Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2008

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6Cb/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306206472
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2008:5306206472.2

Rozhodnutie

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa M. Č., zast.
primátorom mesta Ing. J. V., proti odporcovi T. - J. T., Č., O. č. XXX,. bl. XX/B,. IČO: XXXX. XXXX,. v
konaní o zaplatenie 78.160,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 39.080,- Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku, aby odporca zaplatil navrhovateľovi 39.080, Sk, súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd
zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 78.160,- Sk do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
a nahradiť trovy konania.

Súd vydal dňa 21.2.2007 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatiť 78.160,- Sk a hradiť trovy konania vo výške 4.686,- Sk, ktoré

trovy predstavuje zaplatený súdny poplatok z návrhu.

Odporca v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že návrh
považuje za predčasný, pretože s odporcom v zmysle zápisnice spísanej dňa 11.1.2004 mali záležitosti
týkajúcesanájmuaďalšíchpohľadávokprejednať,najmäodporcanavrhovateľovipredložildňa3.2.2005
vyčíslenie jeho pohľadávky, o ktorej nebol informovaný navrhovateľom.

Súd v zmysle §-u 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi predloženými odporcom a to
kópiou listu primátora M. Č. z 27.3.2003, zápisnice z ústneho rokovania vo veci ukončenia zmluvného
vzťahu konaného 11.1.2004, podania M. Č. adresovaného M. U. pod č. jednania 60/2004/OPE zo
6.2.2004, podania adresovaného M. M., B. S., Č., odporcovi z 26.1.2004, výpovede zmluvy o prenájme
nehnuteľností zo dňa 23.3.2004 podnájomníčky Š. A., z rovnakého dátumu podnájomníčky M. Č. a M.
V., ďalej A. S. a M. U., pokusu o zmier, ktoré adresoval odporca navrhovateľovi dňa 12.5.2004, podania

odporcu adresovaného navrhovateľovi, skončenie nájomnej zmluvy, vysporiadanie nárokov z 3.3.2005a ostatných listinných dôkazov, najmä nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa
25.9.1998 a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli nájomnú zmluvu dňa 25.9.1998, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti

označené ako verejné priestranstvo tržnice a to časti parciel KN 335, 336 a 334 kat. úz. Č. o celkovej
výmere 977 m2 z dôvodov rozšírenia trhoviska. V bode IV. bola dohodnutá výška nájmu v zmysle Vyhl.
465/91 Zb. z. dohodou vo výške 39.080,- Sk za každý kalendárny rok. Trvanie tejto nájomnej zmluvy
nebolo časovo obmedzené. Výpovedná lehota bola určená tri mesiace k 1.1. bežného kalendárneho
roka.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na ustanovenie §-u 673 Občianskeho zákonníka s tým, že

predmet nájmu mal vady takého charakteru, ktoré bránili odporcovi v riadnom užívaní predmetu nájmu
a pre túto vadu nemohol odporca riadne predmet nájmu užívať a vadu spôsobil samotný navrhovateľ
tým, že súčasne uzavrel dve nájomné zmluvy. Teda prvá riadna platná nájomná zmluva bola uzatvorená
s odporcom a počas trvania tejto nájomnej zmluvy navrhovateľ uzavrel na predmetné nehnuteľnosti
ďalšiu nájomnú zmluvu s podnikateľom M. M., pričom ďalšia vada možnosti užívania predmetu nájmu

spočívala v tom, že navrhovateľ spôsobil takýmto svojim správaním, že odporca nemohol dosiahnuť účel
predmetu nájmu, teda nemal žiaden príjem z predmetu nájmu a ďalší nájomníci, ktorí užívali predmet
nájmu ako trhové stánky a parkovisko, vlastne sa dostali do situácie, keď nevedeli, komu majú platiť za
prenájom týchto stánkov a parkoviska. Vznikali rôzne situácie, ktoré zneisťovali týchto ľudí a dostávali
odporcu do nepriaznivej situácie.

Odporca poukázal na list primátora M. Č. z 27.3.2003, ktorý v ods. 3 na 1. strane uvádza,
že samotný navrhovateľ vlastne spochybňuje platnosť nájomnej zmluvy s odporcom a predložil odporca
taktiež ako dôkazy ďalšie písomné podania. Jedným z nich aj list jednej z nájomníčok trhového stánku
pani M. U. zo 6.2.2004, ktorá sa v stave takejto právnej neistoty obrátila na M. Č. listom, v ktorom
žiadala písomné vyjadrenie a odpoveď, pretože nevedela, kto je skutočným nájomcom tohto priestoru,

či je to pán M. M. alebo odporca. Dokonca navrhovateľ podal proti odporcovi dňa 9.1.2003 návrh na
Okresný súd v Čadci o vypratanie nehnuteľností a potom nasledovali ďalšie súdne spory, predbežné
opatrenia, ktorých návrhy boli vzájomne podané. Teda jeden návrh podal pán M. M. dňa 19.2.2003 a
následne bol podaný zo strany odporcu návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby vôbec mohol
predmet nájmu ďalej užívať. Nakoniec sa viedol spor pred Okresným súdom v Čadci o platnosť nájomnej

zmluvy, kedy vlastne navrhovateľ dal odporcovi neplatnú výpoveď z nájmu, ktorá vec bola riešená až
Najvyšším súdom SR a vlastne v tom období, keď sa viedol spor o platnosť tejto zmluvy, bola uzatvorená
ďalšia zmluva s pánom M. M. na sporný predmet tohto nájmu. Po právoplatnom skončení sporu o
platnosť nájomnej zmluvy, ktorý spor vyznel tak, že odporca mal platne uzavretú nájomnú zmluvu s
navrhovateľom, až následne potom došlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu výpoveďou ku dňu

31.12.2004.

Odporca teda argumentoval tým, že v období, za ktoré žiada navrhovateľ uhradiť nezaplatený nájom,
vlastne odporca predmet nájmu nemohol riadne užívať pre prebiehajúci súdny spor týkajúci sa trvania
nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy s inou osobou
na zhodný priestor a takisto predložil súdu ako dôkaz výpovede osôb, ktoré si prenajímali trhové stánky,

ktoré za takéhoto stavu právnej neistoty, keď nevedeli, kto si prenajal predmet nájmu, či odporca alebo
podnikateľ M. M., vypovedali odporcovi nájom. Išlo o M. V., M. U., A. S. a ďalšie osoby, ktoré vlastne
nevedeli, komu majú nájomné platiť za ďalší prenájom.

Odporca argumentoval tiež tým, že dňa 1.3.2005 adresoval navrhovateľovi podanie označené ako
skončenie nájomnej zmluvy a vysporiadanie nárokov, kedy poukazoval na to, že vlastne bol ochotný

sa s navrhovateľom mimosúdne dohodnúť. Uznával, že nájom medzi navrhovateľom a odporcom sa
skončil ku dňu 31.12.2004 výpoveďou.

Navrhovateľ argumentoval tým, že pokiaľ ide o súdny spor týkajúci sa existencie nájomného vzťahu,
teda či predmet nájmu je platne prenajatý odporcovi alebo M. M., tento spor bol ukončený v roku 2003.Pripustil, že časovo sa tam mohlo prekrývať určité obdobie pri zmluve uzavretej navrhovateľa s M. M.
od 1.1.2003, ale týkalo sa iba časti predmetu tohto nájmu a pokiaľ sa týka odporcu, že nemohol riadne
užívať predmet nájmu vzhľadom na dve súbežne uzavreté nájomné zmluvy, jeho obranu nepovažoval

za opodstatnenú, pretože pokiaľ ide o rok 2004, v tomto období už neexistoval žiaden spor o platnosť
nájomnej zmluvy a samotná tá skutočnosť, že odporca nemal žiaden zisk z predmetu nájmu, nebolo
zavinené správaním sa navrhovateľa. Pripustil však určité morálne problémy, ktoré mohli nastať v roku
2003.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tak navrhovateľ ako odporca uznávali,

že v priebehu roku 2003 existoval medzi navrhovateľom a odporcom súdny spor týkajúci sa neplatného
vypovedania nájmu odporcovi navrhovateľom, ktorý spor sa skončil právoplatne v decembri 2003 a
v roku 2004 trvala naďalej nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá sa skončila
vypovedaním nájmu odporcovi k 31.12.2004. Tieto skutočnosti ani jeden z účastníkov nespochybňoval.

Navrhovateľ spochybňoval tvrdenie odporcu o tom, že odporca nemohol predmet nájmu riadne užívať
a teda vlastne tento stav spôsobil svojim zavineným konaním navrhovateľ, ktorý mal uzavrieť súbežne

na rovnaký priestor dve nájomné zmluvy. Samotný navrhovateľ pripúšťa určitú morálnu zodpovednosť,
pretože nepopiera existenciu súbežných nájomných zmlúv na priestor, ktorý bol aj predmetom nájmu
medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorého sa domáha teraz úhrady nájomného, avšak bližšie
neargumentoval, prečo nevidí dôvod na odpustenie nájmu, resp. neuplatňovanie si nájomného, pretože
sám spôsobil takúto situáciu.

Súd pri hodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh navrhovateľa je dôvodný
iba čiastočne. Samotný navrhovateľ uznáva, že spôsobil stav právnej neistoty, keď na predmet nájmu
uzavrel súbežne dve nájomné zmluvy, avšak poukazoval na to, že spor o platnosť týchto nájomných
zmlúv sa skončil v roku 2003 a teda prinajmenšom v roku 2004 odporca mohol predmet nájmu riadne
užívať až do 31.12.2004, kedy vlastne platne výpoveďou sa nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil.

Súd zaujal stanovisko, že v roku 2003 skutočne objektívne navrhovateľ svojim postupom a správaním
zavinil, že predmet nájmu nemohol byť odporcom riadne užívaný, pretože sa viedol spor o platnosť
nájomnej zmluvy, keď súbežne po neplatnom vypovedaní nájmu odporcovi navrhovateľ uzavrel novú
nájomnú zmluvu,ktorý spor sa skončil v prospech odporcu. Teda počas tohto obdobia, ako to vyplýva aj z
dokladov predložených odporcom, vznikol taký právny stav, že odporca predmet nájmu nemohol riadne

užívať. Samotný navrhovateľ spochybňoval existenciu nájomného vzťahu a teda je v rozpore nielen s
právnymi predpismi, ale aj s dobrými mravmi, aby navrhovateľ za rok 2003 požadoval od odporcu úhradu
nájomného dohodnuté v bode IV. nájomnej zmluvy z 25.9.1998.

Pokiaľ však ide o rok 2004, v tomto období bol právoplatne skončený spor o platnosť nájomnej zmluvy.
Otázka platnosti zmluvného vzťahu o nájme nehnuteľností medzi navrhovateľom a odporcom nebola

sporná a samotná skutočnosť, ktorú na podporu svojho tvrdenia uvádza odporca, že nájomcovia
predajných stánkov boli zneistení a vypovedali odporcovi zmluvy o ďalšom podnájme, nie je dôvodné,
pretože odporca mal možnosť argumentovať rozhodnutím súdov a nájomnou zmluvou, že je oprávnený
podnikať na trhovisku s predajnými stánkami a teda samotná tá skutočnosť, že odporca nebol spôsobilý
zabezpečiť dostatočný počet podnájomcov na realizáciu jeho podnikateľskej činnosti, nemôže súd

považovať za dlhodobý vplyv predchádzajúceho súdneho sporu a naviac ak odporca zistil takúto
situáciu, tak mohol sám odstúpiť od zmluvy o nájme z uvedených dôvodov, avšak vlastne nájomný
vzťah bol ukončený až k 31.12.2004 zo strany navrhovateľa, teda výpoveďou danou odporcovi. Za tejto
situácie potom súd považoval odporcu za povinného v zmysle bodu IV. nájomnej zmluvy nájomné za
rok 2004 navrhovateľovi uhradiť a preto v tejto časti zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť 39.080,-

Sk. Vo zvyšku žalobný návrh súd zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval v zmysle §-u 142 ods. 2 O.s.p., keď vlastne miera
úspechu a neúspechu na strane tak navrhovateľa ako aj odporcu bola rovnaká a preto súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu. V prípade podania odvolania, takéto odvolanie musí obsahovať

všeobecné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 205 O. s. p. a to, proti akému rozhodnutiu odvolanie
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.