Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Sikorjak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211514
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113211514.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792, 752, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, proti žalovanému: F. H., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému v konaní
opatrovníčkou O. Z., Q. K. H. Q. V. Z. K., o zaplatenie 2324,24 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom došlým súdu dňa 19.4.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške
2324,24 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej
sumy od doručenia návrhu na súd až do zaplatenia.
Žalobca vo svojom návrhu vychádzal z toho, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa
12.2.2009 sp. zn. 31T/46/08 právoplatným a vykonateľným dňa 11.6.2010, bol odporca uznaný za
vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe,
- že dňa 21.6.2006 v Prešove v úmysle získať úver využil nepriaznivý duševný stav svojej matky M.
H.Í., ktorú nahovoril na uzavretie úveru s tým, že tento úver bude splácať on, a preto táto ako dlžník
uzatvorila so spoločnosťou Profireal Slovakia spol. s r.o. Bratislava zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX na sumu 2.323,57 €, ktorú sa zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach po 64,56 €,
pričom do žiadosti o úver úmyselne obvinený neuviedol splátky ďalších úverov a to od spoločnosti
Provident Financial s.r.o. v sume 30,93 € týždenne a od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v sume 59,75
€ mesačne, pričom všetky písomnosti a podklady pre úver pripravoval obvinený, splátky za svoju matku
nezaplatil a peniaze použil pre vlastnú potrebu, pričom voči matke obvineného Emílii Olejníkovej bolo
trestné stíhanie zastavené dňa 25.02.2008 pod sp. zn. 1 Pv 695/07, čím spoločnosti Profireal Slovakia
s.r.o. Bratislava bola spôsobená škoda.
Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo zistiť skutočné bydlisko odporcu, bol mu na zastupovanie v
konaní ustanovený opatrovník, a to zamestnanec Okresného súdu Vranov nad Topľou.
Opatrovník žalovaného sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.6.2014, v ktorom vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku. Táto námietka premlčania bola zaslaná na vyjadrenie
žalobcovi, ktorý však na ňu nereagoval.Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.12.2014, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom spisu a zistil nasledujúce:
Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/46/08 zo dňa 12.2.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.6.2010, bol žalovaný ako obvinený uznaný vinným z prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ktorý uviedol
žalobca vo svojej žalobe. Zároveň podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený, teda žalobca
v danej veci s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1 Pv 695/07 zo dňa 25.2.2008 vyplynulo, že trestné
stíhanie obvinenej M. H. bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zastavené z dôvodu, že
pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedná.
Zo Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.6.2006 bolo zistené, že žalobca poskytol Emílii
Olejníkovej revolvingový úver vo výške 35.010,-Sk. Zároveň výpisom z účtu preukázal vyplatenie tohto
úveru.
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 42 Občianskeho zákonníka - Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne, tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Napríklad, ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia
práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie
námietku premlčania, právo sa premlčalo aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už
do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho
a) vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde,
b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/46/08 je zrejmé, že žalobca si právo na
náhradu škody uplatnil už v rámci trestného konania. Počas trestného konania teda premlčacia lehota
neplynula. V trestnom konaní však o náhrade škody nebolo rozhodnuté ale žalobca bol odkázaný na
občianskoprávne konanie.Rozhodnutie, ktorým bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 11.6.2010 a týmto dňom premlčacia lehota na náhradu škody začala opäť plynúť.
Je zrejmé, že najneskôr týmto dňom (11.06.2010) žalobca subjektívne zistil, kto za škodu zodpovedá,
teda dozvedel sa o osobe škodcu (aj keď k tomu došlo nepochybne skôr, keďže bolo toto právo na
náhradu škody uplatnené už v rámci trestného konania). Ak potom žaloba bola podaná dňa 19.4.2013,
je nepochybné, že bola podaná po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby počítanej, ako je
uvedené vyššie, najneskôr odo dňa 12.6.2010 a keďže došlo k vzneseniu námietky premlčania zo
strany opatrovníka žalovaného, nebolo možné uplatnený nárok na náhradu škody priznať a žalobu bolo
potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vyslovil, že žalobca, ktorý si jediný
právo na náhradu trov konania uplatnil, z dôvodu neúspechu na náhradu trov konania právo nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.