Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613205333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko,, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5,
IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému S. H., X.. X. X. XXXX, trvale bytom L. XXX,
o zaplatenie 326,72 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 5. 2013, sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia 326,72 eura, úroku z omeškania vo výške 14,73 eura a úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 326,72 eura od 21. 9. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že s účinnosťou od 1. 1. 2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti,
ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s.. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej dňa 10. 5. 2012 s obchodnou spoločnosťou Consumer Holding, a. s.. Postupca
uzatvoril dňa 19. 12. 2005 so žalovaným zmluvu č. 9886626, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať

poskytnutéfinančnéprostriedkyvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Žalovanýsitútopovinnosťneplnil,
pričom ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 638,06 eura. Žalovaný uznal záväzok
v dohode o uznaní záväzku. Položku sankčný úrok vo výške 0,83 eur, úrok vo výške 1,34 eura a poplatky
vo výške 149,17 eura si v konaní neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 17. 7.
2012 sumu 30 eur, 2. 8. 2012 sumu 30 eur, 20. 8. 2012 sumu 50 eur a 20. 9. 2012 sumu 50 eur. Dlžná
suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 326,72 eura, t. j. rozdielu medzi sumou úveru a
súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Úrok z omeškania si potom vyčíslil zo sumy

486,72 eura od 11. 5. 2012 do 17. 7. 2012 vo výške 8,16 eura, zo sumy 456,72 eura od 18. 7. 2012 do
2. 8. 2012 v sume 1,80 eura, zo sumy 426,72 eura od 3. 08. 2012 do 20. 08. 2012 v sume 1,89 eura a
zo sumy 376,72 eura od 21. 8. 2012 do 20. 9. 2012 v sume 2,88 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 8. 2013, žalobca uviedol, že dňa 19. 12. 2005 pôvodný
veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní karty T-Mobile, na základe ktorej mu
poskytol úverový rámec vo výške 497,91 eura. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver, spolu s

dohodnutými úrokmi, v splátkach vo výške 16,60 eura. V zmysle sadzobníka poplatkov je výška úrokovej
sadzby 18 % ročne. Žalovaný z úverového rámca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 537,74
eura. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 586,10 eura. Žalovanému boli vyúčtované aj poplatky
v celkovej výške 417,28 eura a úrok vo výške 269,16 eura. Súčet debetných operácií tak predstavuje655,62 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil 160 eur, ktoré boli v plnej výške započítané
na istinu.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže
sa jednalo o drobný spor (nakoľko výška žalovanej sumy nepresiahla 1000 eur). Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením zo dňa 23. 11. 2015, č. k. 10C/162/2013-77, vyveseným
naúradnejtabulisúdudňa23.11.2015,zvesenýmzúradnejtabulesúdudňa30.11.2015,tedanajmenej

päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile, zmluvy
o postúpení pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach, pokusu o zmier, sadzobníka poplatkov, výpisu z karty T-Mobile, súd zistil nasledovný skutkový

stav:

Y., a. s., zastúpená Slovenskými kreditnými kartami, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 19. 12. 2005 zmluvu
o aktivácii karty T-Mobile, v ktorej si dojednali úverový rámec
15 000,-Sk a výšku mesačnej splátky 500,-Sk.

Y. Ú. L., a. s., ako postupca a žalobca, ako postupník, uzatvorili dňa 10. 5. 2012 zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému
v celkovej výške 638,06 eura. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dňom zosplatnenia
dlhu 15. 12. 2008.

Dňa 10. 8. 2012 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach. V článku 2 dohody žalovaný uznal, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy č. 9838116 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. v
celkovej sume 966,70 eura. Žalovaný vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V

čl. 3.1 dohody sa žalovaný zaviazal splatiť záväzok v 7 splátkach vo výške 50 eur, počnúc od 18. 8. 2012.

Pokusom o zmier zo dňa 23. 4. 2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 510,11
eura.

Podľa výpisu z karty T-Mobile vykonal žalovaný úhrady v celkovej výške 16 000,-Sk, t. j. 531,10 eura.
Celkovo žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 16 200,-Sk, t. j. 537,74 eura. Po postúpení
pohľadávky uhradil žalovaný na dlh spolu 160 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť a súčasne mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že Y. Ú. L., a. s. a žalovaný uzatvorili
zmluvu o aktivácii karty T-Mobile, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo forme čerpania

úverového rámca vo výške 15 000,-Sk, so schválenou výškou splátky 500,-Sk. Nakoľko zmluva bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na
charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5.
2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri
rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny
vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravujeobčianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Keďže žalobca netvrdil, ani nepreukázal iný dátum
splatnosti dlhu žalovaného, súd vychádzal z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej ku
splatnosti dlhu došlo dňa 5. 12. 2008. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 21. 5. 2013, v čase

podania žaloby už bol celý žalovaný dlh premlčaný. Navyše, súd nemal preukázanú ani dôvodnosť
žalovaného nároku. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, v zmysle § 4 ods. 2
písm. g) zákona o SÚ, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaja zákon
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže v zmluve, uzavretej medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu, uvedený údaj absentoval, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný

a bez poplatkov. Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie úroku z poskytnutého úveru.
Sadzobník poplatkov nemôže nahrádzať zmluvné dojednanie zmluvných strán v zmluve. Taktiež je
potrebnéuviesť,ževeriteľovizozmluvyospotrebiteľskomúvereneprislúchaúrok,ktorýneboldojednaný
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi preto prislúchalo len právo na vrátenie poskytnutej sumy
úveru, t. j. 537,74 eura. Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi spolu
691,10 eura, žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie žiadnej sumy. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu

prislúchalo aj právo na zaplatenie poplatkov, z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané žiadne
individuálne dojednania o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky. Od dlžníka pritom veriteľ
nemôže požadovať zaplatenie poplatkov, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Sadzobník
poplatkov nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie. Pokiaľ žalobca poukazoval na uzavretie
dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10. 8. 2012, súd mal za to,

že je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má uznanie tento
právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Na nastúpenie právnych účinkov
uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. V
spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej

strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do dohody o
splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu ako aj vyhlásenie o vedomosti dlžníka o jeho
premlčaní,ato,podľanázorusúdu,scieľomzlepšiťsisvojeprávnepostavenieprivymáhanípohľadávky,
ktorá už bola v čase uznania dlhu premlčaná, na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ
(žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto

bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup
žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu
je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri
uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania
dlhu, najmä o jeho právnych následkoch a o premlčaní. Súd mal za to, že dohoda o uznaní dlhu

nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jeho prospech),
ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu a premlčanie žalovaného
nároku.

Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou

so Y. Ú. L., a. s., predmetom ktorej bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní v plnom
rozsahu úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.