Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213367
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814213367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cvíková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti odporkyni:
D. U., predtým P., narodená XX.X.XXXX, bytom M. R. R. XXX/XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava,
zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským so sídlom Zámocká 36, Bratislava o zaplatenie
660,97 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa proti odporkyni náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo
výške 99,06 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.7.2014 domáhal proti odporkyni prostredníctvom
svojho advokáta zaplatenia 660,97 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od
26.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že s odporkyňou
uzavrel zmluvu, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporkyňa dohodnutým
spôsobom nevrátila.

Odporkyňa sa k doručenému návrhu vyjadrila na pojednávaní tak, ľutuje, že si o navrhovateľa zobrala
úver.

Proti nároku, ktorý si v konaní uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
námietku premlčania. Podľa § 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného výslovne vyplýva, že vedľajší účastník
má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje. Preto ak námietku premlčania môže
vzniesť účastník, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník, môže takýto úkon urobiť aj vedľajší

účastník. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého je námietka premlčania úkonom hmotnoprávnym a z toho
vyvodiť, že na takýto úkon je oprávnený len účastník. Námietka premlčania je úkon upravený v hmotnom
práve, no nadobúda význam len v súdnom konaní, keďže na tento úkon prihliada len súd pri svojom
rozhodovaní, a inak je vo vzťahoch účastníkov nepodstatný, keďže i prípadné konštatovanie premlčania
vo vzájomnej komunikácii účastníkov pred začatím súdneho konania, nemá žiaden význam pre vznik,
zmenu, či zánik ich hmotnoprávnych vzťahov. Týmto sa líši námietka premlčania od iných procesných
úkonov, ako napríklad zmieru uzavretého v priebehu súdneho konania, keďže zmier uzavretý v súdnomkonaní má za následok i zmenu hmotnoprávneho vzťahu. Preto je námietka premlčania úkonom
procesným, ktorým sa nedisponuje s predmetom konania a na jej vznesenie je oprávnený nielen
účastník, ale aj vedľajší účastník.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to oznámenie o zosplatnení (čl. 2), zmluva o úvere
(čl. 3), zmluvné dojednania (čl. 4), dodatok k zmluve (čl. 6), splátkový kalendár (čl. 6 - 7), údaje o
schválenom úvere (čl. 8), karta klienta (čl. 9 - 10). Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 28.3.2007 zmluvu o úvere, na základe

tejto navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 64.008,- Sk, ktorý sa odporkyňa spolu s úrokom
zaviazala navrhovateľovi vrátiť v 36 splátkach vo výške 1.778,- Sk, a to prvej splatnej 27.4.2007 a
poslednej splatnej 27.3.2010. V dôsledku neplnenia povinností odporkyňou navrhovateľ 17.5.2009
vyhlásil splatnosť úveru a vyzval odporkyňu, aby mu do 28.6.2009 zaplatila celkom 990,67 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bolo zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo
poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporkyni, pričom voľou odporkyne bolo takto poskytnuté
peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že
dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola
nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Bolo vylúčené posúdenie
zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné
prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni poskytnuté na základe predchádzajúcej
predzmluvnej žiadosti odporkyne so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že

odporkyňa navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala
zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak
povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze
odporkyni, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie
zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu

zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý
v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych
iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody.

Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný

typ, čo vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z toho
ustanovenia je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nekonštituuje vo svojich ustanoveniach
osobitný zmluvný typ spotrebiteľského úveru, ale vytvára právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už

podľaObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka,ktorýchpodstatoujedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov v akejkoľvek právnej forme. Pod právnou formou podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch možno rozumieť len niektorý, či už v zákone výslovne upravený zmluvný
typ alebo medzi účastníkmi nepomenovanou zmluvou vytvorený vzťah, ktorého podstatou je dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný veriteľ v súlade s dojednaním v zmluve vyhlásil
17.5.2009 predčasnú splatnosť dlhu odporkyne, čím sa celý dlh odporkyne stal splatným do 28.6.2009.
Preto už dňa 29.6.2009 mohol navrhovateľ podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť dlh
proti odporkyni na súde, a preto v tento deň začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa § 397

Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 29.6.2013, keďže navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni
neurobil žiaden úkon, ktorý by mal za následok prerušenie premlčacej doby. Vychádzajúc z uvedeného
súddospelkzáveru,ževznesenánámietkapremlčaniajedôvodná,keďžepremlčaciadobauplatneného
práva uplynula 26.9.2013, pričom návrh bol podaný až dňa 21.7.2014. Preto súd návrh navrhovateľa z
dôvodu premlčania jeho práva podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol.

Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania navrhovateľovi proti odporkyni nepriznal a
náhradutrovkonaniapriznalvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkyne,ktorémuvzniklitrovykonania
jeho právnym zastúpením vo výške 99,06 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa §

13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 41,49 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04
eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu
podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 41,49 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04
eur. Navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka podľa § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.