Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/270/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205328
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1415205328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO: 46 045 082, právne zastúpený
AK JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, IČO: 36 578 291
proti žalovanej: B. Č., bytom L. XX, 841 03 Bratislava, o zaplatenie 585,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi sumu vo výške 400,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 400,- eur od 24.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania v sume 13,15 eura za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 34,98
eura všetko v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, pričom prvá splátka je splatná do 30 dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná k 25. dňu príslušného
mesiaca. Omeškanie čo i len s jednou splátkou má za následok stratu výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 585,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 500,- eur od 24.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh
skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 31.05.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytol žalovanej pôžičku v sume 200,- eur. Žalovaná sa zaviazala túto vrátiť s odplatou za spracovanie

žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky v sume 50,- eur do 04.07.2014. Dňa 11.07.2014 uzatvoril
žalobca so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v sume 200,- eur.
Žalovaná sa zaviazala túto vrátiť s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky
v sume 50,- eur do 12.08.2014. K uzavretiu zmlúv uviedol, že žalovaná vypísala a odoslala elektronickú
žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára na webovej stránke navrhovateľa. Žalobca
na základe jemu doručenej žiadosti žalovanej schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanej vytvoril
na I-Stránke osobný účet dostupný výlučne žalovanej. Žalobca žalovanú informoval prostredníctvom

dvoch SMS správ zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovanou. V prvej ju informoval o schválení
žiadosti o pôžičku a o zaslaní návrhu zmluvy o pôžičke na osobný účet žalovanej. V druhej jej oznámil
informácie o prístupe k osobnému účtu. Automatizovaný systém na I-Stránke umožnil žiadateľovi o
pôžičku akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako žalovaná
označenímpríslušnýchokienoknaI-Stránkepotvrdilaoboznámeniesasobsahomabezvýhradnýsúhlas
s tým, aby bol obsah všetkých vyššie uvedených dokumentov pre ňu záväzný. Uvedeným postupom
žalovaná akceptovala podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptovala návrh

zmluvy a tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý
bol uvedený v návrhu na uzatvorenie tej - ktorej zmluvy o pôžičke. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v
stanovenej lehote nevrátila. Spolu s istinou a odplatou za poskytnuté pôžičky si žalobca s poukazom načl. 6.2 Zmluvných podmienok uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 15% z dlžnej sumy, t.j. v sume 75,-
eur a režijný poplatok za administratívne a poštové výdavky v sume 10,- eur.

Žalovaná sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2015. Vo
svojom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedla, že podľa jej názoru sú obe zmluvy o pôžičke neplatné z
dôvodu, že obchádzajú ustanovenia zákona upravujúce maximálnu výšku odplaty za požičanie peňazí
na základe tzv. spotrebiteľskej zmluvy. V prípade oboch zmlúv predstavuje ročný úrok po prepočítaní
viac ako 500%, čo prevyšuje odplatu obvyklú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Poukázala tiež na výšku RPMN, ktorá v prípade oboch zmlúv predstavovala 1410,33%, pričom bežné
úverové produkty majú hodnotu RPMN na úrovni do cca. 15-20%. Súčasne mala žalovaná za to, že
obe zmluvy o pôžičke neobsahujú zákonné náležitosti a v dôsledku toho sú obe pôžičky (odhliadnuc od
ich neplatnosti) bezúročné. Ani jedna zmluva nemá dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
(pojem termín znamená uvedenie konkrétneho údaju v zmluve) - § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z., neobsahuje uvedenie úrokovej sadzby pôžičky - § 9 ods. 2 písm. f) a ani ďalšie náležitosti podľa

zákona. Poskytnuté pôžičky by teda podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. boli bezúročné a bez
poplatkov. Žalobca ďalej neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať požadovanú pôžičku, čo by taktiež
malozanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosťpôžičiekpodľa§11zákonač.129/2010Z.z..Žalovaná
napokon poukázala na skutočnosť, že žalobca vôbec nezohľadnil to, že žalovaná vykonala úhrady, a to
pri pôžičke s variabilným symbolom 712075 zo dňa 12.08.2014 vo výške 50,- eura a zo dňa 15.08.2014

vo výške 50,- eur. Teda z istiny pôžičky pod uvedeným variabilným symbolom môže byť dlh najviac
100,- eur. Žalobca požaduje úhradu 100,- eur ako istiny, čo je postup odporujúci zákonu a ide o vedomé
poškodzovanie práv žalovanej.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 28.10.2015. Žalobca svoju neprítomnosť

na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 28.09.2015, pričom nežiadal pojednávanie z dôležitého
dôvodu odročiť. Žalovaná ospravedlnila svoju účasť na pojednávaní podaním zo dňa 26.10.2015, pričom
zároveň žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu jej pracovnej vyťaženosti. Súd žiadosti žalovanej o
odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu, že ňou tvrdená skutočnosť nezakladá dôležitý dôvod pre
odročeniepojednávaniavzmysle§119ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok (O.s.p.).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise,
konkrétne: č.l. 7,8 - CK Forms - data, č.l. 9 - osobný účet k pôžičke s variabilným symbolom 712075,
č.l. 10 - Zmluva o pôžičke s VS 712075, č.l. 11- Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme
pôžičky so splatnosťou 30 dní poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o., č.l.

12 bankový výpis, č.l. 13, 14 - CK Forms Data, č.l. osobný účet k pôžičke s variabilným symbolom
712698, č.l. 16 - Zmluva o pôžičke s VS 712698, č.l. 17- bankový výpis, č.l. 18 - upomienka - výzva na
zaplatenie, pričom zistil nasledovný s k u t k o v ý s t a v:

Predmetomzmlúvopôžičkeuzavretýchmedzižalobcomakoveriteľomažalovanoubolzáväzokžalobcu

poskytnúť žalovanej bezúročnú pôžičku v celkovej výške 400,- eur (200,- eur na základe pôžičky s VS
712075 a 200,- eur na základe pôžičky s VS 712698) a záväzok žalovanej uhradiť veriteľovi odplatu
za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky celkom vo výške 100,- eur (50,- eur na
základe pôžičky s VS 712075 a 50,- eur na základe pôžičky s VS 712698), pričom istinu poskytnutých
pôžičiek s odplatou mala žalovaná zaplatiť jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 30 dní odo dňa

nasledujúceho po dni, kedy je pôžička klientovi v súlade s čl. 3 podmienok poskytnutá a to prevodom
na bankový účet veriteľa. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 1410,33%. Ďalej žalovaná
v zmluvách vyhlásila, že sa pred ich uzavretím s nimi riadne oboznámila, ako aj s podmienkami, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv o pôžičke, prevzala ich, porozumela im, súhlasí s nimi a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Ďalej vyhlásila, že bola riadne písomne oboznámená s informáciami v zmysle § 4 ods.

1 zákona o spotrebiteľských úveroch prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o pôžičke,
ktorý jej bol doručený a tento prevzala, ako i že bola informovaná o práve veriteľa požadovať úrok z
omeškania zmluvnú pokutu, v prípade, že sa omešká s vrátením pôžičky podľa čl. 6 podmienok. V čl.
6.2 zmluvných podmienok sa uvádza, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k
nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od

klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus 10,- eur vo forme režijného poplatku
za administratívne a poštové výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok.
Podľa priložených výpisov z účtu bola žalovanej vyplatená dňa 31.05.2014 suma vo výške 200,- eur
(pôžička s VS 712075) a dňa 11.07.2014 suma vo výške 200,- eur (pôžička s VS 712 689). Druhouupomienkou zo dňa 20.11.2014 žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade sumy 585,- eur ako dlžnej
sumy, zmluvnej pokuty a režijného poplatku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd p r á v n e u z a t v á r a :

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely

tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na iných veriteľov

a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16,
17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľaustanovenia§11ods.1písm.b)zákona,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Podľa § 11 ods. 2 zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubéporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby, výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
c/ dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby, na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, základe
zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z.z. práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a

ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy
(ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 40 ods. 4 veta prvá OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania považoval súd v konaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
boli prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzatvorené zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka. Uzavretie zmlúv spadá aj pod právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch /§ 24 ods. 1 zákona/ a podľa § 2 písm. c) tohto zákona má žalobca postavenie tzv. iného veriteľa
z dôvodu, že pôžičku bolo potrebné splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Zmluvy boli uzatvorené

podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku z dôvodu, že
k ich uzavretiu došlo prostredníctvom internetu ako prostriedku diaľkovej komunikácie. Zmluvy tak súd
z hľadiska obsahu posúdil ako zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa
primerane vzťahuje zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (vzhľadom na spôsob jej uzatvorenia), zákon č. 129/2010 Z.z.

a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď
odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť
zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Žalobca

poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj
samotné znenie zmluvy o pôžičke (bod 1 zmluvy). V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, toto
zmluvné dojednanie je absolútne neplatné v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže je v rozpore s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v

prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t.j. zmluvné strany si nedohodli
povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti
dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t.j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné.
Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť

žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. Súd preto návrh žalobcu v časti o zaplatenie
odplaty vo výške 100,- eur zamietol a žalovanú zaviazal len na zaplatenie istiny z poskytnutých pôžičiek
vo výške 400,- eur (2 x 200,- eur). Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu tvrdila,
že vykonala úhrady, a to pri pôžičke s variabilným symbolom 712075 zo dňa 12.08.2014 vo výške 50,-
eura a zo dňa 15.08.2014 vo výške 50,- eur, v dôsledku ktorých sa mala istina zo zmlúv o pôžičke

znížiť na sumu 300,- eur, tieto jej tvrdenia v konaní ničím nepreukázala. Vychádzajúc z prejednávacej
zásady ovládajúcej sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné
dôkazné prostriedky, ktorými sa prednesené tvrdenia dajú dokázať), bolo na žalovanej, aby v konaní
navrhla vykonanie dôkazov, pomocou ktorých by sa preukázala opodstatnenosť týchto jej tvrdení. To
vyplýva zo všeobecného pravidla, podľa ktorého účastník nesie povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno

ohľadne skutočnosti, na základe existencie ktorej by bolo možné založiť priaznivé rozhodnutie vo veci v
jeho prospech. Pre úspech v tejto časti žalobou uplatneného nároku bolo teda povinnosťou žalovanej,
aby ňou učinené tvrdenia o úhrade časti žalovanej istiny náležitým spôsobom preukázala.

Hoci už samotná neplatnosť bodu 2 zmlúv o pôžičke postačuje na zamietnutie žalobného návrhu v

časti odplaty, poukazuje konajúci súd aj na porušenie ustanovení § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., spôsobujúce v zmysle § 11 bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých pôžičiek. Po
preskúmaní zmlúv totiž súd zistil, že tieto neobsahujú zákonom (§ 9 ods. 2 zákona) určené náležitosti a
to vymedzenie druhu spotrebiteľského úveru (písm. a/), úrokovú sadzbu (písm. i/) a priemernú hodnotuRPMN (písm. y/). Rovnako tak možno konštatovať porušenie povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona).
Dôsledkom absencie týchto náležitostí, resp. dôsledkom porušenia tejto povinnosti žalobcu je v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. b/, resp. § 11 ods. 2 tohto zákona to, že takéto zmluvy sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. To znamená, že aj v prípade, ak by dojednanie o odplate v bode 2 zmlúv nebolo neplatným
právnym úkonom, súd by odplatu nemohol žalobcovi z uvedeného dôvodu priznať.

Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 75,- eur, aj v tejto časti považoval súd návrh žalobcu za

nedôvodný.Tátozmluvnápokutatotižneboladohodnutávsamotnýchzmluvách,jejvýškavyplývaibazo
Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, ktoré tvorili súčasť zmlúv. Predmetné
zmluvy sú vo svojich ustanoveniach (obchodných podmienok) značne nevyvážené, čo sa premietlo
najmä v ustanoveniach o porušení povinností zmluvných strán. Zmluva ako celok zakladá nepomer
medzi právami a povinnosťami strán, hlavne čo sa týka jej zabezpečenia, keď sa žalovaná zaviazala na
odplatu, pričom v prípade omeškania so splácaním úveru, je žalovaná sankcionovaná ešte aj zákonným

úrokom z omeškania, a za to isté porušenie aj zmluvnou pokutou. Pre bežného spotrebiteľa sú tieto
sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných
podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné
podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných

obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri
uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon,
ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Obdobne súd poukazuje aj na
zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý za účinnosti
zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z

uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 75,- eur ako nedôvodný
zamietol. Vyššie uvedené závery sa pritom plne vzťahujú aj na režijný poplatok za administratívne a
poštové výdavky v sume 10,- eur.

Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania s plnením

peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalovaná

tým, že nesplnila svoj peňažných záväzok voči žalobcovi ku dňu splatnosti celého dlhu, dostala sa
do omeškania. Výška uplatnených úrokov z omeškania zodpovedá základnej úrokovej sadzbe ECB
zvýšenej o päť percentuálnych bodov platnej k prvému dňu omeškania. Súd preto žalobnému návrhu v
časti uplatnených úrokov z omeškania z priznanej sumy 400,- eur vyhovel. Výzvou na zaplatenie zo dňa
20.11.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie do 23.12.2014, t.j. deň nasledujúci - 24.12.2014 sa

žalovaná s platením dostala do omeškania. Úroky z omeškania boli priznané vo výške podľa § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 400,- eur od 24.12.2014 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia.

O povolení žalovanej splatiť dlh v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 veta druhá zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Pri povolení splátok súd zohľadnil nepriaznivé
majetkové a sociálne pomery žalovanej. Zároveň povolenie splátok v danom prípade nemôže vážne
zasiahnuť do hospodárskych pomerov žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Žalobca žiadal od žalovanej zaplatiť mu sumu 585,- eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% zo sumy 500,- eur od 24.12.2014 do zaplatenia. Úroky z omeškania tak
ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavujú sumu 21,37 eura. Následne, celková suma požadovaná

žalobcom (istina + úroky z omeškania), ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 606, 37 eura.Žalobcovi súd priznal v rozsudku sumu 400,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 400,-
eur od 24.12.2014 do zaplatenia, čo predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu sumu 417,10 eura
(400,- eur - istina + vyčíslený úrok z omeškania vo výške 17,10 eura).

Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 68,78% (417,10 z 606,37 eura). Úspech
žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 31,22% (189,27 eura z 606,37 eura). Odrátaním
úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 37,56%.

Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi pomernú časť (37,56%) jemu vzniknutých trov konania. Trovy
konania pozostávajú zo sumy 35,- eur za zaplatený súdny poplatok a z trov právneho zastúpenia. Trovy
právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., za jeden úkon právnej služby priznal 38,18
eura. Odmena bola v plnej výške priznaná za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd - návrh vo veci samej) v sume 76,36 eura. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal
tiež za jednotlivé úkony režijný paušál: 2 x 8,04 eura = 16,08 eura za dva úkony v r. 2014. Celková

náhrada trov právneho zastúpenia teda predstavuje sumu 93,14 eura. Pomerná časť trov konania
žalobcu na ktorých náhradu je žalovaná povinná tak predstavuje 13,15 eura za zaplatený súdny poplatok
a 34,98 eura ako trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.