Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 11, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/282/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107205146
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6107205146.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie
písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica,
proti povinnému: J.. V. Č., N.. XX. XX. XXXX, D.. XX. XX. XXXX, N. A. V. XXX/XX, XXX XX A. A., Š.C. Y.
B. na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1 000,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym

exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01
Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 377/07, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,79 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky
vo výške 33,19 Eur (1 000,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Banská Bystrica č. k. PB-AA-2274752-2005 zo dňa
11. 06. 2005.

Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský
úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná 4 (t. č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie
pod sp. zn. EX 377/07.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2015 podnet na zastavenie exekúcie pre

nemajetnosť povinného, ktorý v priebehu exekučného konania zomrel, pričom dedičské konanie po
povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy
exekúcie a predložil exekučný spis EX 377/07.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

Súd z uznesenia tunajšieho súdu č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX, F. XX/XXXX, D. F. XX. XX. XXXX, K. N.
W. F. XX. XX. XXXX, V. W.D., Ž. W. J.. V. Č., N.. XX. XX. XXXX, N. A. V. XXX/XX, XXX XX A. A., F. XX.
XX. XXXX zomrel bez zanechania závetu. Súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že
aktíva a pasíva nadobúda V. Č., N.. XX. XX. XXXX, A. A. A., B.Č. X s povinnosťou vyplatiť Daňovému
úradu sumu 2 827,13 Eur.Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo 23.
03. 2007, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Ak je dedičstvo predlžené, t. j. záväzky poručiteľa prevyšujú hodnotu majetku v dedičstve, právna úprava
obsiahnutá v Občianskom zákonníku predpokladá dve možnosti riešenia. Buď sa dedičia s veriteľmi
dohodnú na prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, alebo súd nariadi likvidáciu dedičstva.
Dohodamedziveriteľmiadedičmioprenechanípredlženéhodedičstvanaúhradudlhovmánaexekučné
konanie ten vplyv, že vymáhaný dlh zaniká. Exekúcia sa preto končí, resp. je daný dôvod na zastavenie
exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nakoľko
z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného by nestačil
ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 84,80 Eur, z toho odmena vo výške 79,68 Eur,
náhrada hotových výdavkov 23,26 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 20,59 Eur - 38,73 Eur ako čiastka
uhradená.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 14. 10. 2008/ za výkon exekučnej činnosti podľa

tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 14. 10. 2008/ trovami exekúcie sú

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku / v znení účinnom do 31. 12. 2011/ ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že povinný zanechal predlžené dedičstvo, má súd za to, že je možné učiniť
záver o nemajetnosti povinného a aplikovať citované ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného
poriadku. Na základe uvedeného je súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinný uhradiť oprávnený
avšak nie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z

vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Keďže však v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi
odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", súd
prihliadnuc na charakter úkonu, spôsob jeho vykonania, rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu

získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, priznal súdnemu exekútorovi za úkon podnet na
zas. ex. + post. spisu zo dňa 26. 02. 2015 len 15 min. Pokiaľ ide o úkon vyúčtovania trov exekúcie 1 hod.,
tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia
je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného
poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa

smerovalokdosiahnutiucieľa,tedavykonávaniunútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí.Vdanom
prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v
prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých
súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie
ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda

súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania,
ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.

Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 60 minút, t. j 1 začatá hodina (6,64
Eur) za ozn. o uk. exekúcie (§ 35 ods. 2EP) 15 min., konečné vyúčtovanie exekúcie (§ 60 ods. 2 EP) 15

min., podnet na zas. ex. + post. spisu 15 min. a zrušenie zrážok mzda - ZĽ 15 min.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú podľa § 14 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky tak,
ako si uplatnil v predloženom vyúčtovaní, t.j. 20 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur (66,40 Eur).

Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si vyúčtoval hotové výdavky vo výške 23,26 Eur, z toho 12,06 Eur poštovné, 10,50 Eur tlač

a kopírovanie a 0,70 Eur poplatok za súčinnosť banky. Súd preskúmal predložený exekučný spis EX
377/07 a na základe toho priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné len vo výške 4,76
Eur a to za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinný vo výške 1,46 Eur, príkazu na začatie
exekúcie -ZĽ vo výške 1,20 Eur, pomernú časť za doručenie príkazu na úhradu trov exekúcie 2 x 0,70
Eur a pomernú časť za doručenie zrušenia príkazu mzda -ZĽ vo výške 0,70 Eur. Súd posudzoval aj

účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce
náklady ako hotové výdavky - poštovné v celkovej výške 1,85 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali
byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995
Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručovanie žiadostí o súčinnosť inštitúciam, ktoré

majú sídlo v mieste sídla Exekútorského úradu, nakoľko má za to, že toto doručovanie vykonáva súdny
exekútor osobne. Súd chce poukázať aj na fakt, že pokiaľ súdny exekútor aj predloží súdu poštovú
doručenku, ktorá nie je opatrená pečiatkou pošty, túto nemôže považovať za doručenú prostredníctvom
poštového doručovateľa. Rovnako tiež súd neprizná súdnemu exekútorovi ani poštovné vyúčtované za
doručovanie preukázané "doručenkou exekútorského doručovateľa", nakoľko mu obdobne ani v tomto

prípade nevznikol výdavok na poštovú prepravu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi hotový výdavok - poplatok za súčinnosť banky vo výške 0,70 Eur.
Súd tiež súdnemu exekútorovi priznal sumu vo výške 8,60 Eur za tlač a kopírovanie 86 strán á 0,10 Eur.Súd má z vyúčtovania súdneho exekútora preukázané, že v priebehu exekúcie boli trovy súdneho
exekútora čiastočne uhradené sumou 38,78 Eur a preto o túto sumu výsledné trovy exekúcie ponížil.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 65,79 Eur, z toho odmena 73,04 Eur (20 úkonov
á 3,32 Eur a 6,64 Eur za 60 min.), náhrada hotových výdavkov 14,06 Eur (poštovné 4,76 Eur, tlač
kopírovanie 8,60 Eur a poplatok 0,70 Eur), 20 % DPH z celých trov (základ dane 87,10 Eur), t.j. 17,42

Eur - 38,73 Eur.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.