Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209013
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115209013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci

navrhovateľa N.. K. J., N.., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. A. XXX/XX, W., v konaní zastúpenom K.. K.
J., advokátkou, so sídlom Ž. XXX/X, Q. K., IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni K.. E. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XX, D. D., v konaní zastúpenej S.. N. N., advokátom, so sídlom W. X, D. D., o zaplatenie
1 200,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27. 04. 2015 v spojení s doplneným návrhom doručeným dňa 15. 06.

2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1 200,00 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že v
priebehu mesiacov január a február v roku 2014 postupne odovzdal odporkyni sumu vo výške 700,00
Eur, čo bol navrhovateľ honorár za preklad knihy, a sumu vo výške 500,00 Eur, čo bol navrhovateľov
honorár za články do zborníka poľskej univerzity. Z finančných prostriedkov spolu výške 1 200,00
Eur mala byť financovaná cesta do Nórska v máji roku 2014, ktorá sa však nakoniec neuskutočnila.
Navrhovateľ odporkyňu niekoľkokrát vyzval, aby mu vrátila finančné prostriedky. Dňa 30. 10. 2014
navrhovateľ zaslal odporkyni poštou výzvu na vydanie hnuteľných vecí, v ktorej požadoval aj vrátenie

finančných prostriedkov vo výške 1 200,00 Eur. Dňa 12. 02. 2015 bola odporkyni zaslaná ďalšia výzva,
na ktorú nereagovala. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1 200,00 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 200,00 Eur od 24. 04. 2015 do zaplatenia.

Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 8C/192/2015 - 31 zo dňa 17. 06. 2015, voči ktorému
podala odporkyňa odpor. V odpore uviedla, že navrhovateľ v návrhu neuviedol, o aký právny titul opiera
svoj nárok. S navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti od októbra 2010 do 27. 08. 2014 a potvrdila,

že navrhovateľ jej od začiatku roka 2014 do februára 2014 priebežne dával finančné prostriedky, avšak
bez toho, aby vedela, aký majú pôvod, ani že by sa mali použiť na cestu do Nórska. Navrhovateľ jej aj
počas ich spolužitia dával finančné prostriedky, ktoré používala pre úhradu potrieb spoločnej domácnosti
a takisto aj žalovanú sumu od januára 2014 do 27. 08. 2014 použila pre potreby chodu spoločnej
domácnosti. Navrhovateľ vycestoval dňa 15. 08. 2014 na 12 - dňový zájazd do Nórska ako jediný
spoločník obchodnej spoločnosti J. - P. I. Z. I.. W.. V.. spolu s účastníkmi tohto zájazdu. Zájazd sa skončil
dňa 27. 08. 2014. Asi štvrtý deň po odchode na zájazd jej navrhovateľ poslal SMS správu o ukončení

ich vzťahu a do konca zájazdu jej poslal asi ďalších desať SMS správ, z ktorých sa prvýkrát dozvedela
o tom, že sumu vo výške 1 200,00 Eur, ktorú použila na chod domácnosti, by mala vrátiť, pretože sú to
jeho peniaze z prekladateľskej činnosti. O tom vôbec nevedela. Nie je si vedomá, že by navrhovateľovi
dlhovala nejaké finančné prostriedky, pretože jej ich nedal s tým, že sú to jeho peniaze, s ktorými nemádisponovať. Až do ukončenia ich vzťahu sa starala o spoločnú domácnosť, hospodárila s finančnými
prostriedkami, ktoré jej dal k dispozícii pre potrebu uspokojovania ich spoločných potrieb. Vzhľadom na
uvedené navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 07. 2015 uviedol, že odporkyni postupne odovzdal
sumu vo výške 1 200,00 Eur, lebo mal za to, že odporkyňa finančné prostriedky uschová a následne sa
použijúnaspoločnúcestudoNórska,ktorásavšakneuskutočnila.Odporkyňafinančnéprostriedky,ktoré
sú výlučným vlastníctvom navrhovateľa, nevrátila ani po niekoľkých výzvach. Na základe uvedeného

ich odporkyňa neoprávnene zadržiava, t. j. obohatila sa na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ začal s
odporkyňou žiť v spoločnej domácnosti až do augusta 2013, pričom v jej byte sa zdržiaval väčšinou len
cezvíkendy,prípadneibamenšípočetdnívtýždni.Nemaltamvšakanitrvalýpobyt,aniprechodnýpobyt.
Navrhovateľ od tej doby uhrádzal všetky výdavky na chod domácnosti, dokonca odporkyni poskytol
finančné prostriedky na odkúpenie bytu od mesta do jej vlastníctva. Navrhovateľ sa s odporkyňou rozišiel
v dobe, keď sa dozvedel, že odporkyňa vykonávala ako konateľka spoločnosti J. - P. I. Z. I.. W.. V..

aktivity, ktoré neboli v súlade so záujmami spoločnosti, uzavrela napr. nevýhodnú nájomnú zmluvu, ktorú
uzatvorila s nájomcom - s ňou samou ako s konateľkou spoločnosti a ako prenajímateľ bola uvedená
ako fyzická osoba. Nie je pravdou, že by odporkyňa nemala vedomosť o tom, že finančné prostriedky
vo výške 1 200,00 Eur ako navrhovateľove honoráre mali byť použité na cestu do Nórska, pretože túto
cestu dlhodobo pripravovali, plánovali jej rozpočet a časovú realizáciu. Dokonca mala odporkyňa na túto

cestu prispieť jej mimoriadnou odmenou, ktorú dostala od bývalého zamestnávateľa k životnému jubileu.
Cesta do Nórska bola zrušená začiatkom mája 2014, kedy sa navrhovateľ vrátil zo študijného pobytu v
Poľsku, a to z dôvodu časovej zaneprázdnenosti súvisiacej s prípravou zájazdov cestovnej kancelárie
- spoločnosti J. - P. I. Z. I.. W.. V.. Odporkyňa v tom čase navrhovateľovi tvrdila, že má predmetné
finančné prostriedky na jej účte a nikdy predtým nespomenula, že by finančné prostriedky použila na

úhradu nákladov súvisiacich s domácnosťou. Odporkyňa finančné prostriedky vo výške 1 200,00 Eur,
ktoré mala na svojom účte pre presne stanovený účel, nemohla použiť náklady súvisiace s chodom
domácnosti, pretože všetky náklady uhrádzal navrhovateľ, t. j. náklady na byt správcovi bytového domu,
opravy, potraviny a všetky ostatné záležitosti súvisiace s chodom domácnosti vo výške cca 350,00 Eur
- 400,00 Eur mesačne. Odporkyňa mala dokonca prístup k navrhovateľovým finančným prostriedkom,

platobným i kreditným kartám, ktoré používala k financovaniu potrieb domácnosti. Ale navrhovateľ s
odporkyňou nikdy nemal spoločný účet, na ktorý by odporkyni odvádzal finančné prostriedky a z ktorých
by financovala chod spoločnej domácnosti. Navrhovateľ okrem toho financoval všetky spoločné akcie.
Odporkyňa zadržiava v jej byte navrhovateľov nábytok, elektroniku a zariadenie v celkovej hodnote cca
10 000,00 Eur. Navrhovateľ nežiada od odporkyne vrátenie osobných darov, ale len vrátenie finančných

prostriedkov vo výške 1 200,00 Eur, ktoré jej odovzdal, aby sa nimi financovala cesta do Nórska, ktorá sa
však neuskutočnila. Navrhovateľ tieto finančné prostriedky sám zarobil, odporkyňa ich nemohla použiť
na chod spoločnej domácnosti, a preto ich bezdôvodne zadržiava. Vzhľadom na uvedené trval na
podanom návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a
odporkyňou a výpoveďami navrhovateľa a odporkyne a zistil tento skutkový stav:

Zpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,ževýzvouzodňa28.10.2014navrhovateľvyzvalodporkyňu
na vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných vo výzve (č. l. 5 - 6 spisu) vrátane finančných prostriedkov

vo výške 1 200,00 Eur, ktorú si odporkyňa v odbernej lehote neprevzala (č. l. 7 spisu). Následne výzvou
zodňa11.02.2015žiadalnavrhovateľ,abyodporkyňavrátilafinančnéprostriedkyvovýške1200,00Eur
(č. l. 8 - 9 spisu), ktorá však tiež nebola odporkyni doručená (č. l. 10 spisu). Výzva bola odporkyni zaslaná
aj e - mailom. Z výpisu účtu navrhovateľa (č. l. 58 spisu) bolo zistené, že v prospech odporkyne bola
uhradená suma vo výške 190,00 Eur za nájomné. Ďalšími výpismi z účtu (č. l. 66 - 125 spisu) navrhovateľ

a odporkyňa preukazovali svoje tvrdenia týkajúce sa úhrad a platieb na spoločný chod domácnosti, resp.
úhrad nájomného a platieb s ním spojených.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že začal žiť s odporkyňou od novembra 2010, ale spoločnú domácnosť
začali viesť až od augusta 2013. Dovtedy bol u odporkyne väčšinou len cez víkendy, keďže pracoval

v Ružomberku, kde učil na univerzite. Okrem toho ešte učil aj na poľskej univerzite a mal firmu. Od
augusta 2013 býval častejšie v byte odporkyne, pričom začal platiť prevádzku bytu. Žiadny pobyt tam
však nahlásený nemal. Spoločné spolužitie v domácnosti s odporkyňou skončilo v auguste 2014, a to
preto lebo na jednom zájazde v Nórsku, kde fungoval ako sprievodca, ktorý organizovala jeho cestovnákancelária zistil, že odporkyňa ako konateľka firmy uzavrela nevýhodné zmluvy, ktoré boli v rozpore so
záujmami spoločnosti, čo považoval za dostatočné na ukončenie vzťahu, pretože už odporkyni nemohol
veriť, že poza jeho chrbát vykonávala takéto kroky. Je pravdou, že vzťah ukončil zaslaním SMS správy

odporkyni, ešte keď bol v Nórsku. Čo sa týka žalovanej sumy, tak ju dal odporkyni v mesiacoch január
- február 2014, pretože ich vtedy dostal. Sumu 700,00 Eur ako honorár za preklad knihy mu vyplatil v
hotovosti profesor a sumu 500,00 Eur mu poslali na účet. Finančné prostriedky dal odporkyni osobne,
bez svedkov, na dvakrát tak ako mu došli, s tým, že jej povedal, aby ich vložila na jej účet, na ktorý
potom ona mala vo februári doložiť z jej strany 600,00 Eur, ktoré mala dostať k životnému jubileu od

zamestnávateľa. Tieto spoločné finančné prostriedky mali byť použité na ich spoločnú plánovanú cestu
do Nórska. Neskôr sa dozvedel, že odporkyňa tých 600,00 Eur na účet nevložila, ale ich použila na niečo
iné. Čo sa týka ich spoločnej cesty do Nórska, tak táto sa mala uskutočniť v máji, pričom malo ísť o
prípravnú cestu, ktorá by predchádzala turistickej skupine, ktorá mala ísť na dané miesto v lete. Mali si
pozrieť miesta, dohodnúť ubytovania a podobne, avšak cesta sa nerealizovala, pretože už v tom čase
vedeli,ženadanývýletnebudúmaťdostatočnýpočetúčastníkov.Vtedytiefinančnéprostriedkynežiadal

vrátiť. Domnieval sa, že sú uložené na účte a že ich použijú, keď bude treba. Čo sa týka spoločných
nákladov na domácnosť, tak nájomné platil priamo na účet bytového podniku, tiež robil nákupy alebo
som dal kartu odporkyni, s ktorou potom ona robila nákupy. Dával jej aj nejakú hotovosť, keď jej chýbali
peniaze, čo bolo pomerne často. Podporoval jej mladšiu dcéru a dal jej peniaze na odkúpenie bytu.
Nájomné predstavovalo asi 190,00 Eur, nákupy mohli byť v hodnote 300,00 - 450,00 Eur, čo vyplýva z

výpisov, ktoré predložil súdu. Okrem toho odporkyni financoval zahraničnú cestu do Amsterdamu ako
dar k sviatku, tiež jej financoval oslavu jej sviatku. Ten zájazd na Nordcup sa neuskutočnil, avšak bol
v tom roku v Nórsku asi päťkrát, čo organizovala jeho spoločnosť. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením
odporkyne, že by ich spoločná cesta do Nórska bola nereálna, čo sa týka financií na túto cestu.
Považovalzavhodnejšie,abymalipeniazenaviacerýchúčtochpreprípadstratyzniektorýchplatobných

kariet. Odporkyni daroval veľké množstvo vecí, telefóny, oblečenie, tablet, bicykel. Kupoval jej oblečenie,
ajjejdcéram,financovalvšetkyoslavy,dávaldary.Akpotrebovalapeniazealebohoopeniazepožiadala,
tak jej peniaze dal, avšak išlo o bežné náklady, netýkalo sa to cesty do Nórska. Navrhovateľ trval na
tom, že tieto peniaze boli účelovo viazané na daný výlet. Odporkyňa mala k dispozícii jeho kartu na
bežné nákupy. Písomnú dohodu ohľadne toho, čo sa stane s tými prostriedkami, ktoré boli určené na

daný výlet, nemali, nepovažoval to vtedy za potrebné, boli len ústne dohodnutí, načo sú tie finančné
prostriedky určené.

Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu a domnievala sa, že bolo dostatočným
spôsobom preukázané, že odporkyňa prijala sumu vo výške 1 200,00 Eur, čo aj sama potvrdila.

Vedela, že sa plánovala cesta do Nórska, ktorá sa ale neuskutočnila. Namietala, že by predmetné
finančné prostriedky mala odporkyňa použiť na zabezpečenie chodu domácnosti, keďže túto financoval
navrhovateľ, čo vyplýva z účtov predložených súdu. Navrhla, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že nie je pravda, že by navrhovateľ financoval celú domácnosť. Aj

ona prispievala na spoločnú domácnosť, avšak keďže mal navrhovateľ vyšší príjem, tak prispieval na
domácnosť viac. Podľa jej názoru ich spoločná domácnosť fungovala už pred augustom 2013, keďže aj
to, že navrhovateľ u nej býval cez víkendy a cez týždeň pracoval v Ružomberku, považovala za spoločnú
domácnosť. Starala sa o neho, prala mu oblečenie, udržiavala v čistote, bolo to pre jeho prácu potrebné.
Spoločná domácnosť teda fungovala od roku 2010. Je pravda, že navrhovateľ financoval oslavu jej

päťdesiatych narodenín, keďže sa táto uskutočnila v jeho penzióne. Považovala za logické, že bude
oslava u neho. Odporkyňa sa cíti ako spoluzakladateľka ich spoločnosti, kde vystupovala ako konateľ,
pretože podávala všetky potrebné návrhy na založenie spoločnosti a vybavovala veci na úradoch. K
spoločnosti mala dobrý vzťah a nesúhlasila, že by uzatvorila nejaký zmluvy, ktoré by boli nevýhodné
pre spoločnosť. Nesúhlasila ani s tvrdením, že by navrhovateľ v lete 2014 vykonával na zájazdoch do

Nórska, na ktorých bol väčšinu leta, sprievodcu, pretože vykonával supervízora, teda riešil prípadné
vzniknuté problémy. V tom čase bolo naozaj veľa práce v spoločnosti, preto si v mesiacoch máj - august
v jej pôvodnom zamestnaní, P. C. Č. S., vzala neplatené voľno. Čo sa týka cesty na Nordcup, je pravdou,
že túto plánovali. Namietala však to, že by jej dal navrhovateľ nejaké finančné prostriedky a pritom jej
povedal, že práve tieto sú určené na ich spoločnú cestu do Nórska. Odporkyňa sa nevedela vyjadriť,

či a kedy jej dal predmetné sumy, na ktoré navrhovateľ poukazoval, keďže jej bežne dával rôzne sumy
finančných prostriedkov, ktoré následne použila na spoločnú domácnosť. V podstate všetky finančné
prostriedky, ktoré jej navrhovateľ dával, použila na spoločnú domácnosť, okrem sumy, ktoré jej dal na
náušnice. Odporkyňa predložila súdu výpis platieb nájomného v rokoch 2014 a 2015, kde je zrejmé, žeuž rok 2014 platila aj ona, pričom vrátené preplatky boli pripísané na účet navrhovateľa, a to za obdobie
roku 2013 a časť roku 2014. V novembri 2014 uhradila nedoplatok za nájomné vo výške 729,00 Eur.
Čo sa týka ich spoločnej plánovanej cesty, tak táto bola v rovine plánovania a rozprávania zo strany

navrhovateľa, ale nebolo to reálne a nedošlo k fáze prípravy na cestu. Malo ísť v podstate o prvú cestu
pred zájazdom. Preto to nepovažovala za reálne, lebo v spoločnosti bolo toľko starostí a práce. Nebol
čas, bolo treba komunikovať s klientmi. Odporkyňa sa nezaoberala tým, z čoho bude financovaná ich
cesta do Nórska, keďže ju nepovažovala za reálnu. O ceste sa rozprávalo dlho, asi aj pol roka, ale
neriešila, z čoho alebo kto ju bude hradiť. Nevedela o tom, že by jej navrhovateľ dával sumy 700,00

a 500,00 Eur. Ak jej dával nejaké peniaze, tak niekedy povedal, načo jej ich dával, niekedy nie. Za tie
finančné prostriedky kupovala bežné veci na domácnosť, potraviny a podobne. Percentuálne zo svojho
príjmu prispievala rovnako ako navrhovateľ.

Právny zástupca považoval návrh za nedôvodný. Žiadny dôkazom nebolo preukázané, že navrhovateľ
naozaj dal odporkyni za konkrétnym účelom nejaké finančné prostriedky. Z dokazovania vyplynulo, že

odporkyňa mala právo nakladať s časťou majetku navrhovateľa, mala jeho kartu, s jeho súhlasom.
Taktiež namietal právnu kvalifikáciu nároku navrhovateľa, keďže v tomto prípade nemôže ísť o
bezdôvodné obohatenie. Z obsahu návrhu by mohlo vyplynúť, že sa navrhovateľ domáha fakticky
vydaniu veci, avšak takýto petit návrh neobsahuje. Navrhovateľ tiež uvádza v návrhu, že mu odporkyňa
zadržuje vydanie finančných prostriedkov, a preto mohol žiadať ich vydanie. Návrh navrhol zamietnuť

a priznať náhradu trov konania odporkyni.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V konaní bola spornou skutočnosť, či finančné prostriedky vo výške 1 200,00 Eur odovzdal navrhovateľ

odporkyni do úschovy (a teda ich táto neoprávnene zadržiava a na jeho úkor sa bezdôvodne obohatila)
alebo ich mohla odporkyňa používať na zabezpečenie chodu ich spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa
z toho dôvodu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia
iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného

pojmu bezdôvodného obohatenia).

Preto podľa názoru súdu nie je podstatné, či navrhovateľ mal úmysel dať odporkyni finančné prostriedky
do úschovy alebo jej ich požičal. Bezdôvodné obohatenie je samostatným záväzkovým vzťahom, ktorý
však vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,
že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo

bezdôvodné obohatenie získané.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania boli partnermi, ktorí vytvorili
spoločnú domácnosť a ktorí spoločne chod domácnosti financovali a zabezpečovali, a to každý podľasvojich možností a schopností. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že spoločnú domácnosť
vytvorili až v auguste 2013. Súd v tomto smere dal za pravdu odporkyni, pretože vznik spoločnej
domácnosti nezávisí od toho, ako často a ako dlho sa v nej osoba zdržuje. Hoci navrhovateľ sa

predtým zdržiaval len cez víkendy, neznamená to, že nebola vytvorená spoločná domácnosť, pretože
táto je tvorená viacerými okolnosťami, akými sú jej financovanie, hospodárenie, starostlivosť o ňu, jej
udržiavanie, prispievanie na jej chod a pod. Ak teda navrhovateľ sám tvrdil, že odporkyni zariadil jej
domácnosť, musel mať záujem v nej ostať a vytvoriť domácnosť spoločne s odporkyňou. Potom sa javí
súdu skôr účelové jeho tvrdenie o neexistencii spoločnej domácnosti, hoci v konaní predložil dôkazy

(výpisy z účtov), ktoré preukazujú skôr opak.

Z dokazovania vyplynula aj ďalšia podstatná okolnosť, a to že účastníci konania zabezpečovali chod
spoločnej domácnosti tak, že neurčovali a neoddeľovali, kto, koľko a z akých zdrojov ju bude financovať.
Navrhovateľ umožnil odporkyni čerpať finančné prostriedky z kreditných a platobných kariet, ktoré
nepatrili odporkyni, preto sám prispel k tomu, že chod domácnosti bol financovaný bez rozdielu na pôvod

a účel finančných prostriedkov, s ktorými umožnil odporkyni nakladať. Dokonca spoločne podnikali,
pričom odporkyňa bola štatutárnym orgánom spoločnosti J. - P. I. Z. I.. W.. V.., v ktorej bol navrhovateľ
jediným spoločníkom. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by tomu bolo inak. Nepredložil ani jediný
dôkaz, z ktorého by vyplýval opak.

Je potrebné uviesť, že finančné prostriedky neboli poskytnuté medzi dvoma cudzími (vzájomne
neznámymi) osobami, ale medzi partnermi. Obaja bežne vykonávali rôzne platby a úhrady z finančných
prostriedkov, ktoré obaja zabezpečovali vykonávaním pracovnej činnosti. Vzhľadom na nespochybnený
vyšší príjem navrhovateľa tento odporkyňu obdarovával a zabezpečoval viac potrieb pre chod
domácnosti. Vo vzťahoch je však takáto situácia bežná a samozrejmá, pokiaľ dvaja ľudia majú záujem

spolu žiť.

Skutočnosť, že navrhovateľ prijal ako honorár sumu 700,00 Eur a 500,00 Eur, žiadnym spôsobom
nepreukázal a nepreukázal ani to, že by túto sumu odovzdal odporkyni na financovanie cesty do Nórska,
ktorá sa v konečnom dôsledku ani neuskutočnila. Navyše cesta ani nebola za súkromným účelom,

ale za podnikateľským. Potom súd nevidí logiku v tom, že navrhovateľ poskytol finančné prostriedky
zo svojej prekladateľskej činnosti (súkromná sféra, pretože navrhovateľ nie je zapísaný v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov) odporkyni, ktorá bola jeho partnerkou, za účelom financovania
cesty do Nórska, ktorá mala byť predmetom podnikateľskej činnosti. A to aj s ohľadom na to, akým
spôsobom financovali chod ich spoločnej domácnosti. Súdu sa potom javí tvrdenie odporkyne, že

finančné prostriedky od navrhovateľa použila na chod domácnosti, pretože nevedela o ich účele a
navrhovateľ jej to ani nepovedal, za pravdivé.

Podľa názoru súdu mal navrhovateľ rozlišovať medzi súkromím a prácou, resp. podnikaním. Z
vykonaného dokazovania nemal súd za preukázanú ani jedinú podmienku vzniku záväzkového vzťahu z

bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľovi nevznikla ujma (pretože bežne poskytoval alebo umožňoval
odporkyninakladaťajsjehofinančnýmiprostriedkami),odporkyňanekonalaprotiprávne(keďvtomčase
použila finančné prostriedky od navrhovateľa na chod spoločnej domácnosti, lebo to bolo bežné) a medzi
týmito dvoma okolnosťami nie je žiadna príčinná súvislosť. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremeno. Odporkyni bežne umožňoval nakladať s finančnými prostriedkami, avšak 1 200,00 Eur jej

údajne nemal poskytnúť na chod spoločnej domácnosti. Súd v tomto nevidí žiadny právny (ani mravný)
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane odporkyne na úkor navrhovateľa ani
nedošlo. V konaní nebol zistený ani jeden dôvod v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
by zakladal bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne.

Súd sa potom ani nezaoberal prípadným vydaním veci - finančných prostriedkov vo výške 1 200,00 Eur
- pretože jednak sa toho navrhovateľ ani nedomáhal, ale rovnako by súd musel dospieť k záveru, že
odporkyňa nemohla sumu v uvedenej výške neoprávnene zadržiavať, pretože jej ich navrhovateľ sám
poskytol a odporkyňa by sa tak dostala do pozície držiteľa, pričom oprávnená držba požíva rovnakú
právnu ochranu ako vlastnícke právo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, pretože
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 157 ods. 3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania

a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Odporkyňa sa po vyhlásení rozhodnutia vzdala práva na podanie odvolania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vo veci samej a o trovách konania je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že sa vzdáva práva
podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.

Toto rozhodnutie voči odporkyni nadobúda právoplatnosť dňom doručenia.

Banská Bystrica 18. 09. 2015