Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/829/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222287
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222287.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 401900086
dlžníkom - povinným P. W.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 125,- eur a nárok
na nemajetkovú ujmu vo výške 306,10 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie
pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu
so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa tvrdení žalobcu, exekučný súd mal
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.8.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 166 dní, keď konanie začalo 2.3.2011).
Žalobca mal podľa návrhu vyvinúť enormné úsilie, aby docielil posun v exekučnom konaní, keď dňa
2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mal podať sťažnosť na prieťahy v konaní. Tvrdeným nesprávnym
postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala
vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil sumou 125,- eur s tým, že táto
pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež žalobcovi mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú
žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to sumou vo výške 306,10 eur. Žalobca svoj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej

lehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a potrebe uskutočniť náhradu
exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC/281/2012-9 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 14.12.2012.

Súd v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Dňa 9.5.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave konanie
nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov,
pričom poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25. Poukázalo na to,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Taktiež poukázalo na ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými
ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6
mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na
vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.
K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010
z 29.3.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným
postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže

nebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na
to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ
ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto
konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S
poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si
náhradu trov konania.

Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012
založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody žalobcu, podľa ktorého je nepochybné, že
majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 eur a majetková škoda v každom
konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou
súdu po skončení úradných hodín súdu (o 17.04 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaniami vedenými
Okresným súdom Topoľčany. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov
a aj šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa
ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej
advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca
v plnomocenstve z 20.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené ešte 28.4.2014. Z činnosti
súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu
na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd
pojednával aj v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 25.9.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho
istého dňa, najmä č. 4447, ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vrátane obsahu fotokópie
exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/364/2011 a z pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 10C/212/2012 aj znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke
uvedeného spisu na čl. 37, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 15.8.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k
rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 166 dní.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/364/2011 vyplýva, že dňa
2.3.2011 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P.. W., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 17.12.2010 sp. zn. SR 10043/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 21.3.2011 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 2.3.2011 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul, zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami a
zmenku. Uznesením z 28.3.2011 exekučný súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.8.2011.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.8.2011, po uplynutí
zákonom určenej doby, s tvrdeným omeškaním, keď z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Nové Zámky vyplýva, že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora doručenú mu 21.3.2011 zamietol
uznesením z 28.3.2011. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o
žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 15.8.2011, žalobca existenciu takéhoto rozhodnutia
do vyhlásenia dokazovania za skončené ani nepreukázal.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom od 9.11.1999
upravuje postup exekučného súdu pre prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom. Následkom zistenia takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením, proti ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie
neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41
ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade
stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad
zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene
a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010
Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v danej exekučnej veci rozhodol o zamietnutí žiadostí
súdneho exekútora v primeranej lehote, a to 28.3.2011, teda siedmy deň po doručení žiadosti súdneho
exekútora, pričom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora neexistovala ani žiadna zákonná lehota
na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského
súdu. Súd v danej exekučnej veci rozhodol zákonom predpokladaným spôsobom, keď bol opodstatnený
a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmal charakter zmluvného vzťahu oprávneného a povinného a
skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci daného exekučného konania bol
všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný
titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011
a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

V predmetnej exekučnej veci bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2
veta tretia EP v znení účinnom od 9.11.1999, s prihliadnutím aj na druhú vetu citovaného ustanovenia
(v znení účinnom od 1.6.2010), a to v primeranej lehote. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo v dôsledku
nečinnosti exekučného súdu s omeškaním.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur
pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a vydaním zamietajúceho rozhodnutia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,-
eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom
administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov
vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal
vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s
tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora v uvedenej exekučnej veci. Pritom
podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj
v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Žalobca ani nešpecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo
pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto
mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu. V závere znaleckého posudku č.
1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave uvádza, že na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným
porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb titulom zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a
o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote (NZP, NP) znalecký ústav určil na jednu žalobu
mzdové náklady sumou 4,15 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému
13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 30,76
eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej
škody. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady
na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku sa uvádza, že
spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela
realizovať nasledovné činnosti: 1. overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. overenie
skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanie rozhodnutia, 4.
urgencie a spracovanie žiadosti na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie reakcie súdu,
prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom a 8.
overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnoti. Závery vyslovené v znaleckom posudku

o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu
informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov, z ktorých znalecký ústav
pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných vecí
boli náklady z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje
nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci, v ktorých má
žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie je podložený dôkazmi. Už vôbec nie je zrejmé, prečo pokiaľ
dlžníci žalobcu boli v zmluvnom vzťahu (len) so žalobcom, sú do nákladov na tlač, resp. na úpravu
informačného systému zahrnutí ako odberatelia aj spoločnosti LBG správa s.r.o. bez konkretizácie
vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi a spoločnosť LUKA & BRAMER, spol. s r.o., ktorá sa údajne zlúčila
so žalobcom na základe rozhodnutia z 11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené
pre uvedenú spoločnosť v roku 2008. Z uvedených dôvodov súd znalecký posudok Znaleckého ústavu
Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz o vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto
naň ani neprihliadol.

Navyše, žalobca v predmetnej exekučnej veci nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie
exekučného súdu. Tvrdenie žalobcu, že dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal žiadosť
o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na prieťahy v
konaní je zavádzajúce, keďže v žalobnom návrhu tvrdí, že exekučné konanie sa začalo dňa 2.3.2011
(žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu dňa 21.3.2011). Preto je vylúčené, aby sa
žalobca ako oprávnený vopred informoval na stav exekučného konania, ktoré ani nezačalo. Žalobca
existenciu tvrdených žiadostí a sťažností nepreukázal a ani z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Nové Zámky existencia tvrdených žiadostí a sťažností žalobcu nevyplýva. V súvislosti s uvedeným
nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok
vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto
postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora
nebola v predmetnej exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia, ale až po jej uplynutí.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani nesprávny úradný postup, ani vznik
skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

S poukazom na absenciu predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi
nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na
náhradu škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o
začatí exekúcie, ktoré však v uvedenej exekučnej veci vôbec nebolo a nemohlo byť vydané, nepochybne
žalobca nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora,
resp. o nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadosti o vydanie poverenia exekučnému súdu.
Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému
súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania
uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora exekučným súdom, ale aj do údajného doručenia
neexistujúceho upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu,
nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,
nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný
zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným
titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných
veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr.
uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z
23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského
súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného
súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo
veci Pohotovosť/ G. O. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v uvedenej exekučnej
veci realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie
je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je
nepochybne časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.
Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. Navyše, žalobca sa opomenul
vysporiadať so skutočnosťou, že zo strany súdneho exekútora nebola v predmetnej exekučnej veci
dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
exekučnému súdu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo
veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene
štátu, doručil žalobca dňa 25.9.2012. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.