Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203293
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715203293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: Y. W.,

G.. XX.XX.XXXX, K. A. V. XXX/X, XXX XX V. G. U., Š.E. U. A., proti odporcovi: OZO - Liptovský Mikuláš,
s.r.o., so sídlom Priemyselná 2053, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 403 661, v konaní vyplatenie
mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 380 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok v sume 22,80 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa12.03.2015,podanýmnaOkresnomsúdeMartinosobnetohoistéhodňa
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 380 Eur z titulu nevyplatenej mzdy za obdobie od 10.06.2014 do
06.07.2014. Ako dôvod podania návrhu navrhovateľ uviedol, že v období od 10.06.2014 do 06.07.2014
bol zamestnaný u odporcu ako vodič. Za toto obdobie bola navrhovateľovi vyplatená len časť mzdy
predstavujúca výšku 60 Eur. Zvyšok mzdy navrhovateľovi vyplatený nebol, nakoľko odporca tvrdil, že
navrhovateľ mu spôsobil škodu. Táto škoda mala vyplývať zo zápisnice o škode, ktorú však navrhovateľ

nikdy nepodpísal, z ktorého dôvodu ju považoval za nedostatočný dôkaz odporcovho tvrdenia o jej
skutočnom spôsobení. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považoval nevyplatenie mzdy odporcom ako
jeho zamestnávateľom za nedôvodné.

Podľa ust. § 105 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca,
súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne

konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone,
ktorý účastníkovi patrí.

Súd zistil, že v predmetnej veci sa nejedná o prípad podľa ust. § 88 O.s.p., ktorý upravuje výlučnú
miestnu príslušnosť súdu na konanie v prípadoch v ňom taxatívne vymedzených. Platí, že súd skúma
miestnu príslušnosť výnimočne aj podľa § 84 až § 87 O.s.p., napr. aj vtedy ak miestnu príslušnosť
namieta účastník konania pri prvom úkone, ktorý mu patrí. V danom prípade nebola zo strany odporcu

vzhľadom na jeho sídlo vznesená námietka miestnej nepríslušnosti, súd preto vo veci konal ako vecne
a miestne príslušný.Vovecibolosúdomvykonanédokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímsaslistinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály, a to pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa
10.06.2014, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 07.07.2014, výzvou

zamestnávateľa navrhovateľovi k úhrade škody vo výške 305 Eur bez DPH.

Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2015 navrhovateľ uviedol, že u odporcu bol v pracovnom pomere,
ktorý bol ukončený, tak ako to vyplýva z návrhu na začatie konania a listinných dôkazov k nemu
pripojených. Pokiaľ ide o škodu, navrhovateľ bol toho názoru, že v prípade jej spôsobenia sa musí spísať

zápis, škoda musí byť uznaná a zároveň musí byť dohodnutý spôsob jej zaplatenia. V danom prípade
tieto podmienky neboli splnené, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu ust. § 191 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce.

K podanému návrhu navrhovateľa sa na pojednávaní vyjadril zástupca odporcu Ing. Ivan Jurčo, ktorý
uviedol, že navrhovateľ pracoval u odporcu s tým, že spôsobil škodu na dopravnom prostriedku.

Bolo zistené, že k uvedenému došlo na základe spôsobu práce navrhovateľa. Následne došlo k
ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa pre odporcu, pričom škoda, ktorá vznikla bola ohodnotená
a poškodený dopravný prostriedok mal byť opravený. Z dôvodu, že hrozilo, že odporcovi zo strany
navrhovateľa nebude škoda uhradená, táto bola zrazená navrhovateľovi z jeho mzdy.

Z predložených listinných dôkazov vyplývalo, že odporca ako zamestnávateľ uzatvoril s navrhovateľom
ako zamestnancom dňa 10.06.2014 pracovnú zmluvu na dobu určitú (do 31.12.2014), so skúšobnou
dobou dohodnutou najdlhšie na 3 mesiace. Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu ako vodič
kamiónovej dopravy na prevoz rôzneho druhu materiálu, s pracovným časom 37,5 hodiny týždenne.
Za vykonanú prácu sa odporca zaviazal poskytovať navrhovateľovi odmenu vo forme mzdy vo výške

437,11 Eur, s možnosťou prémie vo výške max. 25 % a s výplatným termínom vždy k 15. dňu v mesiaci.
Listom zo dňa 07.07.2014, označeným ako „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“, odporca
ku dňu 06.07.2014 v zmysle ust. § 72 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ukončil s odporcom
pracovný pomer.

Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy) (ďalej len „Zákonník práce“), práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť
dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.

Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za

vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľa ust. § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná
zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň

alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením
daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa ust. § 131 ods. 2 Zákonníka práce, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ

zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia

alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú

zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

Podľa ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok

uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so
zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a
iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. § 131 ods. 4 Zákonníka práce, zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa

§ 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na
ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie
upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Podľa ust. § 179 ods. 1 zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú

mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.

Podľa ust. § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu

škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej
sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu
písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už
uhradená.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade išlo o časť nevyplatenej mzdy
za obdobie mesiaca jún - júl 2014. Navrhovateľ u odporcu pracoval od 10.06.2014 do 06.07.2014
a za tento čas mu prináležala mzda za vykonanú prácu v zmysle ust. § 118 ods. 1 v spojení s
ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce. Odporca vyplatil navrhovateľovi časť mzdy vo výške 60 Eur a

zvyšok mzdy navrhovateľa zadržal z dôvodu škody, údajne spôsobenej navrhovateľom na dopravnom
prostriedku odporcu. V tejto súvislosti sa považuje za potrebné poukázať, že Zákonník práce uvádza
aké možné zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonať, a taktiež určuje ako si môže zamestnávateľ
od zamestnanca uplatniť spôsobenú škodu. V žiadnom prípade to však nemôže zamestnávateľ vykonať
jednostranným svojvoľným úkonom, a to zadržaním mzdy. Súd nemal preukázané, že by medzi

účastníkmi existovala dohoda o nevyplatení časti mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, z ktorého
dôvodu je súd toho názoru, že odporca zadržal navrhovateľovu mzdu za obdobie od 10.06.2014 do
06.07.2014 neoprávnene. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle citovaných zákonných
ustanovení, súd považoval nárok uplatnený návrhom zo dňa 12.03.2015 za opodstatnený a zaviazal
odporcu povinnosťou na zaplatenie sumy vo výške 380 Eur navrhovateľovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p.. V konaní
bol úspešný navrhovateľ, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov tohto konania, ich vznik z obsahu
spisu nevyplýval, a preto mu ich náhrada nebola súdom priznaná.Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.“), ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v tomto konaní uznesením, vyhlásenom na pojednávaní konanom
dňa17.06.2015oslobodenýodsúdnehopoplatkuznávrhuasúdjehonávrhunazačatiekonaniavplnom
rozsahu vyhovel, vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania odporcovi,

ktorý v konaní nebol úspešný. Z uvedených dôvodov bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 22,80 Eur, a to na účet Okresného súdu Martin podľa údajov, uvedených v priloženom
príkaze na úhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.,rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.