Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513209169
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513209169.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: M.

C., E.T. XX, K., zast. JUDr. Ján Mišura, Ak - Záhradnícka 27, Bratislava proti odporcovi: M. J., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XXE, K., zast. Mgr. Renáta Dobrovodská, Ak - Račianska 15, Bratislava o zaplatenie
33.750,- eur s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému
rozkazu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 33/2013-13 zo dňa 20.02.2013 p o n e c h á v a v
platnosti v celom rozsahu.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach v sume 2.275,24
eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zmenkovým platobným rozkazom 4Zm
33/2013-13 zo dňa 20.02.2013 uložil odporcovi ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi - majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 33.750,- eur s úrokom 6 % od 04.11.2012 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 112,50 eur a trovy konania 3.233,28 eur.

Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých žiadal

platobný rozkaz zrušiť s odôvodnením, že pôvodnému majiteľovi zmenky splatil pôžičku v plnej výške,
t.j. 33.750,- eur.

Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu. Poukázal na § 17
zmenkového zákona a uviedol, že pri prevzatí zmenky nemal žiadnu vedomosť o vzájomných vzťahoch
medzi predchádzajúcim majiteľom a odporcom. Námietky odporcu považoval za irelevantné.

Na prejednanie námietok odporcu súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP)
nariadilpojednávanie,naktoromvypočulúčastníkovkonania,svedka T..P.K.aoboznámilsasobsahom
listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.

V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ
( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový

platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový
platobný rozkaz vydal.Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil odporca ako vlastnú zmenku v Bratislave, dňa 04. marca
2010 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť P. K. dňa 04. novembra 2012 zmenkovú sumu 33.750,-
eur bez protestu.

Zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) a keďže nebola v čase
splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Plnenie,
ktoré by na jej základe navrhovateľ prijal, nemôže preto byť bezdôvodným obohatením.

Na jej rube je zapísaný indosament zo dňa 19. apríla 2011 na rad navrhovateľa.

Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je
rozhodujúcipresnýobsahnámietok,keďžesúdvzmysle§175ods.3OSPnemôženaneskôrnamietané
skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.

Na námietky podané neskôr nie je preto možné prihliadať. Obsah námietok musí súd posudzovať
objektívne, t. j. podľa toho, ako bol navonok vyjadrený. Preto jednotlivým namietaným skutočnostiam
súd nemôže priraďovať iný zmysel, než ktorý z námietok vyplýva, ani za účastníka konania domýšľať,
čo konkrétnym tvrdením mienil vyjadriť.

V prejednávanej veci si uplatňuje zmenkové práva indosatár. Indosamentom nadobúda indosatár práva
zo zmenky originálne, nevstupuje do doterajších práv indosanta, ktorého práva zo zmenky už rubopisom
zanikli. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto
má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom
indosamentov.

Súvislý rad indosamentov je podmienkou pre uplatnenie legitimačného účinku rubopisu, táto legitimácia
je len formálno-právna, domnienka nemusí zodpovedať realite a majiteľ zmenky nie je povinný
dokazovať, ako sa k nemu zmenka dostala. Navrhovateľ svoje právo nepretržitým radom indosamentov
preukázal, preto je oprávnený práva zo zmenky uplatňovať a postihom žiadať zmenkovú sumu, ak
zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške

jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
Podľa § 19 ods. 2 zmenkového zákona, osoby zmenkovo zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75
zmenkového zákona navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd
vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový
platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená
v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik

povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno
ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný
rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti
alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom

rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jeho
námietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase
rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 OSP), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez
ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní.

Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier, ktorým za
predpokladu splnenia prísne formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú
peňažnú sumu. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky
špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre

jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom k tomu, že zákon
nerozlišuje jednotlivé druhy zmeniek, je treba i v prípade tzv. zmeniek zabezpečovacích dôvodiť, že
nie sú akcesorickým záväzkom vo vzťahu k záväzku inému (ide o prostriedok zabezpečenia a nie ozabezpečený záväzok). Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom zmenky zabezpečiť splnenie
určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl. I. § 17), ktorými sa dlžník zo
zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť. Výhrada, že majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pritom nepredstavuje samostatnú námietku proti zmenkovému
platobnému rozkazu (ide len o predpoklad prípustnosti námietok, majúcich pôvod vo vlastných vzťahoch
k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky) a koncentračnej zásade zmenkového konania (vyjadrenej v
ust. § 175 ods. 1, 4 o. s. p.) nepodlieha.

Všeobecne prináleží kauzálna námietka zániku zmenkou zabezpečenej pohľadávky zaplatením, ktorá
bola odporcom uplatnená vo včasných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Zostáva
teda posúdiť, či odporca takéto námietky má vo vzťahu k navrhovateľovi, keď nepreukázal, že by
navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
V konaní bol vypočutý svedok T.. P. K., pôvodný majiteľ zmenky, ktorý uviedol, že predmetná zmenka
bola vystavená v súvislosti s poskytnutou pôžičkou zo dňa 4.3.2010 vo výške 33.750,- eur, ale

nezabezpečovala túto pôžičku ale zabezpečovala odmenu z pôžičky, ktorá bola dohodnutá vo výške
poskytnutej pôžičky. Uviedol, že odporca predmetnú pôžičku postupne splatil, nie však v dohodnutých
termínoch, bol v omeškaní so splácaním splátok. O predmetnej zmluve o pôžičke rozhodoval aj Okresný
súd Bratislava III., č.k. XXC XX/XXXX dňa 3.7.2012, ktorý odporcu zaviazal zaplatiť svedkovi istinu
vyplývajúcu z pôžičky. Svedok, tiež poukázal na to, že predmetnú zmenku indosoval pred splatnosťou

na navrhovateľa, ktorého o kauze bližšie neinformoval a predal mu predmetnú zmenku ako nebonitnú.
Navrhovateľ uviedol, že o osobe odporcu ani o samotnú kauzu, ktorá bola medzi pôvodným majiteľom
zmenky a odporcom sa neinformoval, predmetnú zmenku prevzal ako protihodnotu za poskytnú pôžičku
svedkovi.

V právnej teórii niet pochýb o tom, že výnimkou z pravidla obsiahnutého v ust. čl. I. § 17 zmenkového
zákonajelenokolnosť,kedynovýmajiteľkonáprinadobúdanízmenkyvedomenaškodudlžníka,pričom
subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu musí byť daný už v okamžiku, kedy zmenku nadobúda.
Aby bol daný predpoklad vedomého nadobúdania zmenky ku škode dlžníka stačí, keď nadobúdateľ
má nutne predstavu o tom, aké kauzálne námietky sa môžu dlžníkovi ponúkať, pričom jeho predstava

musí byť celkom určitá, vzťahujúca sa ku konkrétnemu kauzálnemu vzťahu. Musel by teda vedieť, o aký
konkrétny kauzálny vzťah ide a aké námietky s ohľadom na ich obsah, vzhľadom ku konkrétnym pre
práve tento jednotlivý vzťah určitým právam a povinnostiam, prichádzajú v úvahu; inými slovami musí
vedieť konkrétne okolnosti zabezpečeného kauzálneho vzťahu.
Navrhovateľ nebol účastníkom zmluvy o pôžičke, takže v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona by

mu odporca mohol robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k prvému majiteľovi
zmenky len vtedy, ak by navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho škodu. Takúto
skutočnosť však odporca nepreukázal a preto podľa názoru súdu, keďže odporca v konaní nepreukázal,
že by navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, mu nepatrí námietka zániku
dlhu - zaplatením pôžičky.

Zmenka je listinný cenný papier na meno, má abstraktnú povahu, je nezávislá od akýchkoľvek
mimozmenkových vzťahov, a to aj v prípade, ak sú ňou zabezpečené nároky z tzv. kauzálneho vzťahu.
Abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov vyplýva aj z čl. I. §
17 zmenkového zákona, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo skorším majiteľom, iba ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ak by odporca plnil dlh zo zmluvy o pôžičke, hoci sa od neho požaduje aj plnenie zo zmenky, bolo by
možné skoršie splnenie kauzálneho záväzku zohľadniť v prípadnom exekučnom konaní, vedenom na
vymoženie plnenia zo zmenkového platobného rozkazu, napr. aj formou započítania pohľadávok.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Listinné cenné papiere, ku
ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových
vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky

zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou. Vzhľadom na abstraktný charakter
zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky
žiadnemimozmenkovézáväzky.Abstraktnosťzmenieksaprejavujeajvtom,žejetoodporca,ktorýmusí
prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Odporca nepreukázalskutočnosti tvrdené v námietkach, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp.
neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v časti, ako je uvedené v petite

tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si trovy uplatnil, preto mu súd ich náhradu priznal. Súd preto
rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal odporcu na úhradu trov konania
v celkovej výške 2.275,24 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.275,24 eur podľa vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena vo výške 492,93 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za
nasledovné úkony:

- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 22.04.2013 vo výške 492,93 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie (odročené bez prejednania veci) dňa 11.09.2013 vo výške
123,23 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie (odročené bez prejednania veci) dňa 13.11.2013 vo výške
123,23 eur,

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie (odročené bez prejednania veci) dňa 06.02.2014 vo výške
123,23 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 30.04.2014 vo výške 492,93 eur,
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 08.10.2014 vo výške 492,93 eur,
spolu vo výške 1.848,48 eur.

Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na konaní pred súdom dňa
11.09.2013, 13.11.2013 a 06.02.2014 vo výške 492,93, teda vo výške tarifnej odmeny, avšak tieto
pojednávania boli odročené bez prejednania veci a v zmysle §13a ods. 4 vyhlášky mu patrí odmena vo
výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 123,23 eur.

Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prislúcha advokátovi za tri úkony právnej
služby poskytnuté v roku 2013 vo výške 23,43 eur
(3 x 7,81 eur) a za tri úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 vo výške 24,12 eur (3 x 8,04 eur),
spolu 47,55 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto
vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu, t. j. o sumu 379,21
eur (20 % DPH zo sumy 1.896,03 eur).

Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony:
- prevzatie veci a príprava zastúpenia zo dňa 15.01.2013 vo výške 492,93 eur + režijný paušál 7,81 eur,
- písomné podanie na súd - návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 15.01.2013 vo
výške 492,93 eur + režijný paušál 7,81 eur,
a náhradu za súdny poplatok vo výške 2.031,50 eur, súd mu však náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko

o týchto trovách bolo rozhodnuté v zmenkovom platobnom rozkaze.

Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - Vyjadrenie vo
veci zo dňa 03.10.2013 vo výške 492,93 + režijný paušál 7,81 eur, avšak tento úkon súd nepovažuje
za účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..