Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Miľko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/394/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915209920
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915209920.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: Mesto Čierna nad
Tisou, Čierna nad Tisou, Nám. pionierov č. 1, IČO: 331465, právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter
Pandy, Advokátska kancelária Kráľovský Chlmec, L. Kossutha 99, proti odporcovi: V. C. - Y., Č. C. D.,
N. XXX, Y.: XX XXX XXX, H.astúpený: I. C., S. Č.Y. C. D., N. XXX/XX, v konaní o zaplatenie úrokov
z omeškania takto
r o z h o d o l :
I.Odporcajepovinný uhradiťnavrhovateľovi514,14Eurs6%ročnýmúrokomzomeškaniaod19.4.2005
až do zaplatenia, 8% ročné úroky z omeškania zo sumy 1.506,26 Eur od 20.6.2006 až do zaplatenia,
8,50% ročné úroky z omeškania zo sumy 1.682,65 Eur od 9.6.2007 až do zaplatenia a 8,50% ročné
úroky z omeškania zo sumy 1.797,47 Eur od 1.8.2008 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
III. O trovách konania účastníkov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trebišov rozsudkom z 22.3.2013 č.k. 12C/394/2011-343 uložil odporcovi povinnosť uhradiť
pre navrhovateľa 5.500,51 Eur, čím celkom vyhovel jeho návrhu z 9.2.2009. Zároveň rozhodol, že vec o
nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vylučuje na samostatné konanie. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 8.5.2013. Z uvedeného dôvodu súd v konaní sp. zn. 12C/394/2015 koná a
rozhoduje o nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania.
Podaním z 13.2.2015 navrhovateľ upravil žalobný návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania tak,
že žiadal uložiť odporcovi povinnosť uhradiť úroky z omeškania zo sumy 514,14 Eur za obdobie od
19.4.2005 do 28.9.2006 vo výške 6% ročne a za každý ďalší štvrťrok až do 10.9.2014 s výškou úrokovej
sadzby v súlade s jej zmenami v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Podľa rovnakého
kľúča žiadal uložiť odporcovi povinnosť uhradiť úroky z omeškania zo sumy 1.506,26 Eur za obdobie od
20.6.2006 do 10.9.2014 a po tomto dni až do zaplatenia, zo sumy 1.682,65 Eur za obdobie od 9.6.2007
do 10.9.2014 a po tomto dni až do zaplatenia a zo sumy 1.797,47 Eur za obdobie od 1.8.2008 do
10.9.2014 a po tomto dni až do zaplatenia. Takto upravený žalobný návrh ohľadne uplatneného nároku
na úhradu úrokov z omeškania, pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, navrhovateľ bližšie neodôvodnil.
Vychádzajú z právoplatného rozsudku súdu z 22.3.2013 súd konštatuje, že suma 514,14 Eur bola
navrhovateľovi priznaná na základe faktúry navrhovateľa, u ktorej navrhovateľ vyznačil splatnosť na
18.4.2005, suma 1.506,26 Eur na základe faktúry ktorej navrhovateľ určil splatnosť na 19.6.2006, suma1.682,65 Eur na základe faktúry ktorej určil navrhovateľ splatnosť na 8.6.2007 a suma 1.797,47 Eur na
základe faktúry ktorej navrhovateľ určil splatnosť na 14.8.2008.
Keďže v uvedenom rozsudku bol kvalifikovaný nárok navrhovateľa ako vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu neoprávneného užívania nebytových priestorov zo strany odporcu, ide o nárok
občianskoprávny a z uvedeného dôvodu aj začiatok omeškania a výška úrokov sa posudzujú podľa
občianskoprávnych predpisov, v tomto prípade podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil odporcovi
povinnosť uhrádzať úroky z omeškania z dlžných súm počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti
každej z vyššie uvedených faktúr.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 účinného od 1.5.1995 až do 31.12.2008 bola výška úrokov z
omeškania určovaná dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením dlhu. Z prehľadu úrokových sadzieb NBS súd zistil, že k 19.4.2005
bola základná úroková sadzba NBS 3%, čiže dvojnásobok je 6%; k 20.6.2006 bola úroková sadzba
4%, čiže dvojnásobok úrokovej sadzby je 8%; k 9.6.2007 úroková sadzba 4,25%, čiže dvojnásobok
je 8,50% a k 1.8.2008 úroková sadzba 4,25%, čiže dvojnásobok predstavuje 8,50%. Vychádzajúc z
vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil odporcovi povinnosť uhrádzať pre
navrhovateľa úroky z jednotlivých dlžných súm, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže
navrhovateľ žiadal určiť výšku úrokov vyššími úrokovými sadzbami, súd zamietol návrh navrhovateľa
v časti, v ktorej žiadal uložiť odporcovi povinnosť uhrádzať úroky za ním uvedené obdobia vyššou
úrokovou sadzbou ako určil súd vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania účastníkov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Podaním zo dňa 16.11.2015 žiadal navrhovateľ odročiť pojednávanie nariadené na 20.11.2015 z dôvodu
jeho práceneschopnosti. Uviedol, že svoju účasť považuje na tomto pojednávaní za nutnú a nemôže
súhlasiť s tým, aby súd konal v uvedenej právnej veci bez jeho prítomnosti.
Súd preskúmal žiadosť zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania a zistil, že táto žiadosť nie je
dôvodná.
Právny zástupca navrhovateľa sa nezúčastnil už pojednávania konaného 2.10.2015, ktoré bolo
odročené na jeho žiadosť z dôvodu jeho práceneschopnosti.
Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaného právneho ustanovenia, súd nevyhovel žiadosti
zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania, pretože nezistil žiadny dôležitý dôvod na takýto
procesný postup. Právny zástupca navrhovateľa bol poučený o povinnosti predložiť na pojednávanie do
vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania všetky dôkazy, ktoré navrhuje vo veci vykonať a to podľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Zástupca navrhovateľa ani účastníci žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie neoznačili ani nežiadali
vykonať. Pre rozhodnutie o nároku navrhovateľa na úhradu úrokov z omeškania, vzhľadom už doteraz
vykonaných dôkazov, sa nejavila potreba vykonať ďalšie dôkazy. Súd pripomína, že vzhľadom kdlhodobej práceneschopnosti právneho zástupcu navrhovateľa, tomu nič nebránilo, aby poveril účasťou
na pojednávaní, prípadne vykonaním ďalších úkonov právneho zastúpenia iného advokáta. Neoznámil
súdu žiadnu skutočnosť, ktorá by mu v takomto postupe bránila a rovnako ani neoznámil ďalšie
predpokladané trvanie práceneschopnosti.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, súd vo veci rozhodol na pojednávaní bez účasti právneho
zástupcu navrhovateľa. Takýmto postupom súdu nebola odňatá právnemu zástupcovi navrhovateľa
ani navrhovateľovi možnosť konať pred súdom v tom zmysle, aby nemohol odôvodniť základ a výšku
uplatňovaných nárokov a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.