Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4C/144/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899468
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3508899468.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľky

H. V., O. B., K.. X. Q. XXX/X, zastúpená JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom Banská
Štiavnica, Križovatka 4 proti odporcovi 1/. F. V., O. Z. S. XXX, I. Č. O. C. J. C. E., O. XXXRG Y., B. O.,
zastúpenýJUDr.JozefomHerbulákom,advokátomsosídlomTrenčín,Brnianska1K,odporcovi2/Allianz
- Slovenská poisťovňa so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO 00 151 700, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa so sídlom Bratislava, Dostojevského rad
4, IČO 00 151 700, o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia 756.124,27 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 57.655,34 EUR, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku .

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporca 1/ a vedľajší účastník sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania vo výške 4.941,26 €, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

V. Odporca 1/ a vedľajší účastník sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu
náhradu trov konania štátu vo výške 624,20 €, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Odporca 1/ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 2.882,50 €, a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 1.6.2004 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu 1/ k zaplateniu 209.269,06 € titulom
mimoriadne zvýšeného (120 x) bolestného za 875,62 bodov po 60 Sk, a k zaplateniu 424.218,28 €
titulom mimoriadne zvýšeného (120 x) sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) za 1.775 bodov po
60 Sk. Ako právny základ návrhu uviedla navrhovateľka ustanovenia § 6 a § 7 Vyhlášky č.32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka žiadala tiež náhradu
trov konania. Uviedla, že 4.12.2002 utrpela vážne zranenia pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na
území Maďarska. Navrhovateľka bola nehody účastná ako spolujazdkyňa odporcu 1/, ktorý ako vodič

nehodu zavinil, a ktorý bol súčasne prevádzkovateľ vozidla. Ich vozidlo sa zrazilo s protiidúcim vozidlom
registrovaným v Maďarsku a prevádzkovaným maďarským štátnym občanom. Základom pre bodové
hodnotenie, z ktorého navrhovateľka vychádzala bol znalecký posudok MUDr. X. S. z 21.5.2004. Tento
posudok uvádza navrhovateľkou utrpené zranenia a ich bodové hodnotenie takto:bolestné: - zlomenina stehnovej kosti vľavo 270 b,
- zlomenina stehnovej kosti vpravo 135 b,
- zlomenina stavca Th 12 131,25 b,

- zlomenina tela 1 a 3 driekového stavca 234,37 b,
- roztrhnutie predného skríženého väzu ľ. kolena 60 b,
- ťažký hemorhagicko traumatický šok 45 b.
SSU: - zlomenina stehnovej kosti vľavo 1.400 b,
- obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena 125 b,

- obmedzenie hybnosti pravého kolenného zhybu 50 b,
- Stp zlomenie troch stavcov 200 b.

V návrhu z 1.6.2004 navrhovateľka uviedla, že v dôsledku utrpených zranení bola uznaná za plne
invalidnú, popísala priebeh liečby, ktorá prebiehala najskôr v Budapešti a následne na Slovensku a
popísala svoj zdravotný stav a jeho dopad na každodenný život. Ako následky utrpených zranení

navrhovateľka uvádza značné obmedzenie pohybových schopností a chôdzu výlučne s pomocou barlí.
Pre uvedené sú značne skomplikované jej samoobslužné činnosti ako hygiena a obliekanie, domáce
práce nie je schopná vykonávať takmer vôbec. Pre silné bolesti nôh a chrbtice nie je schopná dlhšie stáť
ani sedieť, počas spánku sa musí pravidelne polohovať a viackrát denne trpí kŕčmi dolných končatín.

V návrhu z 1.6.2004 navrhovateľka výslovne uvádza, že jej fyzický stav má za následok vážnu
depresívnu poruchu s progredujúcimi tendenciami, ktorú u nej diagnostikoval psychiater, tohoto
pravidelne navštevuje a užíva lieky proti depresii. Navrhovateľka uviedla, že má pocity beznádeje,
zbytočnosti, problémy so spánkom a samovražedné sklony.

Mimoriadne zvýšenie bolestného navrhovateľka odôvodnila viacpočetnosťou utrpených zranení, pričom
i jednotlivo sa jedná o veľmi bolestivé zranenia aj bolestivý spôsob ich liečby. Po ukončení liečby bolesti
naďalej pretrvávajú v intenzite vyžadujúcej ich medikamentózne tlmenie. Liečenie vyžadovalo viaceré
operácie a ďalšie sú pravdepodobné.

Dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia SSU vyplýva podľa navrhovateľky z porovnania okolností jej života
pred nehodou a po nej. V čase pred nehodou bola navrhovateľka na začiatku svojho rodinného
života a v čase nehody boli s odporcom 1/ manželia iba niečo viac ako rok. Žili spolu harmonickým
životom mladomanželov. Po nehode došlo medzi manželmi k tak zásadnému narušeniu ich vzťahov,
že manželstvo bolo v roku 2003 rozvedené. Obdobne tomu bolo aj v prípade pracovného života

navrhovateľky, keď iba krátko pred nehodou získala zamestnanie disponentky v špedičnej spoločnosti, o
ktoré sa snažila dlhšiu dobu, a ktoré zodpovedalo jej dosiahnutému vzdelaniu na Strednej priemyselnej
škole dopravnej. Toto zamestnanie ju napĺňalo a dosahovala v ňom dobrý zárobok. Vzhľadom na
súčasnú invaliditu však už zamestnanie vykonávať nemôže. Navrhovateľka poukázala tiež na svoje
športové aktivity pred nehodou, a to aj súťažne vykonávaný akrobatický rock and roll.

Po vypracovaní znaleckých posudkov súdom ustanoveným traumatológom a psychiatrom, zmenila
navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.10.2012 návrh tak, že vychádzajúc z bodového ohodnotenia
podľa uvedených posudkov, žiadala priznať celkom 756.124,27 € ako 120 násobok v posudkoch
stanovených bodov bolestného a SSU. Súčasne navrhla pristúpenie odporcu 2/ do konania, pretože má

voči nemu uplatnený nárok i priamo na základe § 15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z.z.

Uvedené návrhy na zmenu petitu a okruhu účastníkov súd pripustil uznesením na pojednávaní
25.10.2012.

Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Nespochybňoval závažnosť navrhovateľkou
utrpených zranení ani, že sú dôsledkom ním zavineného konania, no mal za to, že v prípade
navrhovateľky nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné zvýšenie
bolestného a SSU tak, ako to žiada navrhovateľka. Po pribratí odporcu 2/ do konania a uplatnení
priameho nároku voči nemu mal za to, že tým došlo k strate jeho pasívnej vecnej legitimácie a

požadovaná povinnosť prešla iba na odporcu 2/. V ostatnom sa stotožnil so stanoviskom vedľajšieho
účastníka.Vedľajšíúčastník,ktorýbolsúčasneiodporcom2/snávrhomnesúhlasilapovažovalhozanedôvodný.V
prvom rade namietal právomoc súdu konať vo veci, pretože dopravná nehoda stala na území Maďarska.
Súčasne uviedol, že podľa Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (Haag 4.5.1971,

publikované pod 130/1976 Zb. - ďalej Dohovor) je v danom prípade rozhodným právom právo Maďarské
a nie Slovenské, čo tiež odôvodňuje, aby vo veci konal Maďarský súd. Pre prípad posúdenia veci podľa
slovenského práva nespochybňoval zodpovednosť odporcu 1/ za škodu na zdraví navrhovateľky, mal
však za to, že na strane navrhovateľky nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne
zvýšenie bolestného a SSU. Vedľajší účastník uviedol, že samotná závažnosť utrpených zranení, o

ktorej v danom prípade niet pochýb, nie je dôvodom pre zvyšovanie uvedených nárokov. To je namieste
iba vtedy, ak sa posudzovaný prípad odlišuje od obdobných zvýšenou a dlhšie trvajúcou bolestivosťou
resp. závažnejším dopadom na spoločenské uplatnenie poškodeného. Bolestivejší priebeh bol znalcom
konštatovaný iba pri ľavej dolnej končatine a nie pri všetkých navrhovateľkou utrpených zraneniach. O
zvýšení bolestného teda nemožno uvažovať paušálne na všetky následky úrazu, ale možno ho prípadne
vykonať iba pri ľavej dolnej končatine. Mimoriadne zvýšenie SSU prichádza do úvahy iba v prípade osôb

spoločensky mimoriadne činných v oblasti kultúry, športu apod. čo nebol prípad navrhovateľky. Čo sa
týka nároku na SSU z psychických následkov úrazu, v tejto časti nároku vzniesol námietku premlčania.
Bodové hodnotenie psychických následkov bolo vykonané až v rámci súdneho konania znaleckým
posudkom a náhrada za túto časť SSU bola uplatnená až zmenou petitu dňa 25.10.2012. Vo vzťahu k
psychickým následkom úrazu bol však zdravotný stav navrhovateľky ustálený omnoho viac ako 2 roky

pred uplatnením nárokov na SSU z psychických následkov (25.10.2012) a nárok je preto v tejto časti
premlčaný. Pritom ustálenie zdravotného stavu predstavuje začiatok premlčacej doby a tento v súlade
s judikatúrou nemožno stanoviť na deň vypracovania znaleckého posudku v súdnom konaní. Bodové
hodnotenie SSU z psychických následkov by totiž na žiadosť navrhovateľky vykonal aj ošetrujúci lekár
a jej vedomosť o príslušnom počte bodov SSU tak nie je viazaná až na znalecký posudok vypracovaný

v rámci súdneho konania.

Výsledky znaleckých posudkov vypracovaných súdom ustanovenými znalcami vedľajší účastník
nenamietal, poukázal však na potrebu zníženia najvyššie hodnotenej položky SSU - poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice ohodnotené znalcom MUDr. K. 700 bodmi, pretože následným bodovým

ohodnotením psychických následkov MUDr. J. sa tieto stali najvyššie hodnotenou položkou SSU
navrhovateľky a v súlade so zásadami bodového hodnotenia obsiahnutými vo Vyhl. č. 32/1965 Zb. bod
12 je potrebné dovtedy najvyššiu položku stanovenú MUDr. K. počítať iba v polovičnej výške 350 bodov.

V prípade úspechu vedľajší účastník náhradu trov konania nežiadal.

Odporca 2/ sa vyjadril zhodne s vedľajším účastníkom a naviac na svoju obranu vzniesol námietku
premlčania celého uplatneného nároku voči nemu, pretože sa stal žalovaným až 25.10.2012, teda dávno
potom ako navrhovateľke uplynula premlčacia doba voči nemu, počínajúca od ustálenia jej zdravotného
stavu. Náhradu trov konania odporca 2/ nežiadal.

Okrem meritórnych skutkových a právnych otázok vyvstali v tomto konaní ako sporné i otázka
medzinárodnej právomoci súdu a otázka rozhodného práva. Súd sa nimi preto zaoberal výslovne a
vzhľadom na ich dôležitosť hneď na prvom mieste. Keďže konanie začalo v čase, kedy bolo pre súd
priamo záväzné Nariadenie Rady (ES) č. 44/2011 o právomoci v občianskych veciach, rozhodoval

súd o právomoci podľa tohoto predpisu. V súlade s oddielom 1 článok 2 uvedeného nariadenia mal
súd za to, že jeho právomoc je jednoznačne daná. Podľa citovaného ustanovenia sa totiž osoby s
bydliskom na území členského štátu žalujú na súdoch tohoto členského štátu bez ohľadu na ich štátne
občianstvo. V čase začatia konania mal odporca 1/ bydlisko na území Slovenskej republiky, keďže dňa
21.6.2004 prevzal súdnu zásielku ešte v Košariskách (č.l. 17). Jeho odsťahovanie sa po začatí konania

a ani súčasný pobyt vo Veľkej Británii už na založenú právomoc nemali vplyv. Avšak ani v prípade, že
by odporca 1/ v čase začatia konania nemal bydlisko na území SR, bola by právomoc slovenského
súdu daná podľa článku 24 citovaného nariadenia, pretože sa prostredníctvom právneho zástupcu
zúčastnil konania a nenamietal absenciu právomoci súdu. Súčasne sa v danej veci nejedná o výlučnú
právomoc podľa článku 22 citovaného nariadenia, kedy by súd nedostatok právomoci nemohol zhojiť

uvedenou nečinnosťou odporcu 1/. K námietke neprijateľnosti konania slovenského súdu podľa iného
ako slovenského práva, v tomto prípade do úvahy prichádzajúceho maďarského, je potrebné uviesť, že
rozhodné právo, ktorým sa spravuje posudzovaný právny vzťah účastníkov nie je určujúcim kritériomprávomoci súdu a konanie tunajšieho súdu podľa cudzieho právneho poriadku nebude vo veciach s
cudzím prvkom neobvyklé.

Zložitejšia otázka vyvstala ohľadom práva použiteľného na právny vzťah navrhovateľky a odporcu 1/,
pretoženehodasastalanaúzemíMaďarskaajejdruhýmúčastníkombolmaďarskýštátnyobčanjazdiaci
s vozidlom registrovaným v Maďarsku. Pre určenie rozhodného práva sa tu javilo namieste použitie
kolíznej normy obsiahnutej v čl. 3 Dohovoru, podľa ktorého rozhodným právom sú vnútorné predpisy
štátu, na území ktorého došlo k nehode. V tomto prípade by súčasne nebolo možné aplikovať žiadnu

z výnimiek z citovaného pravidla obsiahnutých v Dohovore (napr. účasť iba jedného vozidla na nehode
ako to tvrdila navrhovateľka).

Určenie rozhodného práva podľa Dohovoru a ani poľa žiadnej inej kolíznej normy však v tomto prípade
nebolo namieste. Predpokladom pre použitie kolíznej normy a právneho poriadku ňou určeného je
v prvom rade existencia medzinárodného prvku v právnom vzťahu. Pokiaľ medzinárodný prvok v

právnom vzťahu daný nie je, niet najmenšieho dôvodu nepoužiť vnútroštátne právo účastníkov právneho
vzťahu. Medzinárodný prvok je nevyhnutnou podmienkou pre použitie kolíznej normy a ňou určeného
rozhodného práva. Pri posudzovaní účastníkmi nastolenej otázky rozhodného práva sa tak súd v
prvom rade zoberal otázkou existencie medzinárodného prvku, a to striktne v medziach právneho
vzťahu navrhovateľka - odporca 1/. Uplatnený nárok totiž rámec právneho vzťahu navrhovateľka

- odporca 1/ nepresahuje (odhliadnuc od pristúpenia odporcu 2/ v tomto smere bez významu).
Pojem medzinárodného prvku v právnom vzťahu žiadny právny predpis nedefinuje. Podľa právnej
teórie možno konkrétny súkromnoprávny vzťah považovať za vzťah s medzinárodným prvkom, ak
je vzťah k zahraničiu dostatočne spoločensky významný a nie je zjavne zanedbateľný. (Kučera, Z.
2001. Mezinárodní právo soukromé, str. 18). Vychádzajúc z uvedeného požiadavku nezanedbateľného

významu spojitosti vzťahu účastníkov so zahraničím, sa súd zameral na zistenie, čo je medzinárodným
prvkom v právnom vzťahu navrhovateľka - odporca 1/. Mohlo to byť v prvom rade miesto nehody, účasť
maďarského vozidla, či účasť maďarského vodiča. Pretože uplatnený nárok vychádza z porušenia
právnej povinnosti odporcom 1/, ktoré malo za následok vznik škody na zdraví na strane navrhovateľky,
je účasť maďarského vozidla, či vodiča na právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ zjavne

úplne bezvýznamná. V ich právnom vzťahu z náhrady škody nie je druhé vozidlo ani jeho vodič vôbec
prítomné ako akákoľvek relevantná skutočnosť. Krajina registrácie druhého vozidla a štátna príslušnosť
jeho vodiča by tak mohla byť akákoľvek a na právny vzťah navrhovateľka - odporca 1/ by to vždy ostávalo
bez dopadu.

Jedinouvýznamnouokolnosťoutakmôžebyťmiestonehody,presnejšieštát,naúzemíktoréhoknehode
došlo, a to v tom smere, že vodič, v istej miere i cestujúci a prevádzkovateľ sú povinní dodržiavať
vnútroštátne dopravné predpisy. Porušenie dopravných predpisov je potom porušením právnej
povinnosti, ktoré v prípade príčinnej súvislosti so škodou zakladá nárok na jej náhradu. Porušenie
povinnosti stanovenej dopravnými predpismi však samo o sebe stojí mimo vzťahu škodca - poškodený,

je porušením povinnosti verejného práva a tak sa vzťahuje iba k škodcovi. Porušenie dopravných
predpisov zistené mimo vzťahu škodca poškodený sa potom „dosadí“ do súkromnoprávneho
zodpovednostného vzťahu k príčinnej súvislosti a existencii škody. Posudzovanie porušenia povinnosti
je v prípade dopravnej nehody takto samostatné a úplne bez prítomnosti poškodeného. Vo vzťahu
škodca - poškodený potom porušenie povinnosti vystupuje iba v podobe konštatovania jeho existencie

či neexistencie. Z ktorého právneho poriadku sa existencia či neexistencia porušenia právnej povinnosti
dovodila je však v uvedenom súkromnoprávnom vzťahu úplne bezvýznamné. Pre potvrdenie, že pre
vzťah škodca poškodený je bezvýznamný konkrétny pôvod dopravných predpisov možno čerpať i zo
samotného Dohovoru (tu samozrejme iba pre prípady s medzinárodným prvkom, čo je však z hľadiska
použitia princípu bezvýznamné). Podľa Čl. 7 Dohovoru totiž platí, že bez ohľadu na právo rozhodné pre

určenie zodpovednosti, sa prihliada vždy na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste
a čase nehody. Použitie dopravných predpisov jedného štátu pre potreby súkromnoprávneho vzťahu
spravujúceho sa právom akéhokoľvek iného štátu je tak zjavne prípustné. Vzhľadom na uvedené, tak
súd nepovažoval za medzinárodný prvok vo vzťahu navrhovateľka - odporca 1/ ani miesto nehody, v
zásade stotožniteľné s povinnosťou odporcu 1/ dodržiavať dopravné predpisy Maďarska.

Napokon je potrebné uviesť, že zaobchádzanie so vzťahom navrhovateľka - odporca 1/, teda vzťahom
dvoch slovenských štátnych príslušníkov, ako so vzťahom s medzinárodným prvkom by bolo za
ostatných daných okolností v rozpore s požiadavkou právnej istoty účastníkov tohoto právneho vzťahu.Počas ich cesty autom z Rumunska na Slovensko by sa ich prípadný zodpovednostný právny vzťah
menil vždy v závislosti od krajiny, ktorou by práve prechádzali… Sotva by tiež bolo možné hovoriť
o naplnení zásady medzinárodného práva súkromného, a to rozumnom usporiadaní vzťahov, ktorá

je dokonca priamo vyjadrená na viacerých miestach Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom (§§ 4, 10, 13, 35).

Po prijatí záveru o použití slovenského práva súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky,
výsluchom matky a sestry navrhovateľky ako svedkýň, oboznámil posudok MUDr. S., znalecký posudok

MUDr. K., znalecký posudok MUDr. J., vyjadrenie H.. K., lekársku správu Sociálnej poisťovne,
rozhodnutie o invalidnom dôchodku, pozvanie na rehabilitáciu a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zranenia, z ktorých navrhovateľka uplatňuje svoj nárok, utrpela
ako spolujazdkyňa odporcu 1/ pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca 1/ a vozidlo, ktoré viedol,
súčasne i prevádzkoval.

Zo znaleckého posudku ortopéda a traumatológa MUDr. K. bolo zistené, že pred nehodou bol
zdravotný stav navrhovateľky dobrý a bez vážnejších zdravotných komplikácií. Pri nehode utrpela
navrhovateľka otvorenú vnútro - kĺbovú zlomeninu dolného konca ľavej stehnovej kosti s posunom
úlomkov, zlomeninu dolného konca pravej stehnovej kosti nad kondylmi s posunom úlomkov, zlomeninu

1. a 3. bedrového stavca so stlačením prednej hrany o 1/3, zlomeninu 12. hrudného stavca, roztrhnutie
predného skríženého väzu ľavého kolenného kĺbu, čiastočné roztrhnutie vonkajšieho postranného väzu
ľavého kolenného kĺbu, zlomeninu VII. Rebra vpravo, hemoragicko - traumatický šok. V dôsledku
utrpeného úrazu ostali u navrhovateľky trvalé následky. Spočívajú vo výraznom obmedzení pohyblivosti
celejchrbticesdráždenímnervovýchkoreňovdolnýchkončatín,obmedzenejpohyblivostiľavéhokolena,

ťažkej vyklavosti kolena, poúrazovej artrózy ľavého kolena vyžadujúcej v budúcnosti implantáciu totálnej
endoprotézy.

K priebehu liečby znalec uviedol, že bola komplikovaná predĺženým hojením ľavej stehnovej kosti.
Při prvej operácii sa nepodarilo dokonale zrekonštruovať pôvodný tvar kosti. V septembri 2003 bola

potrebná reoperácia pri ktorej bolo už čiastočne zhojené miesto zlomeniny preseknuté a potrebných
zásahoch fixované. Počas následného hojenia vznikli medzi stehnovou kosťou, jabĺčkom a píšťalou
väzivové zrasty obmedzujúce pohyb v kolene na cca 10 st. To si vyžiadalo ďalšiu operáciu už v
novembri 2003. Bezprostredne po nej nasledovala rehabilitácia na motodlahe (strojom vykonávaný
pohyb kolenného kĺbu brániaci opätovným zrastom. Znalec konštatoval, že sa jedná o veľmi bolestivý

spôsob liečby, pretože pohybuje s dovtedy dlhodobo stuhnutým kolenným kĺbom, a to súčasne v oblasti
veľkej operačnej rany. U navrhovateľky nasledovala dlhodobá rehabilitácia (2 x hospitalizácia a 5 x NRC
Kováčová). Ďalšie dve operácie podstúpila navrhovateľka za účelom odstránenia osteosyntetického
materiálu a znalec považuje za pravdepodobnú nutnosť budúcej implantácie totálnej endoprotézy
kolenného kĺbu. Vzhľadom na vek navrhovateľky a životnosť umelého kĺbu aj opakovanú.

Znalec konštatoval, že navrhovateľka absolvovala o 2 operácie viac ako je bežné u porovnateľných
prípadov. Pre vyšší počet operácií a veľmi zdĺhavú a komplikovanú rehabilitáciu bola bolesť u
navrhovateľky intenzívnejšia a dlhšie trvajúca ako v porovnateľných prípadoch. Bolesti u navrhovateľky
však neboli spojené iba s liečbou, ale pretrvávajú i v súčasnosti, a to aj v noci a navrhovateľka je

odkázaná na užívanie analgetík. Súčasná bolesť je však porovnateľná s obdobnými prípadmi.

V dôsledku zranení trpí navrhovateľka v súčasnosti poúrazovou artrózou oboch kolien, vľavo
komplikovanou nestabilitou v dôsledku roztrhnutých väzov, výrazným funkčným obmedzením hrudnej
a bedrovej chrbtice, bolesťami a kŕčmi dolných končatín, poruchou citlivosti ľavej dolnej končatiny

a bolesťami chrbtice, ktoré sa zhoršujú pri chôdzi o barlách, na ktoré je navrhovateľka odkázaná.
I keď mimo posudzovaný odbor, poukázal znalec i na depresívnu poruchu s poruchami spánku.
Navrhovateľka navštevuje každý polrok ortopéda, ktorý jej do oboch kolenných kĺbov aplikuje injekcie
na výživu chrupky, raz ročne je sledovaná neurológom doposiaľ doporučujúcim konzervatívnu liečbu
koreňového dráždenia. Štvrťročne navštevuje navrhovateľka psychiatra. Čo sa týka liekov, pravidelne

užíva analgetiká a výživu chrupky. Navrhovateľka je schopná chôdze iba s pomocou dvoch francúzskych
barlí a s ortézou na ľavom kolene. Nevydrží dlhšie sedieť a máva kŕče v dolných končatinách.Prognóza vývoja zdravotného stavu navrhovateľky je negatívna pre zhoršovanie artrózy kolenných
kĺbov, ale aj pravého bedrového kĺbu pre jeho preťažovanie. Predpoklad negatívneho vplyvu je i pri
hrudnej a bedrovej chrbtici pre jej neprirodzené zaťažovanie pri chôdzi o barlách a pre skrátenú ľavú

dolnú končatinu

Bodové hodnotenie bolestného určil znalec MUDr. K.ľ takto:
- pol. 81a zlomenina VIII. rebra vpravo 18,75 b,
- pol. 107a zlomenina 12 hrudného stavca 75,00 b,

- pol. 107c zlomenina tela 1. a 3. bedrového stavca zvýšené
o 1/2 podľa ods. 6 písm. b) Zásad pre hodnotenie
odškodnenia bolesti Vyhl. č. 32/1965 Zb. 93,75 b,
- pol. 192c zlomenina ľavej stehnovej kosti zvýšené na
dvojnásobok podľa ods. 7 Zásad pre hodnotenie
odškodnenia bolesti Vyhl. č. 32/1965 Zb. 360,00 b,

- pol. 190d zlomenina pravej stehnovej kosti zvýšené
o 1/2 podľa ods. 6 písm. b) Zásad pre hodnotenie
odškodnenia bolesti Vyhl. č. 32/1965 Zb. 202,50 b,
- pol. 168 natrhnutie postranného väzu ľavého kolena 26,25 b,
- pol. 170 roztrhnutie predného skríženého väzu ľ. kolena 60,00 b,

- pol. 246c ťažký hemoragicko traumatický šok 45,00 b,
- pol. 239 veľký rozsah operačnej rany 2x 52,50 b,
Celkom 933,75 b.

Bodové hodnotenie SSU určil znalec MUDr. K. takto:

Plný počet bodov
- pol. 302c poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice 700,00 b,
polovičný počet bodov
- pol. 388 deformity stehnovej kosti 75,00 b,
- pol. 391a ľahké obmedzenie pohyblivosti p. bedrového kĺbu 50,00 b,

- pol. 394b stredne ťažké obm. pohyblivosti ľ. kolenného kĺbu 75,00 b,
- pol. 394a ľahké obm. pohyblivosti p. kolenného kĺbu 50,00 b,
- pol. 395b kývavosť ľ. kolena s potrebou ortoped. podpory 150,00 b,
- pol. 429 obrna povrchovej vetvy ihlicového nervu ľ.d.k. 50,00 b,
- pol. 430 rozsiahle jazvy 80,00 b,

Celkom 1.230,00 b.

Keďže následne vypracovaný znalecký posudok MUDr. J. priznal navrhovateľke SSU v položke
253 počtom bodov 1.000, stala sa táto najzávažnejšou zmenou v zdravotnom stave navrhovateľky
ohodnotenou najvyšším počtom bodov, preto bolo potrebné po právnej stránke korigovať bodové

hodnotenie MUDr. K. v položke 302c hodnotenej ako dovtedy najzávažnejšiu zmenu plným počtom
bodov 700 na polovicu, teda 350 bodov. Takýto postup (započítanie plnej výšky iba u najviac hodnotenej
položky, ostatné v polovici) je v súlade s II. časťou, odsek 12 Zásad pre hodnotenie obsiahnutých vo
Vyhláške.

Zo znaleckého posudku psychiatričky MUDr. J.j bolo zistené, že v dôsledku utrpených zranení sa
u navrhovateľky vyvinuli vážne duševné poruchy, a to chronifikovaná ťažká depresívna porucha
a organicky podmienená porucha osobnosti (organický psychosyndróm). Uvedené poruchy možno
považovať za trvalé a liečbou len čiastočne ovplyvniteľné. Prítomné je i riziko samovražedného konania.
Prognóza vývoja duševných porúch je u navrhovateľky nepriaznivá. Zistené duševné poruchy sa u

navrhovateľky prejavujú pretrvávajúcou depresívnou náladou, afektívnou labilitou so sklzmi k plačlivosti,
nesústredenosťou, poruchou spánku, redukciou záujmovej sféry a iniciatívy, sociálnou izoláciou,
neschopnosťou tešiť sa, myšlienkami na smrť, zvýšenou unaviteľnosťou, obavnými obsahmi v myslení,
zníženým sebavedomím a negatívnym sebaprežívaním. Psychickými následkami trpí navrhovateľka
zistiteľne od júna 2004, kedy prvýkrát navštívila psychiatra, no znalkyňa vyjadrila predpoklad, že

duševné ochorenie sa u navrhovateľky začalo už v dobe, kedy si začala uvedomovať následky svojho
zranenia, teda podstatne skôr. Vo vzťahu k následkom nehody možno psychický stav považovať za
najťažší možný a s prihliadnutím na limitované možnosti psychiatrickej liečby u nej v zásade neexistujú
pozitívne prvky v jej diagnóze. Vzhľadom na uvedené, znalkyňa stanovila bodové hodnotenie SSUnavrhovateľky pre položku 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo
iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií.

Pre viac ako 70 % obmedzenie pracovných činností bol navrhovateľke v roku 2003 priznaný invalidný
dôchodok, čo trvá doposiaľ.

Z výpovede navrhovateľky, svedeckých výpovedí jej matky a sestry a rozvodového spisu bolo zistené,
že nehoda sa jej stala vo veku 22 rokov. Predtým vyštudovala strednú priemyselnú školu dopravnú vo

Zvolene, odbor colný deklarant. Toto zamestnanie sa po ukončení školy snažila získať, no podarilo sa jej
to až tesne pred nehodou keď sa zamestnala v nadnárodnej špedičnej spoločnosti. Navrhovateľka bola
spokojná s pracovnou náplňou aj finančným ohodnotením a práca ju bavila. Od nehody zamestnaná
nebola z dôvodu plnej invalidity a najmä faktických zdravotných prekážok pre výkon zamestnania.

V čase nehody bola navrhovateľka a odporca 1/ manželia. Ich vzťah trval celkovo 7 rokov, z toho

manželstvo dva. Až do nehody bolo ich spolužitie bezproblémové a harmonické. Plánovali spoločnú
budúcnosťachcelimaťspoludeti.Užpreduzavretímmanželstva(22.9.2001)žilivspoločnejdomácnosti
v Bratislave. Od nehody sa však ich vzťah začal zhoršovať, a už po prvom prepustení z nemocnice
na Vianoce 2002 bola navrhovateľka u svojich rodičov a nie v spoločnom byte s manželom. Odporca
1/ navštevoval navrhovateľku čoraz menej aj pri návštevách dochádzalo medzi nimi ku konfliktom.

Situácia vyústila do návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala navrhovateľka a manželstvo bolo
napokon 20.04.2004 rozvedené. Navrhovateľka odvtedy nemá partnera. I keď u navrhovateľky zo
zdravotného hľadiska nie je vylúčené počatie, znalec MUDr. K. konštatoval, že prípadné tehotenstvo
by bolo pre ostatné zdravotné komplikácie navrhovateľky pre ňu mimoriadnou záťažou a rovnako tak
ďalšia starostlivosť o dieťa.

Pred nehodou sa navrhovateľka rekreačne, no intenzívne venovala viacerým druhom športu a šport
bol popri tanci jej hlavný záujem. Z potvrdenia Ing. G. K. - tanečne trénerky navrhovateľky bolo
zistené, že v rokoch 1995 - 1997 sa navrhovateľka pod jej vedením venovala akrobatickému rock and
rollu. Bola aktívna aj v iných športoch a tancovala aj v mimo tréningov, ktoré bývali cca 3 x týždenne

90 - 120 min. Ing. K. poukázala na mimoriadnu fyzickú a kondičnú náročnosť trénovaného tanca.
Počastrénovanianavrhovateľkysasúťažíeštenezúčastňovali.Navrhovateľkavšakabsolvovalaverejné
tanečné vystúpeia.

Súčasnéobmedzenianavrhovateľkysúnajmäpohybové.Niejeschopnáchôdzebezdvochbarlíaortézy

na ľavom kolene, nevydrží dlhší čas stáť, sedieť a keď leží musí sa pravidelne polohovať. Navrhovateľka
má poruchu citlivosti ľavej dolnej končatiny a každodenné bolesti najmä dolných končatín a chrbtice.
Obmedzenia navrhovateľky sú však i psychické, a to v dôsledku jej depresívnej poruchy a majú za
následok stránenie sa spoločnosti a utiahnutosť. Navrhovateľka nenavštevuje žiadne spoločenské
podujatia pre nemožnosť dlhšie sedieť a tiež necestuje. Jej jediný pobyt mimo domu sú rehabilitačné

pobyty. V súčasnosti kamarátov nemá. Medzi aktivity navrhovateľky patrí najmä čítanie a sledovanie
TV, no podľa sestry navrhovateľky ju v súčasnosti nič nebaví a prestáva ju zaujímať i čítanie, ktoré v
skoršom období po úraze veľmi obľubovala a intenzívne sa mu venovala.

Po nehode žila navrhovateľka v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, po tragickej smrti otca iba s

matkou a od roku 2005 s nimi žije i navrhovateľkina sestra so svojimi deťmi. Navrhovateľka v domácnosti
vykonáva minimum domácich prác pretože nie je schopná nič nosiť a dlhšie stáť, či sedieť. V prípade
nutnosti sa sporadicky venuje deťom svojej sestry. Stravu pre navrhovateľku pripravuje väčšinou matka
alebo sestra. Osobnú hygienu zvládne navrhovateľka samostatne.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podrobnejšie problematiku odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravovala
Vyhláška č.32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinná do
31.7.2004 (ďalej Vyhláška), ktorá bola nahradená zákonom č. 437/2004. Z.z. Keďže poškodeniezdravia navrhovateľky bolo spôsobené za účinnosti Vyhlášky, použije sa podľa prechodných
ustanovení citovaného zákona na posúdenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
navrhovateľky právna úprava vtedy platnej Vyhlášky.

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa

v živote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky, pri odškodňovaní SSU sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo
toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa

primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania, ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliadne na to, či ide o muža alebo ženu

Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odseku 1 a 2.

Vzhľadom na vznesené námietky premlčania sa súd v prvom rade zaoberal ich dôvodnosťou. Aplikoval
ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa právo na náhradu škody
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom

premlčacia doba pri škode na zdraví nie je limitovaná objektívnou premlčacou dobou. Za začiatok
plynutia premlčacej doby, čo do otázky vedomosti o škode v prípade nároku na bolestné a SSU,
považoval súd okamžik ustálenia zdravotného stavu, a to v súlade s teóriou i ustálenou judikatúrou. V
prípade navrhovateľky možno ustálenie zdravotného stavu ako po fyzickej tak i po psychickej stránke
datovať najneskôr do roku 2004, kedy tiež vedela, kto za jej škodu zodpovedá. Vychádzajúc z takto

určeného začiatku plynutia premlčacej doby potom súd považoval nárok uplatnený voči odporcovi 2/
v celom rozsahu za premlčaný, keďže bol voči nemu uplatnený až návrhom na jeho pristúpenie dňa
25.10.2012, teda podstatne viac ako dva roky po začiatku plynutia premlčacej doby.

Obdobne by bolo možné posúdiť i premlčanie SSU z psychických následkov, keď ich bodové hodnotenie

(1.000 b stanovených MUDr. J.) zahrnula navrhovateľka do odôvodnenia petitu až jeho rozšírením, ku
ktorému došlo tiež až na pojednávaní dňa 25.10.2012. I keď i tu súd vychádza z rovnakého stanovenia
začiatku premlčacej doby, nepovažuje SSU z psychických následkov za premlčané. K jeho uplatneniu
pred súdom totiž nedošlo až rozšírením návrhu dňa 25.10.2012, ale už samotným návrhom z 1.6.2004.
Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľka už v žalobe z 1.6.2004 výslovne uvádza, že jej fyzický stav

má za následok vážnu depresívnu poruchu s progredujúcimi tendenciami, ktorú u nej diagnostikoval
psychiater, tohoto pravidelne navštevuje a užíva lieky proti depresii. Navrhovateľka uviedla, že má
pocity beznádeje, zbytočnosti, problémy so spánkom a samovražedné sklony. Tieto prejavy potom spája
so svojim sťažením spoločenského uplatnenia. Súd má teda za to, že aj keď navrhovateľka SSU z
psychických následkov nevyjadruje položkou bodového hodnotenia už v návrhu z 1.6.2004, uplatnila

tento nárok jeho jednoznačným popisom. Práve vzhľadom na jednoznačnosť popísaného nároku, potom
súd v návrhu vyjadrené SSU pomocou položiek bodového hodnotenia považuje za druhoradé pre
stanovenie rozsahu žalobou uplatneného nároku. V opačnom prípade, kedy by bol rozsah uplatnených
nárokov (následkov) odvodzovaný z položiek bodového hodnotenia uvedených navrhovateľom, byspravidla dochádzalo k situácii, kedy by každá iná položka bodového hodnotenia zistená u poškodeného
súdom ustanoveným znalcom bola už premlčaná, pretože znalecký posudok v tomto druhu konania býva
málokedy vyhotovený skôr ako pred uplynutím premlčacej doby. Aj keby teda poškodený v návrhu laicky

opísal následky poškodenia zdravia presne, bol by jeho nárok premlčaný, pokiaľ by vo vyčíslení petitu
žaloby vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý následok bodovo nehodnotil, alebo hodnotil nesprávne
inou položkou ako by malo byť podľa súdom ustanoveného znalca. Takýto záver je však pre svoj
výrazne formalistický prístup neprijateľný a vychádzajúc z uvedeného, nepovažoval súd nárok na SSU
z psychických následkov u navrhovateľky za premlčaný.

Keďže nárok voči odporcovi 1/ nebol premlčaný ani čiastočne skúmal súd ostatné podmienky jeho
dôvodnosti. Právne postavenie odporcu 1/ ako prevádzkovateľa vozidla nebolo v konaní sporné,
preto je jednoznačne daná i jeho zodpovednosť za škodu vyvolanú prevádzkou vozidla na strane
navrhovateľky. Ani danosť tejto zodpovednosti nebola ostatne medzi účastníkmi sporná, rovnako ako i
to, že zodpovednosť odporcu 1/ pokrýva tiež odškodnenie bolesti a SSU navrhovateľky, čo vyplýva i z

citovaného ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka.

Po konštatovaní danosti základu uplatneného nároku sa súd jeho výškou zaoberal jednotlivo v
každej jeho zložke. Osobitne tak skúmal dôvodnosť základnej sadzby bolestného i SSU, dôvodnosť
primeraného zvýšenia SSU až na dvojnásobok podľa citovaného § 6 ods. 2 Vyhlášky a napokon

dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia bolestného i SSU podľa citovaného § 7 ods. 3 Vyhlášky.

Výšku odškodnenia v základnej sadzbe bolestného a SSU určil súd podľa citovaného ustanovenia § 7
ods. 1 Vyhlášky sumou 60 Sk/ 1bod. Pri 933,75 bodoch bolestného patrí navrhovateľke týmto titulom
56.025 Sk t.j. základné bolestné 1.859,69 €. Pri 1.880 bodoch SSU patrí navrhovateľke 112.800 Sk t.j.

základné SSU 3.744,27 €.

Okrem uvedeného odškodnenia v základnej sadzbe bolestného a SSU považoval súd za dôvodné
i zvýšenie SSU podľa citovaného § 6 ods. 2 Vyhlášky, pretože navrhovateľka utrpela poškodenie
zdravia vo veku 22 rokov, kedy mala značné predpoklady pre uplatnenie sa v rodinnom, pracovnom,

športovom a kultúrnom živote. Tieto však boli v dôsledku nehody v značnom rozsahu natrvalo zmarené.
Citované ustanovenie tak umožňuje rozlišovať, či k SSU dôjde vo vyššom veku, kedy poškodený mal
možnosť sa už uplatniť alebo v mladosti, kedy takáto možnosť pre poškodeného ešte len mala nastať,
no je zmarená. Súčasne toto ustanovenie umožňuje zohľadniť rozdielnosť pohlaví. Navrhovateľkou
utrpené zranenia považuje súd z hľadiska SSU za závažnejšie u ženy ako u muža, a to vzhľadom na

tak zásadnú komplikáciu prípadného tehotenstva a materstva, že tieto sú u navrhovateľky prakticky
vylúčené. Vzhľadom na mladý vek navrhovateľky, jej veľké predpoklady uplatnenia sa v mnohých
stránkach života a zásadné skomplikovanie životného poslania ženy využil súd možnosť zvýšenia SSU
danú § 6 ods. 2 v celom rozsahu dvojnásobku. Na základe citovaného ustanovenia tak navrhovateľke
patrí tiež zvýšené SSU 3.744,27 €.

Za čiastočne dôvodné považoval súd napokon i mimoriadne zvýšenie podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky, a
to ako u bolestného, tak u SSU. Mimoriadne okolnosti, a teda dôvody zvýšenej bolestivosti všetkých
utrpených zranení videl súd vo viacerých skutočnostiach. Prvou skutočnosťou s dopadom na vnímanie
intenzity bolesti navrhovateľky bolo miesto prvej hospitalizácie v Maďarsku. Súd má za to, že vnímanie

intenzity bolesti je ovplyvnené nielen povahou samotného zásahu do tela človeka, ale v nezanedbateľnej
miere aj jeho psychickým rozpoložením. Miernejšie bude totiž vnímaná bolesť, ktorú človek podstúpi
v známom prostredí, informovaný o jej pôvode, predpoklade trvania, možnosti a dostupnosti tlmenia,
a podobne, ako bolesť podstúpená v situácii práve opačnej. V tejto opačnej situácii sa nachádzala
navrhovateľka, keď bola po úraze, teda v čase najväčších bolestí, v čase prvých hodín a dní kritickej

životnej situácie, hospitalizovaná a ošetrovaná v prostredí jazykovo cudzom. To značne skomplikovalo
možnosť navrhovateľky komunikovať a získať tak informácie o predpokladanej liečbe, no najmä
informovať o svojich problémoch a požiadať o pomoc. I tak objektívne najbolestnejšie poúrazové dni
teda navrhovateľka prežila v istej miere nevedomosti a bezradnosti, v dôsledku čoho musela svoje
bolesti vnímať oveľa intenzívnejšie ako by ich vnímala osoba v rovnakej situácii, avšak v jazykovo

blízkomprostredí.Ďalšouskutočnosťouzvýšenejbolestivostivšetkýchutrpenýchzraneníbolpodľasúdu
i transport na Slovensko, počas ktorého sa navrhovateľke nedostávalo kľudu pozitívne pôsobiaceho
pri bolestiach. Napokon zvýšená bolestivosť všetkých utrpených zranení je daná aj ich súčasným
pôsobením a liečením. Pri liečení je totiž rozdiel, mať zlomenú nohu a inak žiadne komplikácie, amať zlomené obe nohy, rebrá, stavce a roztrhnuté väzy. Pokiaľ totiž boli u navrhovateľky potrebné
liečebné úkony jedného z utrpených zranení, nedoprialo to spravidla kľudu ostatným poškodeným
častiam tela. Tak napríklad na motodlahe musela navrhovateľka cvičiť i keď mala poškodené stavce,

rebrá a zlomenú druhú nohu. Všetky tieto zranenia ju pri cvičení museli bolieť. Pokiaľ by ich však utrpela
jednotlivo takýchto bolestí priamo nesúvisiacich s tým ktorým zranením by bola ušetrená. Pretože bolesti
navrhovateľky boli intenzívnejšie ako by boli v prípade prvej hospitalizácie v jazykovo blízkom prostredí,
ako by boli bez transportu na Slovensko a ako by boli pri jednotlivo utrpených zraneniach, priznal súd
podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky mimoriadne zvýšenie všetkých položiek bolestného 4 x, teda 7.438,76 €.

Zo všetkých položiek bolestného však podľa znalca bolo a vysoko pravdepodobne i v budúcnosti bude
bolestnejšie oproti pravidelnému priebehu liečenie ľavého kolena. To nad rámec pravidelného priebehu
vyžadovalo dve operácie naviac a pre neštandardne pokročilú artrózu bude v budúcnosti vyžadovať
pravdepodobne až dve operácie súvisiace s náhradou kolenného kĺbu. Mimoriadnu bolestivosť znalec
tiež uviedol pri rehabilitácii na motodlahe. Popri zvýšení bodového hodnotenia bolestného vykonaného

znalcom v rámci jeho kompetencie tak súd pri bolestnom ľavého kolena pristúpil k jeho mimoriadnemu
zvýšeniu na 10 násobok, čo pri 360 bodoch po 60 Sk predstavuje 216.000,- Sk, teda Q. G. O. V. G.
Ľ.U. W. S. X.XXX,XX €..

Porovnaním spoločenského uplatnenia navrhovateľky pred nehodou a po nej, resp. po stabilizovaní

jej zdravotného stavu dospel súd k záveru, že sú tu i okolnosti pre mimoriadne zvýšenie SSU, i keď
zďalekanievrozsahuuplatnenéhonároku.Nadrámec„zmarenýchbudúcichmožností“zohľadňovaných
ustanovením § 6 ods. 2 Vyhlášky, totiž v prípade navrhovateľky došlo tiež k totálnemu zmareniu už
dosiahnutých životných cieľov. A to vytúženého zamestnania, mladého perspektívneho manželstva,
priateľstiev a obľúbených voľnočasových aktivít. Nie je namieste námietka, že uvedené nepredstavuje

žiadne aktivity na mimoriadnej úrovni, ktoré by zakladali dôvod hodný osobitného zreteľa, a že sa jedná
o náplň bežného života väčšiny ľudí. Naopak, je to práve rodina založená v manželstve, napĺňajúce
zamestnanie, priateľstvá a zmysluplné trávenie voľného času, čo v spojitosti tvoria podstatu naplnenia
života človeka, teda jeho spoločenské uplatnenie. Zďaleka sa nejedná o náplň života väčšiny ľudí,
o niečo bežné a dosiahnutiu takéhoto obsahu života je namieste priznať istú výnimočnosť. Takto

výnimočne navrhovateľka svoj život krátko pred nehodou z podstatnej časti naplnila a o túto výnimočnú
životnú náplň z podstatnej časti nehodou prišla. Považujúc rodinu založenú v manželstve, napĺňajúce
zamestnanie, priateľstvá a zmysluplné trávenie voľného času v ich vzájomnej spojitosti za výnimočné
spoločenské uplatnenie priznal súd navrhovateľke na základe § 7 ods. 3 Vyhlášky mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia X K., I. X L. XXX.XXX,- W., Č. V. XX.XXX,XX €..

Z uplatnených nárokov tak súd priznal navrhovateľke voči odporcovi 1/ základnú sadzbu bolestného a
SSU, zvýšenie SSU podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky a mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU poľa § 7 ods.
7 Vyhlášky v celkovej výške 57.655,34 €. Lehotu na plnenie určil súd dlhšiu ako zákonnú trojdňovú, a to
vzhľadomnapomernevysokúsumupriznanéhonároku.Vozvyšku,tedavočiodporcovi1/vzostávajúcej

časti peňažnej sumy a v celom rozsahu voči odporcovi 2/súd návrh zamietol. Voči odporcovi 2/ z vyššie
uvedeného dôvodu premlčania a voči odporcovi 1/ preto, že V. Q. G. O. U. W. V. G. V..

O náhrade trov konania navrhovateľky rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia. K náhrade trov konania navrhovateľky zaviazal súd neúspešného
odporcu 1/ solidárne s vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, pretože vedľajší účastník má
v konaní v zásade rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný.

Keďže rozhodnutie záviselo na úvahe súdu a súčasne i na znaleckom posudku zaviazal súd napriek
čiastočnému úspechu navrhovateľky odporcu 1/ a vedľajšieho účastníka k plnej náhrade trov konania
(právneho zastúpenia) 4.941,26 €, ktorá pozostáva z:
- odmeny za 2 úkony, teda 2 x 535,21 Eur (prevzatie zastúpenia a podanie návrhu v roku 2004),

- odmeny za 4 úkony, z toho dva trvajúce viac ako dve hodiny, teda 6 x 539,41 € (pojednávania
29.11.2006, 25.11.2010, 25.10.2012 a vyjadrenie (otázky pre znalca) z 28.12.2010)
- režijného paušálu 2 x 4,51 € (r. 2004), 1 x 5,44 € (r. 2006), 2 x 7,21 € (r. 2010), 1 x 7,63 € (r. 2012),- cestovných náhrad 74,39 € za cestu osobným motorovým vozidlom z Banskej Štiavnice do Trenčína a
späť na pojednávanie dňa 29.11.2006 (270 km x 8,30 Sk základnej náhrady podľa Opatrenia č. 260/2004
+ spotrebované PHM pri spotrebe 5,9 l/100km a cene benzínu 35,60 Sk/l),

- cestovných náhrad 91,42 € za cestu osobným motorovým vozidlom z Banskej Štiavnice do Nového
Mesta nad Váhom a späť na pojednávanie dňa 25.11.2010 (303 km x 0,183 Eur základnej náhrady podľa
Opatrenia č. 632/2008 + spotrebované PHM pri spotrebe 8,6 l/100km a cene benzínu 1,369 Eur/l),
- cestovných náhrad 94,14 € za cestu osobným motorovým vozidlom z Banskej Štiavnice do Nového
Mesta nad Váhom a späť na pojednávanie dňa 25.10.2012 (303 km x 0,183 Eur základnej náhrady podľa

Opatrenia č. 632/2008 + spotrebované PHM pri spotrebe 8,6 l/100km a cene benzínu 1,473 Eur/l),
- náhrady za stratu času advokáta 90,62 Eur za desať začatých polhodín (á 9,06 Eur) strávených cestou
na pojednávanie a späť dňa 29.11.2006,
- náhrady za stratu času advokáta 120,20 Eur za desať začatých polhodín (á 12,02 Eur) strávených
cestou na pojednávanie a späť dňa 25.11.2010,
- náhrady za stratu času advokáta 127,10 Eur za desať začatých polhodín (á 12,71 Eur) strávených

cestou na pojednávanie a späť dňa 25.10.2012.

Výšku odmeny za jeden úkon právnej služby za prevzatie zastúpenia a podanie návrhu určil súd podľa
§ 13 ods. 1 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. a podľa § 16 ods. 1 písm. a), c). O režijnom paušále rozhodol súd
podľa § 19 ods. 3 uvedenej Vyhlášky.

Výšku odmeny za ostatné úkony právnej služby určil súd podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
(Vyhláška) a podľa 14 ods. 1 písm. b), c). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky,
o náhrade cestovného podľa § 15 písm. a) Vyhlášky a o náhrade za stratu času podľa § 15 písm. b)
a § 17 ods. 1 Vyhlášky.

Súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenia z 8.6.2006, 9.2.2007
a 24.10.2012, pretože tieto neboli robené na výzvu súdu a vyjadrenie z 24.10.2012 bolo dokonca
predložené súčasne s ústnym návrhom toho istého obsahu na pojednávaní. Tieto písomné vyjadrenia
tak neboli potrebné na účelné uplatnenie práva. Súd tiež vykonal korekciu cestnej vzdialenosti Banská

Štiavnica - NMnV a späť (364 km), podľa ktorej boli vyúčtované cestovné náhrady na správny údaj 303
km, čo vyplýva z internetového portálu www.mapy.atlas.sk . V dvojnásobnej
výške súd nepriznal režijný paušál za pojednávania trvajúce viac ako dve hodiny, pretože sa napriek
času úkonu jedná o jeden úkon.

Plne úspešnému odporcovi 2/ súd náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu nežiadal.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie
sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ako bolo uvedené vyššie, znášajú napriek

čiastočnému úspechu navrhovateľky trovy konania odporca 1/ a vedľajší účastník solidárne v celom
rozsahu. Keďže nespĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, zaviazal ich súd k
náhrade trov konania štátu, ktoré pozostávajú zo znalečného vyplateného z rozpočtu vo výške 342,04
€ (uznesenie č.l. 323 z 28.09.2011) a 260,88 € (uznesenie č.l. 379 z 16.08.2012) a zo svedočného
vyplateného z rozpočtu vo výške 21,28 €.

O poplatkovej povinnosti odporcu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená zo zákona, a to podľa § 4 ods. 2 písm. ch) Zák. č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže bola navrhovateľkou v konaní o náhrade škody, ktorá vznikla
v súvislosti s ublížením na zdraví. Výsledkom konania bol čiastočný úspech navrhovateľky, preto súd
odporcu neoslobodeného od súdnych poplatkov zaviazal k úhrade súdneho poplatku zodpovedajúceho
časti návrhu, v ktorej bolo návrhu vyhovené. Výšku súdneho poplatku určil súd podľa položky 1 písm. a)
sadzobníka súdnych poplatkov platnej v čase podania návrhu, teda ako 5 % z priznanej časti predmetu

konania 57.655 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinní účastníci nesplnia povinnosti uložené týmto rozsudkom, môžu sa oprávnení účastníci
domáhať ich splnenia prostredníctvom exekúcie.