Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/73/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201679
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615201679.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky:
B. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX proti odporcovi: Q. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom A., B. XXX/XX,
o určenie manželského výživného takto
r o z h o d o l :
Návrh z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
V návrhu na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.2.2015 navrhovateľka žiadala, aby súd
určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu titulom manželského výživného mesačne vo výške 60,-
Eur počnúc od 4.2.2014. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX, z ich
manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od X.X.XXXX
a odporca na jej výživu neprispieva, neprispieva ani na ich maloletú dcéru. V Rakúsku poberá odporca
sociálne dávky.
Na pojednávaní vo veci navrhovateľka uviedla, že po skončení materskej dovolenky v decembri 2014 sa
zaevidovala na Úrade práce. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,- Eur mesačne. Vyživovaciu
povinnosť má len k dcére C., ktorá pochádza z manželstva s odporcom. Na dcéru poberá prídavky
vo výške 23,70 Eur mesačne. S dcérou býva u jej rodičov, keďže nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani
hnuteľné veci väčšej hodnoty.
Od 4.2.2014 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Od uvedenej doby odporca na jej výživu ničím
neprispel. Na výživu dcéry zaslal asi 5 krát sumu po 33,- Eur. S odporcom nie je v kontakte. Pokiaľ
žili spolu v Rakúsku odporca pracoval, následne poberal dávky v Rakúsku vo výške okolo 800,- Eur
mesačne. V októbri 2013 im bola vyplatená suma cca 9000,- Eur, čo bola materská a prídavky na dieťa
z ktorých ešte spoločne s odporcom kúpili auto, zaplatili dlhy. Sumu 4000,- Eur odložila na účet pre
dcéru, avšak následne z tejto sumy 600,- Eur a 1200,- Eur si vybral odporca. Zvyšnú časť peňazí použila
na živobytie, keďže nemala žiaden príjem a tiež na rekonštrukciu kúpeľne u rodičov, ktorú opravovala
kvôli dcére.
Odporca sa na pojednávania vo veci nedostavoval. Doručenie predvolania mal súd u neho riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s písomnými listinnými
dôkazmi a to sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a
prídavku na dieťa, správou Okresného dopravného inšpektorátu Poprad, obsahom spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 16P/22015 a zistil tento skutkový stav:Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté
dieťa, C., nar. X.XX.XXXX, ku ktorej majú obaja účastníci vyživovaciu povinnosť.
NavrhovateľkajepodľasprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPoprad,pracoviskoLevočavedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.12.2014. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od
1.2.2015 vo výške 117,20 Eur mesačne a prídavku na jedno dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. S
dcérou navrhovateľka žije u svojich rodičov, nevlastní nehnuteľnosti.
Tunajším súdom bolo vedené konanie pod sp. zn. 16P/2/2015 na návrh navrhovateľky v tomto konaní
konanie o rozvod manželstva účastníkov. Konanie bolo ukončené rozsudkom zo dňa 13.7.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2015. Týmto rozsudkom bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené. Na čas po rozvode ich manželstva súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletej Nele tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 33,- Eur mesačne. V spise sa nachádza správa
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, podľa ktorej odporca je od 18.5.2015
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca pri jeho účastníckom výsluchu uviedol, že mal
vyplácanú podporu zo zahraničia, naposledy v mesiaci január 2015. Vyživovaciu povinnosť má k štyrom
maloletým deťom. Nevlastní majetok väčšej hodnoty, so svojou družkou žije u jej rodičov. Odporca nie
je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.
Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
tútopovinnosťneplní,súdnanávrhjednéhoznichurčíjejrozsahtak,abyživotnáúroveňmanželovbolav
zásade rovnaká. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom tohto konania je určenie manželského výživného zo strany odporcu navrhovateľke.
Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2015. Účastníci konania nežili v
spoločnej domácnosti pred rozvodom ich manželstva a to od mesiaca február 2014. Skutočnosť, že
účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti však nemá vplyv na určenie manželského výživného
poukazujúc aj na to, že Zákon o rodine v citovanom ustanovení ukladá povinnosť pri určení výživného
prihliadať na starostlivosť o domácnosť, nehovorí o spoločnej domácnosti.
Vecná legitimácia v prípade určenia manželského výživného vzniká, ak druhý manžel vyživovaciu
povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni
manželov. Odporca od doby, od kedy účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti neprispieval
dobrovoľne na výživu navrhovateľky. Manželské výživné však možno v zmysle citovaného ustanovenia §
77 ods. 1 Zákona o rodine priznať len od začatie súdneho konania, ktoré je začaté dňom podania návrhu
na súde. Návrh zo strany navrhovateľky bol podaný dňa 9.2.2015. Nárok na manželské výživné zaniká
rozvodom manželstva. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 27.7.2015. Z
uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky za obdobie od 4.2.2015 do 8.2.2015 a od 27.7.2015 do
budúcna zamietol.
Pri stanovení výšky manželského výživného rozhodnou skutočnosťou je to, že životná úroveň manželom
nie je rovnaká. Vzhľadom k tomu rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživnýmdieťaťa najväčší. V danej veci bolo preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná, jej príjmom sú
len dávky v hmotnej núdzi. Odporca je v súčasnej dobe taktiež nezamestnaný, je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. V konaní nebolo preukázané, aby odporca mal v období od 9.2.2015 do
27.7.2015 príjem, z ktorého by mohol manželské výživné uhrádzať. Nevlastní tak, ako navrhovateľka
majetok väčšej hodnoty. Kým navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu,
odporca má vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného za
obdobie od 9.2.2015 do 27.7.2015 taktiež zamietol.
Podľa§151ods.1vetaprváO.s.p.,opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd nerozhodoval z dôvodu, že ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania
neuplatnil a to v zmysle citovaného ustanovenia.
Navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia poplatkov. Súd nezaviazal odporcu k zaplateniu
súdneho poplatku z návrhu, pretože bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.