Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 10, 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/127/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707212187
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6707212187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu L. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. č.XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám.
SNP č.70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č.XXX,
zastúpenej JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, so sídlom Sládkovičova č.2, 960 01 Zvolen, 2/ Z. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. X. č.XX, XXX XX Y., zastúpenej Miroslavom Červenkom, advokátom
Združenia advokátov - KOMERCIA, M. R. Štefánika č.72, 962 12 Detva, o zaplatenie 15.527,67 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/127/2007-233, zo

dňa 20.09.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol vo vzťahu k žalovanej
2/, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú 1/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 15.527,67 eur spolu s úrokmi z omeškania z nesplatenej časti istiny titulom zmluvy o pôžičke
podľa § 657 a nasl. Obč. zákonníka, pričom úrok z omeškania priznal v parciálnych rozdielnych výškach
v súlade so základnou úrokovou sadzbou NBS a limitnou úrokovou sadzbou NBS pre dvojtýždňové
REPO-tendre tak, ako základná úroková sadzba bola NBS určená pre konkrétne obdobie splatnosti

jednotlivých splátok, a to v dvojnásobku základnej sadzby. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo
vzťahu k žalovanej 2/ súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko z charakteru a obsahu zmluvy o
pôžičke súd nemal jednoznačne preukázané, že žalovaná 2/ podpisovala uvedenú zmluvu o pôžičke
s vedomím, že vstupuje do daného záväzkového vzťahu svojej matky k žalobcovi ako spoludlžník (v
zmluveoznačenáako„náhradnýdlžník“). Súddospelkzáveru,žepokiaľžalovaná2/podpísalauvedenú
listinu - zmluvu o pôžičke, bola žalobcom uvedená do omylu, keď jej bolo oznámené, že svojim podpisom
len prolonguje termín splatnosti pôžičky svojej matky veriteľovi. Podpísanie zmluvy o pôžičke aj zo

strany žalovanej 2/ nepovažoval za pristúpenie k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka, nakoľko nešlo
o prehlásenie žalovanej 2/, že splní za dlžníka dlh bez súhlasu dlžníka, pretože z obsahu listiny vyplýva,
že o pristúpení dlhu žalovaná 1/ vedela, nakoľko osobné údaje oboch osôb figurovali na tej istej listine.
Okresný súd si rozhodnutie o trovách konania vyhradil v súlade s § 151 ods.3 O.s.p. na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti - v rámci ktorého súd

zamietol žalobu voči žalovanej 2/, podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že žalobou uplatnený nárok
voči žalovanej 2/ opieral primárne hlavne o inštitút pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 533
Obč. zákonníka. Zastáva názor, že vedomosť, prípadne súhlas žalovanej 1/ ako pôvodného dlžníka s
pristúpením k záväzku zo strany žalovanej 2/ v zmysle § 533 Obč. zákonníka nie sú skutočnosti, ktoréby boli rozhodujúce pre posúdenie tohto vzťahu z hľadiska jeho existencie a platnosti. Protirečivosť
argumentácie súdu videl aj v tom, že na jednej strane súd uviedol, že žalovaná 2/ bola zo strany
žiadateľa uvedená do omylu a na druhej strane konštatuje, že o pristúpení dlhu žalovanou 2/ žalovaná 1/

vedela, a preto sa nemohlo jednať o pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Obč. zákonníka. Okresnému
súdu tak vytýka nejasný, nepreskúmateľný a protirečivý prístup pri právnom posúdení, hodnotení a
rozhodnutí veci, vrátane zdôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu navrhol zmeniť
a žalobnému návrhu žalobcu aj voči žalovanej 2/ vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie.

Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu nenamietla rozhodnutie súdu v časti
zamietnutia žaloby voči žalovanej 2/, poukázala na to, že v konaní namietala výšku pôžičky, avšak
svoj záväzok žalovaná 1/ uznala (nie čo do výšky), už aj tým, že pravidelne mesačne dlžobu z pôžičky
žalobcovi platí. Napriek niektorým pochybnostiam o správnosti rozhodnutia čo do výšky záväzku po
zvážení všetkých skutočností a s ohľadom na náklady spojené s odvolacím konaním odvolanie proti

rozsudku okresného súdu nepodala.

Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok okresného súdu v časti, v
ktorej v prevyšujúcej časti zamietol, potvrdiť, pričom si uplatnila trovy odvolacieho konania. Opätovne
poukázala na to, že zmluvu o pôžičke zo dňa 18.12.2003, ktorú uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná 1/

ako dlžník, podpisovala v čase, keď na zmluve nebolo vyplnené označenie „náhradný dlžník“, čo bolo k
jej podpisu doplnené dodatočne. Žalovaná 2/ sa domnievala pri podpisovaní, že jej podpis na zmluve je
len na účel svedectva, že túto zmluvu podpisovala jej matka - žalovaná 1/. Uviedla, že slovenský právny
poriadok nepozná termín „náhradný dlžník“. Pokiaľ žalobca podpis žalovanej 2/ na zmluve o pôžičke
považoval za pristúpenie k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka, uviedla, že zmluvnými stranami takejto

písomnej dohody o pristúpení k záväzku sú veriteľ a pristupujúci dlžník, táto dohoda musí obsahovať
záväzok pristupujúceho dlžníka, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok a takáto dohoda má byť
uzavretá bez súhlasu dlžníka, pričom musí mať písomnú formu. Zo znenia predmetnej dohody o pôžičke
nemožno voči žalovanej 2/ vyvodiť postavenie pristupujúceho dlžníka a túto dohodu nemožno voči nej
považovať ani za dohodu o pristúpení k záväzku, ktorý vznikol žalovanej 1/ voči žalobcovi. Žalobca teda

nemá právny titul na vymáhanie pohľadávky od žalovanej 2/.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach ustanovenia § 212 ods.1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil v zmysle § 219 ods.l O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd v zmysle § 212 ods.l O.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto sa zaoberal
odvolaním žalobcu len v rozsahu a s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby voči žalovanej 2/.

Pokiaľ odvolateľ (žalobca) odvolanie odôvodňuje poukazom na § 205 ods. 2 písm.b/, c/, d/ a f/ O.s.p.,

je potrebné uviesť, že sa nestačí len formálne poukázať na tieto dôvody odvolania, ale každý z nich
je potrebné zvlášť konkretizovať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho odvolateľ došiel
k záveru, že „súd neprihliadol na objektívne skutočnosti a súvislosti na strane odporkyne, a preto
nesprávne rozhodol o úhrade súdneho poplatku a náhrade trov konania“, keď doteraz o úhrade súdneho
poplatku a náhrade trov konania nebolo rozhodnuté, okresný súd si vymienil rozhodnutie o trovách

konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca si svoj nárok uplatňuje zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ním ako veriteľom a dlžníkom
- žalovanou 1/, zo dňa 18.12.2003, v ktorej zároveň je uvedený ako náhradný dlžník žalovaná 2/.
Subjektami zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zákonníka sú vždy veriteľ a dlžník, pričom na

každej z týchto strán môže vystupovať aj viacero osôb, avšak vždy musí byť dohodnuté, kým a komu
konkrétne došlo k reálnemu odovzdaniu (prenechaniu veci) peňazí pri peňažnej pôžičke, ako aj dohoda
o povinnosti každého dlžníka zvlášť vrátiť peniaze a určenie času vrátenia. Zo zmluvy o pôžičke by
muselo byť zrejmé, či zo strany viacerých dlžníkov ide o deliteľné alebo nedeliteľné plnenie. K naplneniu
podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke zo strany veriteľa voči žalovanej 2/ však nedošlo (žalovanej

2/ reálne neboli odovzdávané peniaze), jej konkrétne nebola uložená ani povinnosť vrátiť dlh (zmluva o
pôžičke vymedzuje len práva a povinnosti medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníkom),
nemožno uvažovať o tom, že žalovaná 2/ by bola spoludlžníkom (tak ako to uvádza terminologickyžalobca vo svojej žalobe podanej na súd 23.10.2007), a nie je tak možné uvažovať o tom, že žalovanej
2/ by vznikol spoločný záväzok voči žalobcovi spolu so žalovanou 1/ v zmysle § 511 Obč. zákonníka.

Slovenský právny poriadok nepozná termín „náhradný dlžník“. Pokiaľ žalobca nárok voči žalovanej 2/
si uplatňoval titulom pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 Obč. zákonníka (na rozdiel od podanej
žaloby, kde žalovanú 2/ označoval za spoludlžníka), je potrebné, aby boli splnené právne predpoklady
pristúpenia.

Podľa § 533 Obč. zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohode písomne s veriteľom, že splní za dlžníka
jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods.4 tu platí obdobne.

Pristúpenie k záväzku podľa tohto ustanovenia má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodou
s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom

dlžníkovi a obaja sú voči nemu solidárne zaviazaní. V takomto prípade môže veriteľ požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Pristúpiť k záväzku inak, než písomnou dohodou nie je možné, pričom ide
o podmienku ustanovenú v zákone. Pri pristúpení k záväzku ďalším dlžníkom sa súhlas pôvodného
dlžníka nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2003 nikde nevyplýva, že by zo strany žalovanej 2/ došlo k písomnej
dohode s veriteľom, že splní za žalovanú 1/ ako dlžníka jej peňažný záväzok. Z obsahu zmluvy o pôžičke
a len z označenia žalovanej 2/ ako náhradného dlžníka, nemožno vyvodiť postavenie žalovanej 2/ ako
pristupujúceho dlžníka a z obsahu zmluvy tiež nemožno vyvodiť, že došlo k dohode o pristúpení k
záväzku.

V tomto rozsahu považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za správne, pričom okresný súd
dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého následne vychádzal aj odvolací súd, na základe vykonaných
dôkazov došiel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci s poukazom na § 533 Obč. zákonníka, ktorý aj cituje. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ

namietal, že okresný súd použil nesprávnu terminológiu „pristúpenia k dlhu“, odvolací súd poukazuje
na to, že odôvodnenie okresného súdu nadväzuje na citovaný § 533 Obč. zákonníka, pričom nerieši
otázku „prevzatia dlhu“ v zmysle § 531 Obč. zákonníka. Úvaha súdu o tom, že pokiaľ žalovaná 2/
podpísala zmluvu o pôžičke, bola tým uvedená do omylu, keď jej bolo oznámené, že svojim podpisom
len prolonguje termín splatnosti pôžičky svojej matky veriteľovi, vychádza z vyjadrení žalovanej 2/ na

okolnosti uzatvárania a podpisovania zmluvy o pôžičke, preto odvolací súd nemá dôvod takúto súdnu
úvahu spochybňovať, prípadne vyvracať, nedochádza tým ani k protirečivosti ohľadne záverov, že zo
strany žalovanej 2/ nedošlo k pristúpeniu k záväzku.

Okresný súd jasne formuluje, že zo strany žalovanej 2/ nedošlo k pristúpeniu záväzku, nakoľko „v tomto

prípade nešlo o prehlásenie žalovanej 2/, že splní dlh za dlžníka“. Pokiaľ okresný súd hovorí o vedomosti
žalovanej 1/ „o pristúpení k dlhu žalovanou 2/“, v tomto rozsahu je možné prisvedčiť odvolateľovi, že ide
o terminologickú nepresnosť, pričom okresný súd nepresne použil prepojenie žalovanej 2/ na zmluvu o
pôžičke v rámci jej označenia ako náhradného dlžníka v nadväznosti na pristúpenie k záväzku.

Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd v napadnutej časti považoval za vecne správne, preto v tejto
časti rozsudok okresného potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko vo
veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.