Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207347
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115207347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený:
Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: M. H., nar.
X.X.XXXX, bytom S. J. XXXX/X, H. J. S., štátny občan SR, o zaplatenie 315,56 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 200 eur od 2.2.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 12.3.2015 domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 315,56 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 250,56 eur od 2.2.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.1.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ

poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Zmluva bola uzavretá na
diaľkuprostredníctvominternetovejkomunikácietýmspôsobom,ževeriteľzaslalodporcovipredzmluvný
formuláranávrhzmluvyaodporcavyjadrilsvojsúhlaskliknutímnaodkaz,ktorýmubolzaslanýveriteľom
elektronickou poštou. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške
250,56 eur do 1.2.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu
5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur. Nakoľko
odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatňuje aj nárok na

úroky z omeškania v zákonnej výške.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 21.4.2015 nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak vpriebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa 22.6.2015.

Účastníci uzavreli dňa 12.1.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a klient sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená
individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke

veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte
klienta a pred uzatvorením zmluvy ( čl. IV. bodu 1) a úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V zmysle
čl. IV bod 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne
vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním a tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a
urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15

eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej (ako i tretej)
upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania štvrtej upomienky - celkové náklady vo výške 30 eur.

Zároveň dňa 12.1.2014 účastníci uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona

č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 200 eur prevodom z účtu v
jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 250,56
eur do 1.2.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 50,56 eur.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac a právny vzťah medzi

účastníkmi súd posúdil podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je neformálnou,
ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako

náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah
ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi
stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v
rovnakom množstve a rovnakej kvality.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V predmetnej zmluve sa však výslovne
uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty

zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex
tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a tospomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva,
že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa
§ 80 písm. b) O.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý

tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľ v konaní
preukázal existenciu poskytnutej pôžičky od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno
ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na odporcovi ako
dlžníkovi. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, preto návrhu
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 200 eur vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 200 eur

tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a v časti 50,56 eur náklady za poskytnutie úveru zamietol.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku ani na výzvu, vznikol navrhovateľovi nárok na
zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s
plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno
priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom

takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku
úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Základná úroková sadzba ECB k 2.2.2014 bola 0,25 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov

predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,25 %. Súd nárok navrhovateľa v časti príslušenstva (úroku
z omeškania) považoval za dôvodný a popri istine 200 eur priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 200 od 2.2.2014 do zaplatenia.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu a to
vo výške 65 eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané
poštou. Navrhovateľ však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti so zasielaním týchto
výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa
vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú

pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 OZ.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne

vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná
podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne
vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 65 eur ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.