Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Matušovic
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010055
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415010055.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej
veci proti obžalovanému X. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 1/2014 Z. z. (ďalej
len „Trestného zákona") s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Žiari nad Hronom dňa 21.12.2015, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný :
X. B., Z. XX.XX.XXXX V. Z. B., K. B. Ž., A. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna T. B., narodeného XX.XX.XXXX a táto povinnosť mu
bola stanovená aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7 C 76/2005 zo dňa 12.04.2005,
právoplatným dňa 20.04.2005, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T.
mesačne sumou 33,19 eur vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa
Q. B., ako aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 P 135/2012 zo dňa 13.02.2013,
právoplatným dňa 03.04.2013, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T.
mesačne sumou 100,- eur (s účinnosťou od 01.01.2013) vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., avšak obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť v mieste
trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval v období od augusta 2012 až doteraz riadne a včas
neplnil, a tak mu za toto obdobie ku dňu 21.12.2015 vznikol dlh na výživnom vo výške 2.942,51 eur,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 2 T 116/2009 zo dňa 09.03.2010, právoplatným dňa 12.06.2010 odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 2 /dva/ roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.
4 PP 99/2012 zo dňa 08.08.2012 podmienečne prepustený,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
č í m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona,
a o d s u d z u j e s a
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 02.02.2015 na tunajší súd obžalobu
na obžalovaného X. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Skutkový stav veci, tak je uvedený vo výrokovej časti rozsudku mal súd preukázaný najmä z výpovede
svedkyni poškodenej Q. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2015, a taktiež z ostatných
listinných dôkazov, ktoré boli na predmetnom hlavnom pojednávaní oboznámené.
Z výpovede svedkyne poškodenej Q. B. vyplynulo, že obžalovaný si v žalovanom období riadne a včas
neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi T. a túto si neplní dodnes. Ku dňu konania
hlavného pojednávania, jeho dlh na výživnom činí sumu 2.942,51,- eur. Zároveň uviedla, že syn doposiaľ
navštevuje základnú školu v Žarnovici. S obžalovaným nie je vôbec v kontakte a ani nevie kde sa v
súčasnosti nachádza.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7 C 76/2005 zo dňa 12.04.2005, právoplatným
dňa 20.04.2005 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T. sumou 33,19 eur (1.000,-
Sk) mesačne vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, teda dňom 20.04.2005.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 P 135/2012 zo dňa 13.02.2013, právoplatným
dňa 03.04.2013 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna T. sumou 100,- eur mesačne
vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa Q. B., počnúc dňom
01.01.2013.
Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku
za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom nemal pochybnosť o vine
obžalovaného.
K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ sa dostal 2 - krát do rozporu so zákonom.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Trestného zákona všetky okolnosti
prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného
nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a taktiež nezistil ani jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovanému
bol trest odňatia slobody ukladaný v rámci základnej trestnej sadzby ustanovenej zákonom a to v
rozmedzí jeden až päť rokov). Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti
a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne
odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu odňatia slobody v tejto trestnej sadzbe, vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob
spáchania prečinu a okolnosti, ktoré mu predchádzali. Práve vyššie rozvedené okolnosti spôsobu
spáchania trestného činu v kontexte s postojom páchateľa k skutku počas priebehu celého trestného
konania (absencia prijatia osobnej zodpovednosti zo strany obžalovaného za trestný čin, absencia
úprimnej ľútosti zo strany obžalovaného) viedli súd k tomu, že po vyhodnotení vyššie uvedených
skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných
činov trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda trest vo výmere 2 /dva/ roky. Súd
zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest obžalovaný priamo vykonal, alebo či je ešte
účelu trestu možné dosiahnuť aj jeho hrozbou pri podmienečnom odsúdení. Vzhľadom k tomu, že u
obžalovaného ešte boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie v zmysle § 49 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona súd rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu, a tú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 3 /tri/ roky.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 18/2015.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.