Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/133/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207834
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115207834.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Beck International
s.r.o., IČO: 62 741 438, so sídlom Blatecká 3344, Mělník, Česká republika, právne zast.: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIADVORECKÝ&BOHUNICKÝs.r.o.,sosídlomGrösslingova50,Bratislava,protižalovanej:
U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, v konaní zastúpená Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so
sídlom Metodova 3331/12, Prešov, o zaplatenie 1.087,84 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
žalobu z a m i e t a ,
žalobca j e p o v i n n ýnahradiť žalovanej trovy konania vo výške 209,30 eur titulom trov právneho
zastúpenia na účet jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.4.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
1.087,84 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou riadne založenou na území Českej
republiky a predmetom podnikania žalobcu je predaj spotrebného tovaru, a to buď priamo alebo na
splátky. Žalobca prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013 uzavretej medzi
žalobcom a spoločnosťou BECK EUROPE s.r.o. pohľadávky právneho predchodcu. Poukázal na to, že
právny predchodca uzatvoril dňa 3.9.2012 s X. Y., zomrelým dňa XX.X.XXXX, štátnym občanom Českej
republiky, kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX. Za objednaný a riadne prevzatý tovar mal žalovaný uhradiť
žalobcovi sumu spolu vo výške 29.999,- Kč (t. j. 1.098,14 eur). Poručiteľ obdržal tovar, podľa zmluvy.
Na základe uznesenia Okresného súdu v Opave zo dňa 24.11.2014, č.k. 20D 634/2014-51 nadobudla
dedičstvo poručiteľa žalovaná. Čistá hodnota pozostalosti bola vyčíslená sumou 29.717,61,- Kč (t. j.
1.087, 84 eur) a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove
dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľov smrťou.
Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 8.7.2015, kde uviedla, že
vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľ zomrel na území Českej republiky a dedičské konanie prebehlo na
území Českej republiky, právny základ žaloby je absolútne neurčitý a nezrozumiteľný, keďže dedičské
konanie sa riadi právnymi predpismi platnými na území Českej republiky v dobe úmrtia poručiteľa.
Poukázala nato, že žalobca v rámci dedičského konania si žiadny nárok neuplatnil a v tomto prípade
prichádzadoúvahynámietkavecnejlegitimácieúčastníkovkonania,keďžežalobcasasámmoholaspoň
čiastočne domáhať a byť uspokojený v rámci dedičského konania.
V ďalšom žalovaná namietala neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že napriek zrejmému úmyslu
účastníkov nebola kúpna zmluva uzatvorená požadovaným spôsobom a v zamýšľanej forme, keď na
kúpnej zmluve chýba podpis predávajúceho a preto predloženú kúpnu zmluvu nie je možné považovaťza platne uzatvorenú. Ďalej nie je možné z predložených listín jednoznačne uzavrieť, či k odovzdaniu
tovaru skutočne došlo, keďže podľa čl. II. Bod 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že k údajnému prevzatiu tovaru
malo dôjsť pri podpise kúpnej zmluvy, čo však z predloženej listiny v žiadnom prípade nevyplýva a ďalej
v čl.II. Bod 4 kúpnej zmluvy sa uvádza ako deň dodania tovaru 4.9.2012, ktorý je odlišný odo dňa, ako
bola kúpna zmluva uzatvorená. Je zásadnou otázkou, či k prevzatiu tovaru poručiteľom v skutočnosti
došlo, keď žalovaná do doby doručenia uznesenia nemala akúkoľvek vedomosť o údajnom záväzku
poručiteľa, keďže v rámci súpisu majetku zahrnutého do pozostalosti neboli zahrnuté akékoľvek hmotné
veci, ktoré by zodpovedali tovaru, z ktorého odobratia poručiteľom údajne vyplýva uplatňovaný nárok
žalobcu. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.
Žalobca sa k týmto námietkam vyjadril a poukázal na to, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých
právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach podpísanej Prahe dňa 29.10.1992 ( ďalej ako
"zmluva o právnej pomoci" ): " Listiny , ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a
ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a
účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. t. j. platí aj pre odpisy a preklady listín,
ktoré boli overené. "
Podľa čísla 4 ods. 2 v zmluve o právnej pomoci: " listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany
považujú za verejné, majú dôkaznú moc verejných listín tiež na území druhej zmluvnej strany ".
Podľa § 17 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
právnych predpisov: "Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol
poručiteľpríslušníkomvčasesmrti".Vzhľadomnaskutočnosti,žekonanieodedičstveprebehlovsúlade
s právnymi predpismi Slovenskej republiky na území Českej republiky a bolo právoplatne ukončené
rozhodnutím orgánu na prejednanie dedičstva podľa českej právnej úpravy oprávneného, nie je podľa
názoru žalobcu dôvod vyjadrovať sa k odôvodnenosti uznesenia o dedičstve. Vzhľadom na to, že
dedičské konanie po poručiteľovi bolo právoplatne ukončené tak, ako to predpokladá právny poriadok
Slovenskej republiky, je nesporné, že žalovaná ako jediná dedička zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré
na ňu prešli poručiteľovou smrťou. V ďalšom poukázal na to, že neuplatnenie si peňažných nárokov v
dedičskom konaní nebráni podaniu žaloby o zaplatenie na súde. Podľa ustanovenia § 175y ods.1 O.s.p.:
"Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa ustanovenia
§ 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o
dedičstve". Rovnako namietal, že argumentácia žalovanej vo vzťahu k absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy sa nezakladá na platnom právnom poriadku. Nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu môže
absenciapodpisuvyvolávaťabsolútnuneplatnosťkúpnejzmluvy,ktorejpredmetomjeprevodhnuteľných
vecí. Nakoľko predmetom kúpy na základe kúpnej zmluvy boli veci hnuteľné, nie je na jej uzatvorenie
potrebná písomná forma. Navyše aj v prípade, ak by takáto písomná forma bola zákonom vyžadovaná,
prítomnosť podpisov na tej istej listine je vyžadovaná iba pri prevode nehnuteľností. Žalobca si teda
nie je vedomý akejkoľvek skutočnosti, ktorá by určovala zmluvným stranám uviesť podpis na tej istej
listine, respektíve postihovala absolútnou neplatnosťou zmluvu, by takýto podpis chýba. Argumentáciu
uvedenú žalovanou žalobca považoval za účelovú a neopodstatnenú.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Vtejtoprávnejvecisúdvykonaldokazovanievýsluchom žalovanej,oboznámenímsasobsahomžaloby,
s obsahom zmluvy označenej ako Kúpna zmluva, Okresného súdu v Opave číslo 20D 634/2014-51,
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2013, výpisom z obchodného registra a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom, ešte pod obchodným menom Beck Czech s.r.o. a právnym
predchodcom žalovanej uzavretej dňa 3.9.2012, označenej ako „Kúpna zmluva“, súd zistil, že právny
predchodca žalovanej mal prevziať tovar označený (nezrozumiteľne) pri podpise zmluvy konečnej sume
DPH 29.999,- Kč, v článku II. zmluvy však vyplýva na rozdiel od vyššie uvedeného článku I. , že predmet
kúpy bude dodaný dňa 4.9.2012, na adresu „dopsat č. OP“, na miesto určenia „složenkou“. Podľa článku
III. zmluvy cena tovaru mala byť 29.999,- Kč, uhradená pri podpise zmluvy vo výške 200,- Kč, a doplatokkúpnej ceny mal byť realizovaný vo výške 29.799,- Kč. Pri platobných podmienkach boli dojednané,
avšak nevyplnené (formulárovou zmluvou), rôzne alternatívy zaplatenia kúpnej ceny.
Nasleduje dátum 3.9.2012, podpis toho, kto zmluvu spracoval, podpis zákazníka a podpis obchodného
zástupcu a pečiatka.
Podľa čl. 16 nariadenia ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy
buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta
bydliska spotrebiteľa.
Podľa § 10 zák. č. 97/1963 Zb., záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú
slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi
lepšiu ochranu jeho práv.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie používať nekalé
obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný vo vzťahu
k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb
ustanovenú osobitným predpisom.
Podľa § 5 zák. č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele, obchodní praktika je klamavá, a) je-li při ní
užit nepravdivý údaj, b) je-li důležitý údaj sám o sobě pravdivý, ale může uvést spotřebitele v omyl
vzhledem k okolnostem a souvislostem, za nichž byl užit, c) opomene-li podnikatel uvést důležitý údaj,
jenž s přihlédnutím ke všem okolnostem lze po podnikateli spravedlivě požadovat; za opomenutí se
považuje též uvedení důležitého údanesrozumitelným nebo nejednoznačným způsobem, nebo vede-li
způsob prezentace výrobku či služby, včetně srovnávací reklamy, nebo jejich uvádění na trh k záměně
s jinými výrobky či službami, nebo rozlišovacími znaky jiného podnikatele.
Podľa § 1701 zák. č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníku znění účinné od 1.1.2014, dluhy zůstavitele
přecházejí na dědice, ledaže zákon stanoví jinak. Dědic je zavázán k úhradě nákladů zůstavitelova
pohřbení a opatření zůstavitelova hrobového místa, ledaže tyto náklady byly z pozůstalosti uhrazeny
podle § 114 odst. 2.
Podľa § 43 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku znění účinné od 1. 9. 2012 do 31.12.2012, teda
v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy účastníci jsou povinni dbát, aby při úpravě sml 40/1964 Sb.
znění účinné od 1. 9. 2012 do 31. 12. 2012uvních vztahů bylo odstraněno vše, co by mohlo vést ke
vzniku rozporů
Podľa § 49 Občanského zákonníku, právní úkon je neplatný, jestliže jej jednající osoba učinila v omylu,
vycházejícím ze skutečnosti, jež je pro jeho uskutečnění rozhodující, a osoba, které byl právní úkon
určen tento omyl vyvolala nebo o něm musela vědět. Právní úkon je rovněž neplatný, jestliže omyl byl
touto osobou vyvolán úmyslně. Omyl v pohnutce právní úkon neplatným nečiní.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občanského zákonníku, dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy
jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.Spotřebitelem je fyzická osoba, která při
uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci
samostatného výkonu svého povolání.
Podľa § 55 Občanského zákonníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od
zákonavneprospěchspotřebitele.Spotřebitelsezejménanemůževzdátpráv,kterémuzákonposkytuje,
nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou
neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 55 Občanského zákonníku
(1) Spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry
znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.(2) Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy
nebo cenu plnění.
(3) Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, kterávylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za
jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli způsobena smrt či újma na zdraví, stanoví, že smlouva je
pro spotřebitele závazná, zatímco plnění dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je
závislé výlučně na vůli dodavatele, zavazují spotřebitele k plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost
seznámit před uzavřením smlouvy.
Podľa § 488 Občanského zákonníku, závazkovým vztahem je právní vztah, ze kterého věřiteli vzniká
právo na plnění (pohledávka) od dlužníka a dlužníkovi vzniká povinnost splnit závazek.
Podľa § 489 Občanského zákonníku, závazky vznikají z právních úkonů, zejména ze smluv, jakož i ze
způsobené škody, z bezdůvodného obohacení nebo z jiných skutečností uvedených v zákoně.
Podľa § 494 Občanského zákonníku, platného závazku je dlužník povinen něco dát, konat, něčeho se
zdržet nebo něco trpět a věřitel je oprávněn to od něj požadovat.
Podľa § 495 Občanského zákonníku, platnosti závazku nebrání, není-li vyjádřen důvod, na základě
kterého je dlužník povinen plnit. Věřitel je však povinen prokázat důvod závazku, s výjimkou cenných
papírů hromadně vydaných nebo jiných cenných papírů, pro které je zákonem stanoveno, že věřitel tuto
povinnost nemá.
Podľa § 588 Občanského zákonníku, z kupní smlouvy vznikne prodávajícímu povinnost předmět koupě
kupujícímu odevzdat a kupujícímu povinnost předmět koupě převzít a zaplatit za něj prodávajícímu
dohodnutou cenu.
Podľa§591Občanskéhozákonníku,není-lidohodnutojinak,aninení-litoobvyklé,jsouúčastnícipovinni
plnit bez zbytečného odkladu. Prodávající je oprávněn odevzdání předmětu koupě odepřít, nezaplatí-
li kupující cenu včas. Odesílá-li se předmět koupě na místo plnění nebo určení, není kupující povinen
zaplatit cenu, dokud nemá možnost si předmět koupě prohlédnout.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V zmysle ust. § 1701 zák. č. 89/2012 Sb. účinného od 1.1.2014 dlhy poručiteľa prechádzajú na
dediča, ibaže by to zákon stanovil inak. V danom prípade súd mal preukázané z uznesenia sp.zn. 20D
634/2014-51 Okresného súdu v Opave, Česká republika, že žalovaná ako sestra na základe dohody
dedičovnadobudlačistúhodnotupozostalostipoporučiteľovivovýške29.717,61,-Kčapretoajvzmysle
platných ustanovení v čase úmrtia poručiteľa zodpovedá za dlhy poručiteľa, a to v zmysle ustanovení
§§ 1701 a nasledujúcich zák. č. 89/2012 Sb.
Predmetná zmluva je však spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 2 OZ, nakoľko ide o štandardnú
formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu - veriteľom ako dodávateľom a
právnym predchodcom žalovanej ako spotrebiteľom.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár
a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalovanej v čase
uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti,
zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov
svojej domácnosti.
Vo veci bola vypočutá právna nástupkyňa pôvodného kupujúceho, ktorá popierala platnosť predmetnej
kúpnej zmluvy a poukázala najmä na to, že u svojho právneho predchodcu v byte po prevzatí jehoosobných vecí ako dedičkou neboli predmety, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, súčasťou
osobných dokladov jej právneho predchodcu nebol ani rovnopis zmluvy.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá, Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti vedie k rozhodnutiu súdu vychádzajúcemu zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení)
ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné
postavenie účastníkov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdny ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy (prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy) a napriek tomu nemá súd jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva, leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významnej z
hľadiska hmotného práva.
Dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností spočíva primárne na účastníkovi tvrdiacom,
žestavzakladajúcijehoprávonastal-nanavrhovateľovi.Vdanomprípadenapriekpredloženejpísomnej
kúpnej zmluve, nie je preukázané, že právny predchodca žalovanej skutočne prijal plnenia uvádzané
žalobcom.
Podľanázorusúdužalobcatotosvojedôkaznébremenovkonaníneuniesolanímtvrdenéskutočnostisa
jednoznačne nepreukázali. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy má predávajúci povinnosť odovzdať predmet
kúpy kupujúcemu v dohodnutom rozsahu a so všetkými súčasťami, príslušenstvom a úžitkami ak
kupujúci povinný riadne ponúknutý predmet prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Doba splnenia uvedených
povinností je pre oboch účastníkov ponechaná na dohodu. Ak táto doba nie zmluve určená a súčasne,
ak to nie je neobvyklé, sú obaja účastníci kúpnej zmluvy povinný splniť povinnosti vyplývajúce z kúpnej
zmluvy väzby dlžného odkladu. Danej právnej veci bolo dohodnuté že k dodaniu predmetu kúpy dôjde
dňa 4.9.2012 a že predávajúci dodal tovar ..a nasleduje nelogicky nadväzujúci odkaz " dopsat č.
OP", respektíve následne v 2. riadku miesto určenia do miesta bydliska alebo iné miesto uvedené "
složenkou" . Žalobca následne danej právnej veci uvedené poznámky nevysvetlil a keďže kúpna zmluva
má charakter synalagmatický, aj zmluvy v nadväznosti na ustanovenie § 560 OZ, podmieňuje plnenie
povinností jednej zmluvnej strany plnením povinnosti druhej zmluvnej strany. Žalobca iným dôkazom
nepreukázal, aj keď v skutkovom opise svojej žaloby tvrdil, že objednaný tovar bol prevzatý, či skutočne
k tomuto došlo, najmä vzhľadom na zmätočné dojednanie miesta dodania tovaru možno konštatovať,
že u žalobcu nastal stav dôkaznej núdze, pretože väčšina predložených dôkazov postráda relevantnú
výpovednú hodnotu.
Súd z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
Navyše zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nezrozumiteľná v tom zmysle, že nie je možné posúdiť,
presne, aký tovar bol predmetom zmluvy, resp. tovar bol označený len všeobecným podstatným meno
"žehlička", "sada náradia".
Obsah zmluvy je teda nezrozumiteľný, neurčitý, navyše podľa názoru súdu nebol tento právny úkon aj,
keď nemusel byť vykonaný písomne, platný.
Pre platnosť právneho úkonu aj ústneho sa totiž vyžaduje splnenie určitých predpokladov, konkrétne
určených, pričom na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav sa kladie osobitný
dôraz. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov a právnu relevanciu má len vtedy, ak vyhovuje
náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Na to aby bola vôľa skutočne daná, musí byť vážna, bez omylu
a slobodná. Nie je možné ustáliť, čo sa vlastne úkonom chcelo vyjadriť, v dojednaniach o dodanítovaru ako aj spôsobu úhrady ceny kúpy, je nedostatok zrozumiteľnosti, ktorý tiež prispieva k absolútnej
neplatnosti zmluvy.
Žalovaná bola úspešným účastníkom, preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania,
právnym zástupcom žalovanej boli trovy konania vyúčtované v zákonom stanovenej lehote, za tieto
úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia 1.6.2015 za 1 úkon právnej pomoci 61,41
eur (podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb), písomné podanie na súd zo dňa 7.7.2015 vo veci samej, takto účasť na pojednávaní dňa
13.10.2015, tomu bolo potrebné pripočítať 3 krát režijný paušál 8,39 eur, spolu to predstavuje sumu
209,40 eur.
Pretože žalovaná, ktoréj súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpená, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.