Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/68/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200181
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711200181.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36442151,
zastúpená Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, Advokátska kancelária Žilina, Veľká okružná 26A, proti
odporcovi P. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., I. XXX, občanovi SR, o zaplatenie 2.341,33 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.341,33 € spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania z dlžnej sumy od 24.11.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.215,63 €, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen štátom preddavkované trovy vo
výške 123,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 7.1.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu za neoprávnený odber
na odbernom mieste V., I. XXX, číslo odberného miesta XXXXXXX čiastku 2.341,33 €, ktorá bola
faktúrovaná daňovým dokladom - faktúrou č. 2009 2020 111000144, splatná 23.11.2009. Okrem istiny
žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti na faktúre.
Na základe písomného oznámenia o neoprávnenom odbere prebehla dňa 20.10.2009 na odbernom
mieste kontrola pracovníkmi kontrolného oddelenia navrhovateľa, kde bolo zistené, že používa prístroje,
ktoré sú zapojené na vlastný zdroj a káble mali byť teplé. V rozpore so zmluvou s bodom 5.3.
obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy konal odporca a tým sa dostal do rozporu so
zmluvou, obchodnými podmienkami čo sa klasifikuje ako neoprávnený odber. Navyše poukazovali na to,
že vlastné zdroje na výrobu elektrickej energie používal bez súhlasu prevádzkovateľa a takéto konanie
je v rozpore so zmluvou. Pri výpočte výšky neoprávneného odberu postupovali v zmysle vyhlášky v tom
čase platnej č. 154/2005 Z.Z..

Potom čo tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel dňa 10.3.2011 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor. V odpore namietal dôvodnosť samotného
nároku s tým, že poprel akýkoľvek nelegálny odber elektrickej energie. Potvrdil, že má vlastné zdroje
na výrobu elektrickej energie, ktoré používa najmä pri práci v garáži. Jedná sa o centrálu s nízko
frekvenčným a vysokofrekvenčným napätím. S podaným návrhom nesúhlasil.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 16.4.2013 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Proti
rozhodnutiu tunajšieho súdu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej

Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 25.2.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že sa okresný súd nevyporiadal s odpoveďou znalca
na otázku č. 3 a to či bolo možné odobrať elektrickú energiu spôsobom popísaným v protokole o
zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.10.2009. Znalec na uvedenú otázku uviedol, že „elektrickú
energiu bolo možné odoberať spôsobom popísanom v protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa
20.10.2009“. Práve túto skutočnosť považoval navrhovateľ za neoprávnený odber elektrickej energie tak
ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.10.2009. Keďže
sa okresný súd nevysporiadal so závermi znaleckého posudku a nevysporiadal sa ani s odpoveďou
znalca na otázku č. 5, rozhodnutie okresného súdu krajský súd zrušil. V odôvodnení rozhodnutia zároveň
poukázal na to, že v konaní bolo preukázané a účastníkmi nebolo spochybňované to, že odporca
mal alternatívny zdroj na výrobu elektrickej energie, ktorý používal na elektrospotrebiče, hobľovačku,
cinkulár, ale aj elektrospotrebiče v domácnosti. Znalec síce pripustil vo svojej výpovedi, že by mohlo ísť o
neoprávnený odber tým, že jedna z troch fáz primerane nefungovala, avšak automaticky to neznamenalo
neoprávnený odber. Pripustil, že sa nevylučuje ani neoprávnený odber.

Podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

Po zrušení veci krajským súdom súd opätovne vec prejednal a rozhodol. Vychádzal pritom z právneho
názoru vysloveného krajským súdom, ktorým bol viazaný s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenie § 226 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 29 ods. 1, písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.8.2012 oprávnený
odberateľ má právo uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s
prevádzkovateľom prenosovej sústavy, alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak spĺňa technické
a obchodné podmienky pripojenia.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.8.2012 odberateľ elektriny
v domácnosti môže uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny s
prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak splní technické a obchodné podmienky pripojenia.

Ustanovenia § 29 ods. 1, písm. d/ a ustanovenie § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení, že
oprávnený odberateľ má právo prípadne odberateľ elektriny v domácnosti môže uzatvoriť zmluvu o
pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny s prevádzkovateľom presnej sústavy znamená, že
tieto ustanovenia umožňujú odberateľovi elektriny v domácnosti aj takúto možnosť, aby mohol uzatvoriť
zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s prevádzkovateľom prenosnej
sústavy. Ak odberateľ elektriny v domácnosti túto možnosť využije potom je povinný uzatvoriť zmluvu o
pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave sprevádzkovateľom prenosnej sústavy. Ak
teda tak neurobí poruší ustanovenie § 29 ods. 1, písm. d/ a ustanovenie § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004
Z.z. v znení do 31.8.2012. Neoprávneným odberom elektriny je potom odber bez uzavretej zmluvy alebo
v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave
(§ 39 ods. 1, písm. a/ zákona č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.8.2012). V zmysle uvedeného krajský súd
skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné a odporca to nespochybňoval, že užíva vlastný zdroj na
výrobu elektrickej energie, ktorý používa jednak na domáce elektrospotrebiče, ako aj elektrospotrebiče v
garáži ako je hobľovačka, cinkulár a podobne. Taktiež potvrdil, že samostatnú zmluvu s navrhovateľom
o využití vlastného zdroja elektrickej energie nemá. Keďže súd v pôvodnom rozhodnutí vyhodnotil túto
skutočnosť ako nie v rozpore so zmluvou a všeobecnými ustanoveniami zákona o energetike vzhľadom
k tomu, že tieto žiadnu sankciu pre prípad porušenia povinností nestanovovali, bolo vyslovené, že
okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Neoprávneným odberom elektrickej energie je odber bez
uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení
k distribučnej sústave. Keďže v konaní bolo preukázané, že odporca nemal takúto zmluvu a vlastný,
t.j. alternatívny zdroj na výrobu elektrickej energie, ktorý využíval čo potvrdil a v konečnom dôsledku
potvrdil to aj znalec používa v rozpore so zákonom bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa bez
uzavretej zmluvy, jedná sa o neoprávnený odber elektrickej energie za čo je povinný zaplatiť dlžnú
sumu tak ako bola vyčíslená písomným návrhom. Pokiaľ sa súd v zmysle rozhodnutia krajského súdu
má vyporiadať s odpoveďou znalca na otázku č. 3 a otázku č. 5 je potrebné skonštatovať, že znalec
v oboch prípadoch uviedol, že sa mohlo odoberať v prípade odporcu elektrická energia spôsobom

popísaným v protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.10.2009 a takisto sa mohol odporca
napojiť na nemeranú poistkovú skrinku kedykoľvek a čerpať stade elektrickú energiu. Vzhľadom na
pripustenie možnosti takéhoto odberu bolo možné konštatovať, že došlo k neoprávnenému odberu
elektrickej energie tak ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo
dňa 20.10.2009 tak ako to konštatovali aj pracovníci kontrolného úseku navrhovateľa. Pokiaľ ide o výšku
sumy, ktorú požadoval navrhovateľ v konaní táto bola vypočítaná pracovníkom navrhovateľa Ing. V., kde
vychádzal z vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorá upravuje spôsob výpočtu škody zistenej pri neoprávnenom
odbere. Takisto sa spravuje aj z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví URSO 0021/2009/
E z 27.11.2008 sadzby D24 uvedené pod písm. a/ a b/. Podľa menovitej hodnoty istiaceho prvku 3 x
35A, výpočet príkonu je 3 x 230 V x 35 A = 24 kW. Denná spotreba je x 12 hodín, to znamená 288 kWh/
deň. V zmysle metodického pokynu SSE-D, a.s. fakturácia neoprávnených odberov sa spotreba 288
kWh rozdelí na 2/3-iny do VT čo predstavuje 192 kWh a 1/3-ina do NT čo predstavuje 96 kWh. Doba
trvania neoprávneného odberu vychádza z ustanovenia § 1 ods. 2 vyššie citovanej vyhlášky za obdobie
60-tich dní od 22.8.2009 do 20.10.2009. Za 60 dní pri VT predstavuje spotreba 11520 kWh a pri NT
570 kWh. Následne škoda sa počíta podľa § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky, kde sa používa sadzba D24 z
cenníka elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti navrhovateľa platného v
roku 2009. S poukazom na vyššie konštatované pri viazanosti prvostupňového súdu právnym názorom
odvolacieho súdu, súd konštatuje, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie prinajmenšom
tým, že odporca nemal uzatvorenú zmluvu s navrhovateľom o pripojení k prenosovej sústave alebo
o pripojení k distribučnej sústave v súlade s citovanými ustanoveniami § 29 a § 30 zákona 656/2004
Z.z. v znení do 31.8.2012 čím porušil zákon a jedná sa tu o neoprávnený odber elektrickej energie
v súlade s ustanovením § 39 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Rovnako samotný znalecký
posudok tak ako bol znalcom vyhotovený a znalcom vyslovené ohľadom neoprávneného odberu, kde
znalec pripustil, že mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu spôsobom popísaným v protokole o zistení
neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.10.2009 znamená, že k neoprávnenému odberu
došlo a pripustil aj to, že bol na uvedenom odbernom mieste neoprávnený odber. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam súd potom návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej
sumy spolu s príslušenstvom v zákonom stanovenej výške s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., kde
maximálne stanovená výška úroku z omeškania k prvému dňu omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti dlžnej sumy v zmysle faktúry predstavovala 9% ročne.

V konaní bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ, preto mu prináležalo právo na náhradu trov konania,
ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 140,-- € a trov právneho zastúpenia za
prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu,
zastupovanie na pojednávaniach dňa 23.6.2011, 19.3.2013, 16.4.2013 a 10.6.2014, podanie vo veci
samej ako reakcia na výzvu súdu dňa 15.7.2011, vyjadrenie k znaleckému posudku 28.11.2012, spísanie
odvolania zo dňa 4.6.2013. Hodnota úkonu 101,25 € x 10 je spolu 1.012,50 €, ďalej účasť na štyroch
pojednávaniach, strata času za osem polhodín pri ceste zo Žiliny do Zvolena a späť a cestovné za
jednotlivé pojednávania spolu vo výške 641,44 €. Režijný paušál vzhľadom k tomu, že bol v rozličných
obdobiach k jednotlivým úkonom vo výške 75,75 € a 20% DPH, nakoľko právny zástupca je platcom DPH
o čom doložil doklad v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.
Spolu trovy konania boli priznané vo výške 2.215,63 €, ktoré je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O povinnosti úhrady štátom preddavkovaným trov bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 148
ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní vznikli trovy znaleckým dokazovaním zaplatením znalečného vo výške
123,-- €, ktoré boli predbežne hradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Vo zvyšku boli trovy znalca
hradené zo záloh zložených účastníkmi konania. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o štátom preddavkované
trovy súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť tieto trovy ako neúspešnému účastníkovi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).