Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208192
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115208192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, proti odporkyni: R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Miestny úrad mestskej časti V. - L. Y.,
v konaní o zaplatenie 817 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 600,-EUR s 5,25%-
ným ročným úrokom z omeškania od 2.4.2014 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 22,97 EUR a
trovy právneho zastúpenia 54,73 EUR.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.4.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 817 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov
konaniapozostávajúcichzozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške49EURatrovprávnehozastúpenia
vo výške 116,74 EUR.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako spotrebiteľ uzavreli dňa 1.2.2014

Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporkyňa ako
spotrebiteľ prijala návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
strany navrhovateľa, na základe čoho jej navrhovateľ ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 600 EUR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie
týchto zmlúv bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa
ako veriteľa, a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným
užívateľským účtom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými
stranami s ich textom, pričom zo strany navrhovateľa sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára,
ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to odporkyni ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a
zaregistrovaná odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný

navrhovateľom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporkyni sumu 817 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 600
EUR, ktorá bola poskytnutá odporkyni ako spotrebiteľovi, z celkových nákladov za poskytnutie úveruvyjadrených pevnou sumou vo výške 172 EUR, ktoré predstavujú RPMN, ktorej výška je uvedená v
zmluve a zároveň si uplatňuje voči odporkyni ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 45 EUR. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 1.4.2014 a odporkyňa

bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne
oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporkyne ako spotrebiteľa splniť riadne
a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu, že je odporkyňa v omeškaní, uplatnil si navrhovateľ voči nej aj
náhradu úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to zo sumy 772 EUR (suma 600 EUR + náhrada
nákladov za poskytnutie úveru vo výške 172 EUR).

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len
O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len na
základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v

rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea
odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 3.7.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 26.6.2015,
t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 2.3.2014; výpisom z bankového účtu navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa
8.4.2014; výpoveďou dohody o splátkovom kalendári zo dňa 5.5.2014; výpisom z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:

Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/V
bolo zistené, že navrhovateľ je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47243368 a jeho
predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalšíchslužiebsúdzistil,žetátojepodpísanálenzostranynavrhovateľaazobsahutejtozmluvyvyplýva,
že navrhovateľ ako veriteľ poskytuje odporkyni ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a
pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako
krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z
bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý navrhovateľom ako veriteľom, odporkyni ako spotrebiteľovi je
krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorázovo v
celej výške.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.3.2014 súd zistil, že táto je podpísaná len zo
strany navrhovateľa ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni krátkodobý
bezúročný úver vo výške 600 EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu
v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom odporkyňa ako

spotrebiteľ sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 772
EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru
dňa 1.4.2014. RPMN je stanovená na 2047%, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 172 EUR a teda celková čiastka, ktorú sa
zaviazala odporkyňa ako spotrebiteľ vrátiť navrhovateľovi je suma 600 EUR a suma 172 EUR, teda

spolu 772 EUR.

Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa číslo XXXXXXXX/XXXX bolo zistené, že dňa 3.3.2014 poskytol
navrhovateľ na protiúčet s číslom účtu uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako účetodporkyne, s variabilným symbolom 0000243375 s dátumom splatnosti dňa 1.4.2014 sumu vo výške
600 EUR.

Z navrhovateľom predložených upomienok a výziev, a to z upomienky zo dňa 8.4.2014 a z výpovede
dohody o splátkovom kalendári zo dňa 5.5.2014 bolo zistené, že týmito opakovane vyzýval odporkyňu
na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, pričom v prvej upomienke uviedol
aj administratívne náklady vymáhania, a to v upomienke zo dňa 8.4.2014 sumu 35 EUR.

Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného

predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 odsek 1.

Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku

zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako
spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere,
ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval

ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 53 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu
31 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.

takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010
Z.z. mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho
podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie
§ 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto
prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď navrhovateľ tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu s odporkyňou elektronickými prostriedkami, ale toto svoje
tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi
podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je

potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov a navyše súd poukazuje
aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.3.2014, kde je uvedené, že
veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady a
to RPMN v hodnote 2047%. Vzhľadom k tomu súd odmenu, teda celkové náklady tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 172 EUR súd posúdil ako konanie v rozpore s

dobrýmimravmivzmysleustanovenia§3Občianskehozákonníka,majúczato,žetakémutozmluvnému
dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Nakoľko bolo v konaní preukázané (výpisom z účtu
navrhovateľa), že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu vo výške 600 EUR, ktorú odporkyňa neuhradila,
vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal odporkyňu len na úhradu sumy 600 EUR.

Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti navrhovateľom požadovanej sumy odmeny vo výške 172
EUR, a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom aj na to, že tento
úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh navrhovateľa
čodosumynáhradyskutočnevynaloženýchnákladovvovýške45EUR,nakoľkonavrhovateľničímsúdu
nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve z nezaplatením úveru vznikli akékoľvek

náklady. Za skutočne vynaložené náklady pritom navrhovateľ označil len sumu tak, ako je uvedená v
upomienke zo dňa 8.4.2014, t.j. suma 35 EUR, pričom vychádzajúc z článku 4 bod 5 Rámcovej zmluvy
vyplýva, že sa jedná o paušálnu sumu a nie o skutočne vynaložené náklady tak ako boli uplatnené v
tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou (je teda považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov) a ani neboli individuálne dojednané žiadne poplatky, súd za nedôvodný

považoval aj návrh v časti, ktorou sa domáhal navrhovateľ náhrady skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške 45 EUR.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pretože sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol navrhovateľovi nárok
na náhradu úrokov z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995.
Keďže odporkyňa mala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 1 mesiaca vychádzajúc zo
zmluvy do dňa 1.4.2014, dňom 2.4.2014 sa dostala do omeškania. Výšky úrokov z omeškania v tento

deň predstavovala hodnotu sadby ECB v tom čase 0,25% + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie
citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5,25 % ročne na úhradu
ktorých z dlžnej sumy 600 EUR odo dňa splatnosti až do zaplatenia zaviazal súd odporkyňu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko mal navrhovateľ v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Tým,
že súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 600 EUR, súd vyhovel jeho návrhu v rozsahu 73.44%. Čistý

úspech navrhovateľa po odrátaní úspechu odporkyne vo výške 26,56% tak predstavuje 46,88%, preto
súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 46,88%. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok
za podaný návrh vo výške 49 EUR z čoho 46,88% predstavuje 22,97 EUR. Nakoľko bol navrhovateľ
v konaní zastúpený právnym zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb. Navrhovateľ si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 116,74 EUR pozostávajúcich
z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba)
t.j. 2 x 51,45 EUR + režijný paušál vo výške 2 x 8,39 EUR, trovy právneho zastúpenia potom predstavujú
119,68 EUR, z čoho 46,88% je 54,73 EUR.

Priznaná náhrada trov konania tak pozostáva z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške
22,97 EUR a z náhrady trov vynaložených na trovy právneho zastúpenia vo výške 54,73 EUR, spolu
77,70 EUR.

O povinnosti nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa ustanovenia

§ 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.