Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/75/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207010247
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4207010247.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti D. E., pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 16. marca 2015 pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Tibora
Šuláka a prísediacich Ota Šantúra a Evy Černekovej takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: D. E., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom A., B. XXXX/XX,

sa uznáva za vinného, že
1)
dňa 8. decembra 2004 v čase o 08.00 hodine v Komárne na E. ulici, pri zastávke MHD prevzal od
F. E. sumu 60.000,- Sk s tým, že za tieto peniaze vybaví jej presťahovanie sa z obce Kameničná do
Komárna, zaplatenie dane z predaja nehnuteľnosti a náklady spojené s prepisom nehnuteľnosti na meno
poškodenej, pričom uvedené úkony nezrealizoval a peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím pre F. E.
spôsobil škodu vo výške 60.000,- Sk, čo je 1.991,64 EUR,

2)
dňa 22. septembra 2005 v Komárne na B. ulici, na ceste medzi predajňou Balla a reštauráciou Dunaj,
sediac v osobnom motorovom vozidle značky Lada, béžovej farby, evidenčného čísla A.-XXXBP najprv
prešiel vedľa poškodenej F. E., následne zastal, cúvol a stiahol okno a povedal jej, že „ak sa opováži
naďalej od neho pýtať peniaze, tak ju prejde tak autom, že zdochne“, vozidlom následne urobil pohyb
dopredu a potom začal cúvať smerom na poškodenú, ktorá mu bola nútená uskočiť z cesty a takto

zabrániť tomu, aby bola zrazená,
teda
- iného hrozbou bezprostredného násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal so zbraňou,
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu nie malú,
čím spáchal,
- trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona

č. 403/2004 Z.z.,
- trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení zákona č. 227/2005 Z.z.
Za to
sa odsudzuje
podľa § 235 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 35 odsek 2 a § 40 odsek 1, odsek 5 Trestného

zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jedného) roka.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd
výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov určuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného titulom náhrady škody uhradiť pre
poškodenú:

- F. E., narodenú XX. XX. XXXX, bytom Komárno, F. X/XX, škodu v sume 1.991,64 EUR. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikdy od F. E. neprevzal peniaze. Poškodená v
minulosti bola jeho manželkou, rozviedli sa však už pred 16 rokmi. Kvôli nej stratil už tri zamestnania,

lebo musel chodiť na políciu. Poškodená ho poprosila, aby jej pomohol so sťahovaním. Chcela si kúpiť
byt a preto jej poradil, aby išla za Dr. T., aj ju tam zobral, aby advokát napísal o tom listinu, že ona
predávajúcemu poskytla sumu 100.000,- Sk za účelom nákupu bytu. Obávali sa, že by táto osoba
mohla zatajiť prevzatie zálohy a tak by poškodená nemala ani peniaze, ani byt. Auto, ktoré ona uviedla
v súvislosti s týmto prípadom, on ešte nevlastnil. Kúpil ho v Nových Zámkoch, a mohlo to byť 18.
januára2005.Nemoholpretoprevziaťpeniazetak,žepoškodenátietoodpočítalanakapotejehovozidla.

Predtým nikdy žiadne auto nevlastnil. Auto, o ktorom hovorila poškodená, už nevlastní, teraz vlastní auto
značky Daewo Matiz. Na mieste, kde sa skutok mal stať, nemohol zastaviť, pretože tam sa nachádza
autobusová zastávka. Zo strany poškodenej bol viackrát oznámený na polícii pre rôzne veci, napríklad
preto, že ju mal zbiť a ublížiť jej na zdraví, keď však odišla k zubárovi, tento jej povedal, že sa jej to
mohlo stať pri hryzení chleba. Ani v jednom prípade jej oznámenia neskončili tým, že by bol odsúdený.

Pokiaľ ide o druhý skutok, uviedol, že nie je pravdou, že by sa tento skutok stal. Býval, a aj býva na
Ulici B.. Musí sa po tejto ulici pohybovať, nakoľko aj obchody sa tam nachádzajú. Nie je pravdou, že by
bol auto nasmeroval na bývalú manželku. Poškodená má silné dioptrie a v prípade, ak by sa toto stalo,
keďže má aj slabé reflexy, nedokázala by v podstate odskočiť. Od tej doby, čo poškodenej pomáhal so
sťahovaním, sa s ňou ani nestretol. Tieto útoky voči jeho osobe boli od tej doby, ako mal konflikt so

svedkom Z. kvôli tomu, že ho udal na polícii a na jeho naliehanie svoje udanie nechcel vziať späť.
Svedkyňa F. E. uviedla, že dňa 8. decembra 2004 sa dohodla s obžalovaným, že pôjde do banky a
vyberiepeniaze,pretožesichcelakúpiťdvojizbovýbytvKomárne.Eštepredtýmdalamajiteľke100.000,-
Sk za tým účelom, aby zaplatila svoje dlhy, aby s prevodom bytu neboli problémy. Vtedy bola za Dr.
T. spísať nejakú listinu. Advokát to však odmietol urobiť, lebo nezaplatila poplatok. Povedala mu, že

obžalovaný už všetko vyplatil. Advokát jej však povedal, že jemu nebolo nič vyplatené. Toho dňa vybrala
360.000,- Sk zo Sporiteľne. Z týchto peňazí mienila dať 60.000,- Sk obžalovanému za účelom, že on
vyplatí jednak poplatok za vyhotovenie kúpnej zmluvy, ako aj daň z prevodu. Vtedy si sadla do jeho
auta. Prišiel tam vtedy jeden pán, ktorý jej oznámil, že jej potrebuje niečo oznámiť, a pozval ju na kávu.
Vtedy vystúpila z auta a na kapote auta obžalovaného odrátala 60.000,- Sk. Tieto peniaze mu aj dala za

vyššie uvedeným účelom. Sumu vyplatila v tisíckorunových bankovkách tak, že ich dala na šesť kôpok.
Doteraz však nezaplatila daň z prevodu. Byt však už predala a z utržených peňazí si kúpila záhradu,
na ktorej potom stavali. Peniaze dávala obžalovanému na kapote auta, lebo chcela mať pritom svedka.
Obžalovaný prišiel vtedy na aute značky Lada 1200, alebo 1500, alebo 1600.
Ku skutku v bode 2) uviedla, že doma piekla a pretože nemala doma mlieko, potrebovala ísť do obchodu.

Vtedy prišlo k nej auto značky Lada bledohnedej farby, nevedela ešte, že jeho vodičom je obžalovaný.
Keď vozidlo prišlo k nej, obžalovaný stiahol okno vedľa vodiča a povedal jej, že ak bude od neho
požadovať 60.000,- Sk, tak ju týmto vozidlom prejde a zdochne. Povedal jej to v jazyku maďarskom.
Následne začal od nej odchádzať preč a po chvíli začal cúvať smerom na ňu. Ak by neurobila dva kroky,
bol by ju prešiel. Takéto vyhrážky zo strany obžalovaného boli už skôr, ale nevenovala tomu pozornosť.

Dom predala v decembri roku 2004 a išla bývať k svojej matke do Komárna, tam bývala asi do 15.
januára 2005, potom si kúpila 2-izbový byt od pani A.. Nepamätá sa na to, kedy hovorila ohľadom kúpy
bytu s pani A., ale bolo to niekedy v decembri 2004, kedy išla ku kaderníčke a vtedy sa dozvedela, že
pani A. predáva tento byt. Hneď išla za ňou, byt sa jej páčil a povedala jej, že ho kúpi. Pani A. jej však
povedala, že ešte nie je vlastníčkou bytu, pretože ho musí odkúpiť od Alternatívy a preto žiadala od nej

100.000,- Sk. Potom ešte raz od nej žiadala peniaze, a to v sume 250.000,- Sk. Tieto peniaze jej dala
u notárky vtedy, keď kupovala od nej byt. Peniaze mala z predaja rodinného domu v Kameničnej. Dom
predala za 400.000,- Sk. Na účet jej prišli peniaze v sume 600.000,- Sk, z týchto však musela vrátiť
200.000,- Sk na základe dohody s kupujúcimi, pretože oni kupovali túto nehnuteľnosť na pôžičku. Zvykla
si požičať peniaze od svojej matky. Keď sa dohodli s pani A., že sa kúpi od nej byt, tak všetci traja, teda

ona, obžalovaný a pani A. odišli k Dr. T., ktorý bol advokátom, za účelom spísania predkúpnej zmluvy a
odovzdali zálohu, ktorú si pýtala pani A.. Tam ich zobral obžalovaný Léli. Keď už chcela podpísať s pani
A.kúpnuzmluvu,vtedyzatútozmluvupýtalDr.T.20.000,-Sk,čosapaniA.nepáčilo,žezakúpnuzmluvu
pýta takú vysokú sumu. Boli dohodnutí s obžalovaným, keď sa robila predkúpna zmluva, že tieto úkony
zaplatí obžalovaný, keďže dostal od nej peniaze. Pri spísaní predkúpnej zmluvy ona dala 100.000,- Sk

pani A. ako zálohu. Potom chcel advokát Dr. T. od A. peniaze a ona povedala, že obžalovaný mal na topeniaze, preto odišli k Dr. Z., ktorá spísala notársku zápisnicu, obsahom ktorej bola kúpna zmluva. Tiež
predložila súdu zmluvu o budúcej zmluve vyhotovenú Dr. T. dňa 08. 01. 2005 a dohodu uzavretú medzi
F. E. a F. A. zo dňa 14. 12. 2004 napísanú tiež advokátom Dr. K. T.. Obsahom dohody je skutočnosť, že

F. E. v ten deň dala zálohu ako budúca kupujúca predmetného bytu F. A. v sume 100.000,- Sk, pričom
obsahom zmluvy je aj to, že potom, ako sa stane vlastníčkou predmetného bytu F. A., bude uzavretá
ďalšia riadna kúpna zmluva medzi predávajúcou F. A. a F. E.. V podstate je to potvrdené aj v zmluve o
budúcej kúpnej zmluve, pričom kupujúca a predávajúca sa dohodli, že kupujúca dá predávajúcej zálohu
v sume 141.000,- Sk a v ten istý deň, t.j. 08. 01. 2005 prenechá pani A. byt do užívania poškodenej.

V podstate zhodne vypovedal aj svedok V. Z., pokiaľ ide o skutok v bode 1), ako aj jeho syn T. A..
Svedok X. O. uviedol, že obžalovanému predal auto značky Lada 1600 béžovej farby dňa 18. januára
2005. Pred týmto termínom obžalovaný nemohol s týmto vozidlom jazdiť.
Svedkovia P. B., ako aj M. X. o veci nevedeli nič uviesť. Svedkovia U. E., K. E. a F. E. o predmetných
skutkoch nič nevypovedali.
Svedok V. E. uviedol, že vlastnil motorové vozidlo značky Škoda 120 žltkastej farby, iné motorové

vozidlo nevlastnil. Motorové vozidlo značky Lada alebo Žiguli nevlastnil, ani nemal v držbe. Motorové
vozidlo Škoda 120 mal napísané v evidencii motorových vozidiel na svoje meno. Toto vozidlo asi pred
3 rokmi odovzdal do šrotu. Táto jeho výpoveď je zo 7. decembra 2011, pričom uviedol aj to, že jeden
rok motorové vozidlo zhruba užíval. Motorové vozidlo červenej farby značky Lada nevlastnil a ani ho
nepožičal obžalovanému.

Svedkyňa H. A. uviedla, že spoločne s manželom kupovali byt od poškodenej F. E., pričom trvali na
tom, aby to bolo oficiálne urobené u notára. Oni vybrali na tento úkon notárku F. Z., ktorá ho aj urobila.
Poplatky u notára platila pani E., ale oni jej na to požičali peniaze. Kto platil poplatky na katastri, to uviesť
nevedela, nakoľko sa na to nepamätá. U notára bol zaplatený poplatok 30. 10. 2005 v sume 4.600,- Sk,
byt kúpili za 350.000,- Sk, kolok u notárky bol za 2.000,- Sk. Okrem toho F. E. požičali 700.- Sk, ale

celkove jej nedali viac ako 350.000,- Sk. Pred kúpou tohto bytu museli uhradiť u Alternatívy jej dlh. Asi v
auguste 2005 začali rokovať s pani E. o tom, že kúpia od nej tento byt. Všetky ich výdavky si písala do
notesa, a to z toho dôvodu, lebo poznala jej vtedajšieho druha, ktorý sa volal V. A., neskôr Z., a vedela,
aký to bol človek. Nevedela presne uviesť, kedy kúpila F. E. tú záhradu s chatkou, ale asi z tých peňazí,
ktoré jej vyplatili za kúpu bytu.

Svedkyňa F. A. uviedla, že ona uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj jej bytu, ktorý vlastnila, pričom byt
predala; nevedela pre odstup času, či pani E. alebo pre obžalovaného. Oni to spolu vybavovali, je však
pravdou, že ona vybavovala advokáta Dr. T., aby napísal kúpnu zmluvu a aj platila za napísanie tejto
zmluvy tomuto advokátovi. Pre odstup času sa už nepamätá, kto platil poplatok na katastri, či to platila
pani E. alebo ona. Nepamätá sa už ani na to, či bola na katastri. Medzi nimi už boli vtedy nejaké nezhody.

Pamätá sa ešte na to, že matka pani E. im ešte finančne pomáhala, aby vedeli kúpiť túto nehnuteľnosť.
Dr. T. platila iba ona. Byt predala asi za 250.000,- Sk. Je možné, že nakoniec zmluvu napísali u notárky
Dr. F. Z., asi ich tam poslal Dr. T., lebo ona Z. nepoznala. Pán T. jej aj niečo hovoril, že je chorý.
Svedok K. Z. uviedol, že pokiaľ ide o kúpu rodinného domu v Kameničnej, tento rodinný dom od
poškodenej kúpili oni, platili hypotekárnym úverom. Pokiaľ ide o poplatky na katastri, tieto platil on.

Svedkyňa F. Z. notárka uviedla, že boli prípady, keď zasielali kúpne zmluvy priamo na kataster aj so
žiadosťou o zápis do katastra a v takomto prípade boli pripojené k tomu aj potrebné kolky. Bolo to v roku
2005. V súčasnosti sa to už robí v elektronickej forme a tiež peniaze sa elektronicky prevádzajú. Boli
však aj také prípady, keď si účastníci konania chceli zobrať na kataster zmluvy sami, v takom prípade
im vydali potrebný počet exemplárov kúpnej zmluvy napísanej do notárskej zápisnice a zvyšok si na

katastri zabezpečovali účastníci konania.
Zo správy od Slovenského plynárenského priemyslu vyplýva, že poškodená v roku 2005 nezaplatila za
dodávku plynu tejto organizácii 1.192,- EUR za obdobie od júla 2005 do 15. decembra 2005. Organizácia
Orange Slovensko a.s. Bratislava evidovala voči nej pohľadávku v sume 487,27 EUR za obdobie február
až máj 2004.

Zevidenčnejkartymotorovýchvozidielvyplýva,žeobžalovanýmalvedenéakovlastníkmotorovévozidlo
značky VAZ svetlohnedej farby, iné vozidlo v tom čase nemal. Z kúpnopredajnej zmluvy týkajúcej sa
tohto vozidla vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 18. januára 2005. Z priestupkového spisu Obvodného
úradu Komárno, spisová značka Pk-129/06 vyplýva, že priestupkové konanie proti obžalovanému bolo
zastavené. Oznamovateľom bol svedok T. A.. Taktiež oznámenie veci kvalifikovanej ako podozrenie z

trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov bolo odmietnuté. Toto oznámenie bolo na skutok, ktorý sa mal stať 13. 12.
2005. Tu poškodená vo svojej výpovedi nepotvrdila skutočnosti uvádzané v oznámení.Zo znaleckého posudku podaného znalcom J. V., znalcom z odboru oftalmológie vyplýva, že vzhľadom
na zdravotný stav poškodenej, táto mohla vidieť evidenčné číslo motorového vozidla zo vzdialenosti 4-6
metrov v čase 22. 09. 2005 o 18.30 hodine a farbu motorového vozidla mohla rozoznať na vzdialenosť

10-12 metrov. Jej centrálna zraková ostrosť s okuliarovou korekciou bola na úrovni 17-20 % normy.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutky stali tak, ako sú
to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a že tieto skutky napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 403/2004 Z. z. a trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b)

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z. z. Obžalovaný totiž pod zámienkou,
že pomôže poškodenej so sťahovaním, vyplatí poplatky u advokáta a zaplatí aj poplatok za prevod
nehnuteľnosti na katastri, dostal od poškodenej 60.000,- Sk. Tieto peniaze nepoužil na dohodnutý účel,
ale peniaze si ponechal. Takéto konanie napĺňa znaky trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1,
odsek2Trestnéhozákona.Pokiaľobžalovanýžiadalpoškodenú,abyviacodnehonepýtalatietopeniaze
pod hrozbou násilia, toto jeho konanie napĺňa znaky trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1,

odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Tohto konania
sa dopustil so zbraňou, ktorou v tomto prípade bolo auto, ktoré aj nasmeroval na poškodenú. Ak by
nebola poškodená uhla, bol by ju zrazil. Doplneným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná
mohla vidieť motorové vozidlo riadené obžalovaným, ako aj jeho farbu na určitú vzdialenosť. Nakoľko
musela podľa vlastnej výpovede, uskočiť aby ju nezrazil, vozidlo muselo prejsť blízko nej, teda na takú

vzdialenosť, na ktorú mohla vidieť jeho farbu ako aj poznávaciu značku. V čase skutku mal obžalovaný
také motorové vozidlo, aké vo svojej výpovedi opísala poškodená. Poškodená vyzývala obžalovaného
na vrátenie peňazí, ktoré mu dala podľa jej tvrdenia za účelom zaplatenia dane z prevodu, ako aj
poplatkov súvisiacich s registráciou nehnuteľnosti. Súd tu poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu
Nitra, spisová značka 3To/12/2011, z ktorého vyplýva, že súd prvého stupňa keď rozhodol o oslobodení

obžalovaného, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Oba skutky žalované prokuratúrou majú súvis.
Dňa 07. 07. 2005 písala poškodená výzvu, aby jej obvinený vrátil peniaze v sume 60.000,- Sk. Pričom
pre prípad, že tak v lehote uvedenej vo výzve, teda v lehote 10 dní tak neučiní, podá na neho trestné
oznámenie. V deň 22. septembra bol obžalovaný vlastníkom motorového vozidla značky Lada béžovej
farby. Z doplneného dokazovania vyplýva aj to, že obžalovaný neplatil poplatky za registráciu prevodu

nehnuteľnosti, ako ani daň z prevodu nehnuteľnosti. Tieto poplatky nie sú zaplatené doteraz. Teda sumu,
ktorú mu poškodená na tento účel odovzdala, nepoužil na tento účel a peniaze jej nevrátil. Súd nezistil
žiadnu skutočnosť, pre ktorú by výpoveď svedkyne poškodenej nebolo možno považovať za vierohodnú.
Pri ukladaní trestu súd prihliadol najmä na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného,
na osobu obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný sa týchto skutkov mal dopustiť 08. 12.

2004 a 22. 09. 2005, t.j. pred viac ako 8 rokmi.
Obžalovaný v mieste svojho bydliska má priemernú povesť, doposiaľ súdom trestaný nebol. V evidencii
priestupkov nemá záznam.
Hodnotiac tieto skutočnosti, poukazujúc na okolnosti tohto prípadu, že od spáchania skutkov uplynula
doba dlhšia ako 8 rokov, súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Súd trest ukladal podľa Trestného zákona platného do 31. 12. 2005, nakoľko tento je pre obvineného
priaznivejší. Pri súčasne platnom Trestnom zákone je totiž trestná sadzba pre trestný čin vydierania 4
až desať rokov, pričom podľa predchádzajúceho zákona bola sadzba 2 roky až 8 rokov. Oba skutky sa
stali za účinnosti Trestného zákona platného do 31. 12. 2005.
Pretože tento trest neprevyšuje 2 roky odňatia slobody a vzhľadom na osobu obžalovaného, má súd za

to, že k splneniu účelu trestu dôjde i bez jeho výkonu, preto podmienečne odložil výkon tohto trestu na
skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Keďže obžalovaný spôsobil poškodenej F. E. škodu, súd ho zaviazal titulom náhrady škody uhradiť pre
poškodenú škodu v sume 1.991,64 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.