Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213551
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813213551.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: CASH

COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856
584, proti odporkyni: M. Š., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom S., K. XXX, t.č. na neznámom
mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. V. W., zamestnankyňou Okresného súdu A. N. A., o zaplatenie
4.777,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 373,10 eur s 8,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 319,75 eur od 10.5.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 4.777,14 eur spolu s
11,65% ročným zmluvným úrokom zo sumy 4.305,31 eur od 10.5.2013 do zaplatenia, s 8,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.305,31 eur od 10.5.2013 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
Návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela dňa 1.12.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa

Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj ostatné
prílohy. Na základe zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver 2.655,51 eur (80.000,- Sk). Ďalej boli v
zmluve dohodnuté ďalšie platobné podmienky, výška kartového rámca, úroková sadzba, splatnosť
úrokov, konečná splatnosť kartového rámca a iné platobné podmienky. Odporkyňa mala splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach po 38,31 eur s tým, že dátum splatnosti 1. splátky bol určený dňom
20.1.2006 a konečná splatnosť úveru bolo určená dňom 20.11.2015. Splatnosť jednotlivých splátok bola
dohodnutávždyk20.dňuvmesiaci.Vnávrhunavrhovateľuviedol,ževýškaúrokovejsadzbyakoodplaty

za poskytnutý úver bola v zmluve dohodnutá vo výške 10,6% ročne, táto bola platná v deň podpisu
zmluvy.Išloopremenlivúvýškuúrokovejsadzby.RPMNsizmluvnéstranydohodlivovýške5,66%ročne.
Odporkyňa využila možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre splácanie úveru nedodržala a dostala
sa so splácaním úveru do omeškania. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka vo výške 4.777,14
eur a táto pozostávala z istiny úveru po splatnosti 4.305,31 eur a úrokov z omeškania z nezaplatených
splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania so splácaním záväzku do dňa postúpenia predmetnej
pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 v sume 471,83 eur. Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa 21.10.2010

so spoločnosťou Havel, Holásek & Partners zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola
aj predmetná pohľadávka pod č. 681. Následne táto spoločnosť postúpila pohľadávku na navrhovateľa
zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.12.2010 s účinnosťou od tohto dátumu. Na navrhovateľa prešla
pohľadávka spolu so všetkými právami s ňou spojenými. Navrhovateľ listom zo dňa 23.4.2013 upozornilodporkyňu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ak neuhradí omeškané splátky v lehote 15 dní.
Odporkyňaomeškanésplátkyvtejtolehotenezaplatila,pretonavrhovateľlistomzodňa9.5.2013vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 9.5.2013 a odporkyňu vyzval na úhradu celej pohľadávky do 3 dní od

doručenia výzvy. Z návrhu navrhovateľa tiež vyplýva, že podľa základných podmienok zmluvy bol medzi
zmluvnými stranami dohodnutý zmluvný úrok vo výške 11,65% ročne, preto si voči odporkyni uplatňuje
nárok na zmluvný úrok v tejto výške. Odporkyňa dlžnú sumu nezaplatila, preto uplatňuje navrhovateľ
aj úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.7.2014 č.k. 5C/173/2013-100 vo veci rozhodol tak, že odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.181,35 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
10.5.2013dozaplateniadotrochdníodprávoplatnostirozsudku,vprevyšujúcejčastinávrhnavrhovateľa
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Rozsudok v časti, v ktorej súd navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 2.181,35
eur spolu s úrokom z omeškania, nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2014. Krajský súd na základe

odvolania navrhovateľa voči rozsudku v zamietajúcej časti rozhodol uznesením zo dňa 4.3.2015 č.k.
5Co/701/2014-115 tak, že rozsudok súdu I. stupňa v zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil názor, že uvedenie nesprávneho
údajaoskutočnejRPMNvspotrebiteľskejzmluve,uzavretejmedziodporkyňouaprávnympredchodcom
navrhovateľa, ktoré bolo spôsobené výlučne použitím neprávneho, ale v zákone č. 258/2001 Z. z.

stanoveného vzorca pre výpočet RPMN, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Zároveň nepovažoval za správne ani posúdenie
uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania v sume 471,83 eur s poukazom
na to, že suma úroku z omeškania za obdobie od 15.1.2009 do 21.10.2010 vo výške 206,70 eur bola
vypočítaná podľa sadzby úroku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vl. č.

87/1995 Z. z. a uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 471,83 eur nebolo dôvodné
zamietnuť v celom rozsahu. Odvolací súd uložil súdu I. stupňa posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, ako zmluvu obsahujúcu správny
údaj o RPMN a posúdiť dôvodnosť zostávajúcej časti uplatňovaných nárokov navrhovateľa s dôrazom
na ochranu práv odporkyne ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti uložil súdu I. stupňa posúdiť prijateľnosť

zmluvných podmienok týkajúcich sa možnosti zmeniť úrokovú sadzbu úveru, ako aj výšku poplatkov za
správu úveru a tiež posúdiť prijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. II bod 4 zmluvy.

V súlade s pokynmi odvolacieho súdu doplnil súd dokazovanie oboznámením obsahu stanoviska
navrhovateľa zo dňa 19.7.2015, vrátane pripojenej smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/

ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, výsluchom navrhovateľa, vec opätovne posúdil a zistil tento
skutkový a právny stav:

Dňa 1.12.2005 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a odporkyňou zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý spotrebný úver vo

výške 80.000,- Sk, t.j. 2.655,51 eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 10,6% ročne platná v
deň podpisu zmluvy s tým, že podľa čl. IV. bod 2 zmluvy bol veriteľ oprávnený meniť výšku úrokovej
sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy tak, že zmena výšky úrokovej sadzby je účinná
rozhodnutím veriteľa a zverejnením. Podľa bodu 7.6.3 VOP odporkyňa bola oprávnená vypovedať
zmluvu o úvere v lehote 15 dní od zmeny výšky úrokovej sadzby určenej zverejnením. RPMN bola

dohodnutá vo výške 5,66% ročne. Odporkyňa sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 1.154,- Sk, t.j. 38,31eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.1.2006 a dátum poslednej
splátky bol určený na deň 20.11.2015. Účastníci zmluvy si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 1.600,- Sk a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne.

Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2010 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s.
odporkyni postúpenie pohľadávky voči nej na Havel & Holásek s.r.o Bratislava a následne oznámením
o postúpení pohľadávok z 20.12.2010 oznamovala táto spoločnosť postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa.

Z vyjadrenia navrhovateľa, doručeného súdu dňa 24.2.2014, vyplýva, že odporkyňa úver čerpala
jednorazovo dňa 1.12.2005, celkovo uhradila navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu
474,16 eur. Z oznámenia navrhovateľa bolo zistené, že suma 210,50 Sk, t.j. 6,99 eur bola započítaná na
úradu splatných úrokov z omeškania a suma 14.074,50 Sk, t.j. 467,19 eur na istinu úveru. Navrhovateľsi voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.777,14 eur a táto suma pozostáva z istiny po
splatnosti vo výške 4.305,31 eur a úroku z omeškania do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 26.10.2010
v sume 471,14 eur a zároveň si uplatnil aj nárok na 11,65% ročný zmluvný úrok zo sumy 4.305,31 eur

od 10.5.2013 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia a 8,5%
ročný úrok omeškania zo sumy 4.305,31eur od 10.5.2013 do zaplatenia. Istina 4.305,31 eur pritom v
sebe zahŕňa aj zmluvné úroky ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 21.10.2010 vo výške 1.864,74 eur
a poplatky v sume 305,35 eur. Z vyjadrenia navrhovateľa a oznámenia zo dňa 9.5.2013 vyplýva, že
navrhovateľvyhlásilmimoriadnusplatnosťúverukudňu9.5.2013vsúladesčlánkom7.6.1Všeobecných

obchodných podmienok a podľa § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa navrhovateľovi
dlžnú sumu neuhradila napriek zaslanej výzve.

V priebehu konania odporkyňa zmenila pobyt, jej aktuálnu adresu sa súdu napriek šetreniu nepodarilo
zistiť. Súd preto uznesením zo dňa 18.9.2015 č.k. 5C/173/2013-162 ustanovil odporkyni v konaní
opatrovníka podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ v konaní zastával názor, že v zmluve, uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a
odporkyňou, nie sú neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na to, že už v základných podmienkach
zmluvy je výška úrokovej sadzby stanovená ako premenlivá a toto ustanovenie nebolo žiadnym
spôsobom skryté, bolo formulované jasne a určito. Uviedol, že zmena výšky úrokovej sadzby

neznamená a ani by nemala byť vykladaná len v tom zmysle, že ide len o negatívnu zmenu vždy v
neprospech odporkyne. V danom prípade výška úrokovej sadzby nielen stúpala, ale aj klesala, čo bolo
na prospech odporkyne. V súvislosti s kapitalizáciou úrokov uviedol, že úver bol odporkyni poskytnutý
bankou, ktorá podniká v prísne regulovanom odvetví podľa zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách a túto
činnosť vykonáva pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Poukázal zároveň na to, že i európska

komisia uviedla, že smernice 87/102/EEC a 90/88/EEC nezakazujú kapitalizáciu istiny a tiež poukázal na
odsek 19 úvodných ustanovení Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, kde je uvedené,
že „pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali
používať svoj bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver“. V konaní navrhol, aby mu súd
priznal všetky splátky úveru, ktoré neboli premlčané, spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od

10.5.2013 až do zaplatenia. Zároveň uviedol, že poplatok za správu úveru nebol zahrnutý do mesačných
splátok úveru.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom do 30.06.2006 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 30.06.2006), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 30.06.2006), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný čiastočne dôvodne.

Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že účastníci uzavreli dňa 1.12.2005 zmluvu
o splátkovom úvere, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol navrhovateľ
odporkyni podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa § 4
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva musí obsahovať. Súd v zmysle pokynu odvolacieho

súdu tiež posudzoval, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53
Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovení uvedených v čl. I zmluvy si účastníci dohodli výšku úrokovej sadzby 10,6% ročne
v deň podpisu zmluvy a podľa čl. IV. bod 2 zmluvy bol veriteľ (t.j. právny predchodca navrhovateľa)

oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy s tým, že
zmena úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa zverejnením. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
obchodné podmienky, podľa ktorých dlžník je oprávnený vypovedať zmluvu o úvere v lehote 15 dní
od zmeny výšky úrokovej sadzby určenej zverejnením (čl. 7.6.3 VOP). Súd toto zmluvné dojednanie
nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom k tomu, že dojednanie o možnosti zmeny

úrokovej sadzby vyplýva už zo základných ustanovení zmluvy a v prípade, že by odporkyňa so zmenou
výšky úrokovej sadzby nesúhlasila, mala možnosť zmluvu vypovedať. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ust. § 53 ods. 14 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nejde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku,aksidodávateľfinančnýchslužiebzvážnychdôvodovvyhradíprávozmeniťúrokovúsadzbu
alebo výšku iných poplatkov za finančné služby, ktoré má platiť spotrebiteľ, ak má spotrebiteľ právo

bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Súd tiež uvádza, že možnosť zmeny výšky
úrokovej sadzby neznamená len zvýšenie úrokovej sadzby, ale môže ísť aj o zmenu úrokovej sadzby
smerom nadol, t.j. v prospech spotrebiteľa. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že aj v tomto prípade
bola úroková sadzba menená aj na prospech odporkyne.

Súd tiež nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie čl. II bod 4 zmluvy, podľa ktorého
splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy,
pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Súd vychádza z toho, že aj Smernica európskeho parlamentu
a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v bode 19 preambuly uvádza, že pokiaľ ide
o kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský

úver, z čoho vyplýva, že predpisy európskeho práva kapitalizáciu úrokov nezakazujú.

V zmysle pokynu odvolacieho súdu súd posúdil nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo
dňa 1.12.2015 ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej je riadne uvedený údaj o RPMN, a tedatáto zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré pre tento druh zmluvy vyžaduje ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vzhľadom k
tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať premlčanie nároku

navrhovateľa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku navrhovateľa posudzoval podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi účastníkmi zmluvy
dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach, pričom každá splátka má svoj dátum splatnosti, od

ktorého začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto
splátky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 9.5.2013 a splátky, ktoré sa stali splatnými
predtýmtodátumom,trebazhľadiskapremlčanianárokuposudzovaťsamostatneododňaichsplatnosti.
Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 24.6.2013, nepremlčané sú teda splátky, ktorých splatnosť nastala
od 20.7.2013. Celkom ide o 65 splátok po 38,31 eur, spolu je to suma 2.490,15 eur. V konaní už súd
právoplatne navrhovateľovi priznal sumu 2.181,35 eur, preto navrhovateľ má nárok ešte na úhradu sumy

308,80 eur. V tejto časti teda súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil voči odporkyni aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vyčíslený ku
dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 21.10.2010. Z predloženého prehľadu výpočtu tohto úroku (č.l. 63
spisu), ako aj splatnosti jednotlivých súm úroku z omeškania, súd považoval za dôvodný len nárok na

úrok z omeškania, ktorý bol vypočítaný za obdobie od 30.6.2010 do 21.10.2010 v celkovej sume 53,35
eur. Zvyšnú časť nároku navrhovateľa na úrok z omeškania, ktorý si navrhovateľ vyčíslil, nepovažoval
súd za odôvodnenú, a to z dôvodu premlčania, keďže navrhovateľovi naň vznikol nárok v období dlhšom
ako 3 roky od začatia konania vo veci.

Súčasťou uplatneného nároku navrhovateľa sú aj poplatky za správu úveru a za zaslané upomienky,
pričom splatnosť týchto poplatkov navrhovateľ uviedol v prehľadnej tabuľke, ktorú doložil do spisu v
súvislostispodrobnoušpecifikáciousvojhonároku(č.l.61a62spisu).Zvýpovedenavrhovateľavkonaní
vyplynulo, že poplatky neboli súčasťou dohodnutých mesačných splátok úveru. Aj v tomto prípade
súd prihliadal z úradnej moci na premlčanie tohto nároku navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatnil nárok

na poplatky, ktorých splatnosť nastala v období od 1.12.2005 do 21.10.2010. Z toho nepremlčané sú
poplatky, ktorých splatnosť nastala v období od 30.6.2010 do 21.10.2010 v sume celkom 10,59 eur (4
x po 1,99 eur, 1 x po 2,99 eur). Zvyšok nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedených poplatkov súd z
dôvodu premlčania nepovažoval za dôvodný.

V súlade s uvedeným teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 308,80 eur ako
neuhradených a nepremlčaných splátok úveru po odpočítaní už právoplatne priznaného plnenia, sumy
53,35eurakovyčíslenéhonepremlčanéhoúrokuzomeškaniaasumy10,95eurakopoplatkovsplatných
v období od 30.6.2010 do 21.10.2010. V prevyšujúcej časti nárok navrhovateľovi nebolo možné priznať
z dôvodu jeho premlčania.

Na základe uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 373,10 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 319,75 eur od
10.5.2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru) až do zaplatenia v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol z dôvodov uvedených

vyššie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd
zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Súd preto opätovne
posúdilnároknanáhradutrovkonaniavsúvislostiscelýmkonanímodpočiatku.Vkonanísanavrhovateľ

domáhal zaplatenia sumy 4.777,14 eur s prísl., priznaná mu bola suma 2.554,45 eur (najskôr suma
2.181,35 eur a následne 373,10 eur). Navrhovateľ tak mal v konaní úspech, ktorý predstavuje 53%,
odporkyňa bola úspešná v 47% a čistý úspech navrhovateľa je potom v rozsahu 6%. Obaja účastníci
teda mali v konaní takmer rovnaký úspech, a preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia
alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.