sa nachádza na pozemku pani X. za plotom, a žalovaný k nej nemá
prístup. Z priloženej fotografie brány, ktorou sa vstupuje do areálu záhradiek je zrejmé, že brána nie je

uzamknutá, je zabezpečená len proti vetru a teda žalobcovia majú voľný prístup k záhradke. Z fotografie
A, B, D je zrejmý zanedbaný stav neoplotenej časti záhradky. Žalovaný navrhol vypočuť svedka, a to
syna B. B..

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 30.10.2014, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu
žalobcov a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ako aj jeho
právny zástupca, nedostavili sa žalobcovia, ani ich právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa žalobcov
predvolanienapojednávanieprevzaladňa01.10.2014.Dňa28.10.2014bolosúduelektronickydoručené

podanie právnej zástupkyne žalobcov (doplnené v lehote jeho originálom), ktorým právna zástupkyňa
žiadala ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie s termínmi na OS Malacky,
pričom uviedla, že žalobcovia nesúhlasia so zastúpením na základe substitučnej plnej moci, preto žiada
pojednávanie odročiť a vytýčiť nový termín. Súd právnej zástupkyni e-mailom dňa 29.10.2014 oznámil,
že túto žiadosť nebude akceptovať, nakoľko nespĺňa náležitosti podľa § 119 ods. 2 OSP a zároveň

kolízia pojednávaní nie je sama osebe dôvodom na odročenie pojednávania, a preto sa pojednávanie
uskutoční.K uvedenému súd poznamenáva, že žiadosť o odročenie pojednávania v rozpore s § 119 ods. 2 OSP
neobsahovala deň, kedy sa právna zástupkyňa dozvedela o termínoch pojednávaní na OS Malacky,
ďalej skutočnosť predvolania na uvedené pojednávania nijako nepreukázala, a zároveň je z okolností

zrejmé, že o odročenie pojednávania nepožiadala bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o termínoch
kolidujúcich pojednávaní dozvedela. Súčasne, kolízia pojednávaní sama o sebe nie je dôležitým
dôvodom na odročenie pojednávania, a to s poukazom na skutočnosť, že z dôvodu kolízie pojednávaní
u právnej zástupkyne žalobcov boli odročené aj pojednávania vytýčené na 25.03.2013 a na 05.02.2014.
Bolo preto spravodlivé od žalobcov požadovať, aby zvážili zastúpenie substitútom alebo sa zúčastnili

pojednávania aj v neprítomnosti svojej právnej zástupkyne. Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd
názoru, že boli splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania, a že pojednávaním v neprítomnosti
žalobcov a ich právnej zástupkyne nedošlo k odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom, ale k
postupu v zmysle § 101 ods. 2, a síce že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní,
pričom prihliada na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Súd pritom poukazuje aj na to, že od
podania žaloby dňa 05.02.2013 sa uskutočnilo jediné pojednávanie, a to dňa 17.04.2013, následne sa

viedli mimosúdne rokovania, pričom na výzvy ohľadom ďalšieho trvania na žalobe (3 výzvy) právna
zástupkyňa ani žalobcovia nereagovali, rovnako ani na výzvu na predloženie dôkazov ohľadom užívania
predmetného pozemku v rozhodnom období zaslanú spolu s predvolaním na posledné pojednávanie.
Za vyššie uvedených okolností súd žiadosť o odročenie pojednávania považoval za nedôvodnú a za
prejav procesnej pasivity žalobcov, pričom v súlade s § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti

žalobcov a ich právnej zástupkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 28.01.2013, výpisom z LV č. 1384,
informatívnou kópiou z mapy č.l. 5, geometrickým plán č. 433-22/2002, rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Q. zo dňa 14.08.2008, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave
zo dňa 03.09.2009, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/185/2009-168, rozsudkom NS

SR č.k. 10Sžr/101/2011, znaleckým posudkom č. 165/2012, výzvou na úhradu nájomného zo dňa
24.10.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 24.03.2013, výpoveďou z nájmu zo dňa 18.09.2009, kópiou
z katastrálnej mapy č.l. 104 s fotografiami na č.l. 105 - 111, kópiou z katastrálnej mapy č.l. 112 s
fotografiaminač.l.113-115,akoajostatnýmobsahomspisu,výsluchomžalovaného,výsluchomsvedka
a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1384 pre k.ú. Q. súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
pozemku parc.č. XXX/X . o výmere 600 m2 - záhrady, každý v podiele 1.

Z geometrického plánu č. 433-22/2002, vyhotoveného Ing. Antonom Blaškom, súd zistil, že diel 5
pozemku parc. č. XXX/X má výmeru XXX m2.

Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Q. zn. 2008/4967/1225-15/07-TKA zo dňa 14.08.2008

súd zistil, že správny orgán zastavil konanie vo veci návrhu užívateľov pozemkov na vyporiadanie
vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade 6-48 Q. v k.ú. Q..

Z rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave zn. 1275/161/07/2009 zo dňa 03.09.2009
vyplýva, že odvolací správny orgán zamietol odvolanie a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
v Q. zn. 2008/4967/1225-15/07-TKA zo dňa 14.08.2008 potvrdil.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/185/2009-168 zo dňa 05.05.2011 vyplýva, že súd žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Krajského pozemkového úradu v Bratislave, zn.
1275/161/07/2009 zo dňa 03.09.2009, zamietol, pričom ako žalobca v 24. rade vystupoval žalovaný z
tohto konania a konania sa na strane žalovaného zúčastnili v 18. a 19. rade žalobcovia z tohto konania.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr/101/2011 zo dňa 23.05.2012 vyplýva, že súd rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/185/2009-168 zo dňa 05.05.2011 potvrdil vo veci samej, pričom akožalobca v 24. rade vystupoval žalovaný z tohto konania a konania sa na strane žalovaného zúčastnili
v 18. a 19. rade žalobcovia z tohto konania.

Zoznaleckéhoposudkuč.165/2012vypracovanéhoIng.PavlomEncingeromvyplýva,žehodnotanájmu

pozemku parc.č 796/1 je vo výške 2,524 eura za 1 m2 ročne.

Z výzvy na úhradu nájomného za užívanie pôdy zo dňa 24.10.2012 vyplýva že ňou žalobcovia oznámili
žalovanému, že pozemok užíva alebo je na neho evidovaný protiprávne, nakoľko neakceptoval § 2 ods.
1 zákona 229/1991 Z.z., ktorý mu taxatívne prikazoval uzatvoriť zmluvu o nájme s vlastníkom. Ďalej ho
požiadali, aby nájomné za užívaných 198 m2 od 01.04.2011 do 31.12.2012 v sume 874,56 eura uhradil
do 15.11.2012.

Pri výsluchu účastníka žalovaný uviedol, že záhradku užíval asi 4 roky dozadu, od apríla 2011 záhradku
neužíval, pretože zistil, že im tam vytrhali stromky a odstránili pletivo, a tak to prestal užívať. Na jar 2014
bol záhradku odfotografovať a táto je teraz zaburinená a v katastrofálnom stave.

Súd vypočul svedka B. B., ktorý uviedol, že je W. žalovaného, vie približne, čo je predmetom konania. Na
záhradku chodieval sporadicky s otcom, pomáhal mu kosiť a vykonávať iné práce, ktoré boli v záhrade

potrebné. Bolo to v roku 2008 až 2010. Nepamätá si presne, kedy to bolo, bolo to po prvom roku, čo
s otcom vysiali zeleninu, prišli na pozemok, kedy úroda bola pobraná, pričom ostatní záhradkári im
povedali, že to boli miestni. Otcovi hovoril, aby nechal záhradu tak, pretože to nemá význam. Po týchto
skúsenostiach prestali chodiť na záhradu, boli sa tam len pozrieť sporadicky, videli, že je zanedbaná,
urobili aj fotografie záhrady. Nevie o tom, že by otec užíval záhradku od apríla 2011 do decembra 2012.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcov užívaním
pozemku v ich podielovom spoluvlastníctve ako záhradky žalovaným bez právneho dôvodu.Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného
dielu 5 o výmere 198 m2 z parcely č. XXX/X, ktorý sa nachádza v záhradkárskej osade Q. - O.. Ďalej
nebolo sporným, že žalovaný záhradku užíval v rokoch 2008-2010, čo preukázala aj svedecká výpoveď,

v konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný záhradku užíval aj v období, za ktoré si žalobcovia
uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. v mesiacoch apríl 2011 až december 2012. Uvedené
tvrdenie žalobcovia nepreukázali žiadnym dôkazom, a to napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP
(č.l. 51) a napriek osobitnej výzve súdu (č.l. 94). Samotná skutočnosť, že žalovaný bol účastníkom
konaní prebiehajúcich od Obvodného pozemkového úradu v Malackách až po Najvyšší súd SR (viď

rozhodnutia citované vyššie), kde predmetom konania bol vzťah k predmetnej záhradke, nepreukazuje
bez ďalšieho skutočné užívanie záhradky žalovaným v období od 4/2011 do 12/2012 a nemožnosť
užívania pozemku žalobcami ako jeho vlastníkmi. Žalobcovia pritom svoje tvrdenie v žalobe o užívaní
záhradky žalovaným v rozhodnom období neopierajú o žiaden dôkaz, pričom dôkaz neoznačili ani po
tom, čo po pojednávaní konanom dňa 17.04.2013 mali byť prešetrené pomery na mieste samom (z
dôvodu rozdielnych informácií ohľadom konkrétneho užívania predmetnej nehnuteľnosti), ani po tom,

čo boli súdom na predloženie dôkazov vyzvaní. Za takejto dôkaznej núdze na strane žalobcov a za
súčasnej obrany žalovaného tvrdiaceho, že v rozhodnom období záhradku neužíval ani v súčasnosti
neužíva, podloženej fotografiami zanedbaného pozemku, súd musí konštatovať, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný v období od apríla 2011 do decembra 2012 predmetný pozemok
užíval,čojezákladnýmpredpokladomvznikubezdôvodnéhoobohatenia.Tvrdeniežalobcovvžalobe,že

vzhľadom na citované rozhodnutia žalovaný užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu (nakoľko
„členovia záhradkovej osady, vrátane žalovaného, nie sú užívateľmi pozemkov v zmysle zákona č.
64/1997 Z.z., a teda medzi vlastníkmi pozemkov a jeho užívateľom nemohol vzniknúť nájomný vzťah zo
zákona tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 zák.č. 64/1997 Z.z“), je možné považovať za dôvodné
len v časti tvrdenia o absencii právneho dôvodu na užívanie pozemku žalovaným. Táto skutočnosť by

však bola dôvodom na vydanie bezdôvodného obohatenia až vtedy, ak by žalobcovia preukázali, že
žalovaný pozemok v rozhodnom období skutočne užíval, nielen že pre prípadné užívanie nemal právny
dôvod. Skutočnosť, že na užívanie záhradky nemá žalovaný právny titul nebolo v konaní sporné, toto
nespochybnil ani žalovaný, spochybnil však tvrdenie žalobcov, že by záhradku reálne užíval v období
od apríla 2011 do decembra 2012, za ktoré obdobie žalobcovia žiadajú vydať bezdôvodné obohatenie.

Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí. Ak žalobcovia tvrdili, že žalovaný v rozhodnom období (za ktoré požadujú
vydanie bezdôvodného obohatenia) záhradku užíval, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu
relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu a výzve ani

neoznačili ani nepredložili, súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v tomto konaní, teda k záveru, že medzi účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia
nevznikol, pretože žalovaný neužívaním predmetného dielu 5 bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov
ako vlastníkov získať nemohol. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z
24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania

za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takýchprípadoch,keďurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutie ovecinebola
alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

Nakoľko pre úspešnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné preukázať aj
samotné užívanie veci, nie len takúto skutočnosť tvrdiť, pričom žalobcovia túto skutočnosť počas
celého konania nepreukázali, neuniesli teda dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) (v znení do 30.06.2013),
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a

príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, ...

Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky (v znení do 30.06.2013), odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ... b) zastupovanie alebo obhajoba na
pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Podľa§13aods.1vyhlášky(vzneníod01.07.2013),odmenavovýškezákladnejsadzbytarifnejodmeny
patrí za tieto úkony právnej služby: d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní
o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov
vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny,
patrí odmena za každé dve skončené hodiny...

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak (zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách).

Podľa § 1 písm. a) opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie
cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre
osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
priznalplneúspešnémužalovanémuprávonanáhradutrovkonaniaodžalobcovspoločneanerozdielne,

a to v sume 271,07 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom žalovaného
a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v nasledovnej výške:

- odmena advokáta za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia; účasť na
pojednávaní dňa 17.04.2013 - odročené bez prejednania veci; účasť na pojednávaní dňa 30.10.2014)

- 2x 51,45 eura, 1x 12,86 eura, t.j. 115,76 eura,

- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 2x 7,81 eura, 1x 8,04 eura, t.j. 23,66 eura,

- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 17.04.2013 osobným motorovým vozidlom
(Bratislava - Trnava a späť; 102 km; spotreba 5,5 L/100 km; cena PHM 1,391 eura/L; sadzba 0,183
eura/km) t.j. 26,47 eura,- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 30.10.2014 osobným motorovým vozidlom
(Bratislava - Trnava a späť; 102 km; spotreba 5,5 L/100 km; cena PHM 1,293 eura/L; sadzba 0,183
eura/km) t.j. 25,92 eura,

- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 17.04.2013 za 3 polhodiny á 13,02 eura,
t.j. 39,06 eura,

- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 30.10.2014 za 3 polhodiny á 13,40 eura,
t.j. 40,20 eura,

spolu celkom vo výške 271,07 eura.

Nakoľkopricestovnýchnáhradáchnebolapokladničnýmdokladom preukázanácenazapohonnéhmoty

v čase vykonania ciest, súd vychádzal z ceny motorovej nafty v príslušných týždňoch v roku 2013 a
2014 zverejnenej na stránke Štatistického úradu SR.

Súd žalovanému priznal pri každej z ciest náhradu za stratu času iba za 3 polhodiny a nie za uplatnené
4 polhodiny, nakoľko pre účely zistenia straty času sa čas pred úkonom právnej služby a po tomto
spočítava, pretože cieľom náhrady za stratu času cestou do miesta poskytnutia úkonu právnej služby

mimo sídla advokáta a späť je nahradiť celkový čas, ktorý advokát strávil počas cesty pre tento účel.
Prvá cesta pritom trvala spolu 88 minút a druhá 89 minút, čo v každom prípade predstavuje 3 polhodiny
straty času. Súd pritom poukazuje aj na uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 311/2013-7 zo dňa 30. mája 2013, v
zmysle ktorého „nie je v rozpore so znením predmetného ustanovenia ani s jeho účelom, ak okresný súd
v tejto veci dospel k záveru, že pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom

advokáta, sa čas strávený na miesto výkonu úkonu právnej služby a čas strávený späť neposudzuje
samostatne, teda ako dva samostatné časové úseky, ale posudzuje sa ako celkový čas, ktorý advokát
strávil cestou v súvislosti s poskytnutím úkonu právnej služby mimo svojho sídla.“.

Ďalej súd v prípade náhrady za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 17.04.2013 vychádzal z
výpočtového základu v roku 2013, ktorý bol vo výške 781,00 eur, z čoho jedna šesťdesiatina predstavuje

sumu 13,02 eura, a nie 13,40 eura.

Súd žalobcom na plnenie v zmysle § 160 ods. 1 OSP určil primeranú lehotu 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.