Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/151/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708208825
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5708208825.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/
G. A., P.. XX.X.XXXX, v rade 2/ Ľ. A., Z.. Ľ., P.. XX.X.XXXX, A. X. Y. Y. - I. XXX, okres Martin,
zastúpených právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom so sídlom v Blatnici 241, proti
žalovanému Konto Kredit, s.r.o. so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO: 36415413, právne zastúpenému
JUDr. Kvetoslavovou Kolínovou, advokátkou so sídlom AK, Národná 10, 01001 Žilina, v konaní o určenie

neplatnosti úverovej zmluvy a zaplatenie sumy 26.555,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcov o zaplatenie sumy 26.555,16€ spolu s 8%-ným úrokom z omeškania ročne od
21.12.2008 do zaplatenia sa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa 18.8.2008sažalobcoviaprotižalovanémudomáhaliurčenia,že
zmluva o úvere č. XX/XXXX zo dňa 13.10.2005 spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 13.10.2005 a prílohou č. 1
zodňa9.11.2005súneplatnéaprávneneúčinné,súčasnepožadovalipriznaťpôvodnesumu1.250.000,-
Sk, teda 41.492,40 € titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 8%-ným úrokom z omeškania odo dňa
prevodu ich bytu na tretiu osobu až do zaplatenia. Tiež požadovali priznať náhradu trov konania.

V priebehu konania žalobcovia obmedzili svoj nárok, pokiaľ ide o úroky z omeškania a žiadali priznať
8%-ný úrok z omeškania nie odo dňa prevodu bytu na tretiu osobu, ale od doručenia výzvy z 23.7.2008
konateľovi žalovaného H. Y., X.eda od 31.7.2008 až do zaplatenia. Teda ohľadne nároku na úroky z
omeškania čiastočne žalobu zobrali späť.

S takýmto čiastočným späťvzatím žaloby ohľadne úrokov z omeškania žalovaný prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne súhlasil.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že na základe spomínanej úverovej zmluvy
prevzali žalobcovia od žalovaného v hotovosti 45.500,- Sk, aj keď podpísali príjem sumy 50.000,- Sk.
Pri podpise zmluvy si totiž 4.500,- Sk pri vyplácaní úveru ponechala pracovníčka žalovaného, údajne
za napísanie zmluvy o úvere. Keďže žalobcovia stratili zamestnanie, telefonicky žiadali žalovaného o

odročenie splátok úveru o pol roka s tým, že si zabezpečili prácu v Nemecku a po návrate doplatia celú
sumu. Potom, čo sa pokúsili vyplatiť celý dlh, ich pracovníčka žalovaného informovala, že už nemusia
nič platiť, pretože byt, ktorým zálohovali úver, už nie je ich. Z požičanej sumy žalobcovia mesačnými
splátkami postupne splatili predtým 15.740,- Sk. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný napriek
tomu, že úverová zmluva a ďalšie listiny - splátkový kalendár stanovuje termín vrátenia požičanej sumy
na deň 30.9.2009, bez akéhoľkovek upozornenia odpredal žalovanú nehnuteľnosť žalobcov tretej osobe

a to 3-izbový byt č. X na druhom nadzemnom podlaží v dome č. popisné XXX zapísaný na LV č.
XXXX v kat. úz. Y. - I., pričom tento byt mal trhovú hodnotu podľa názoru žalobcov 1.200.000,- Sk až1.300.000,- Sk a zostatok nesplatenej istiny predstavoval 34.260,- Sk. Podľa názoru žalobcov sa tak
žalovaný obohatil o žalovanú sumu, teda 41.492,40 €. Žalovaný tým porušil ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a nerešpektoval ani ust. zák. č. 568/2007, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník k

1.1.2008.

Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že k
jej uzavretiu došlo pod vplyvom finančnej tiesne, ktorá vznikla stratou zamestnania žalobcu a boli svoju
situáciu nútení riešiť pôžičkou. Na základe inzerátu sa kontaktovali so žalovaným, celá transakcia bola

uzavretá veľmi rýchlo, pracovníčka žalovaného sa ponáhľala a žalobcovia ani nemali čas prečítať si
doklady, ktoré im pri podpise úverovej zmluvy predložila. Podľa žalobcovi došlo zo strany žalovaného
k hrubému porušeniu dobrých mravov, čo robí celú transakciu zmluvu o úvere , ako aj zmluvu o
zabezpečení úveru a dodatok k zmluve o úvere neplatnými právnymi úkonmi, čomu plne nasvedčuje
hrubý nepomer medzi požičanou sumou 50.000,- Sk a stratou majetku v hodnote 1.200.000,- Sk vrátane
úžerníckych úrokov, ktoré súhrnne vysoko prekračujú výšku úveru - istinu.

V priebehu konania žalobcovia na žalobe zotrvali, pokiaľ šlo o požadovanú istinu, ktorú požadovali
priznať v prepočte na eur a prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na tú skutočnosť,
že žalovaná strana nepostupovala v súlade so zák. č. 568/2007, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník k 1.1.2008 pri realizácii zabezpečovacieho prevodu práva predala byt už za účinnosti tejto

novelizácie a rozdiel medzi dlhom a kúpnou cenou bytu žalobcom nevyplatila. Úverová zmluva je
neplatná, pretože je nevyvážená, boli v nej dohodnuté úžernícke úroky, ktoré predstavujú skoro
trojnásobok poskytnutej istiny a na jej základe sa stali žalobcovia bezdomovcami. Pokiaľ šlo o zaplatenie
sumy pôvodne 1.250.000,- Sk, čiže 41.492,40 €, ide o vydanie bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniklo
žalovanému jeho protiprávnym konaním, resp. plnením z neplatnej zmluvy.

Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu prvýkrát vyjadril na pojednávaní dňa
4.3.2009, kde žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ide
o čisto obchodno-právny vzťah, ktorý je nutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
O úver požiadali samotní žalobcovia, ktorí ale neboli disciplinovaní pri splácaní úveru a práve žalovaný

im posielal niekoľko výziev na zaplatenie dlhu v roku 2006 a aj neskôr. Dňa 14.2.2007 bol žalovaný
ako veriteľ z úverovej zmluvy zapísaný ako definitívny vlastník sporného bytu, z čoho vyplýva, že
nemal povinnosť postupovať v zmysle novelizácie Občianskeho zákonníka, ktorá sa stala účinnou od
1.1.2008, a mohol s bytom nakladať. Výzvy žalovaného ale ani upozornenie, že sa chystá odpredaj
bytu si žalobcovia nepreberali na pošte, hoci im tieto zásielky žalovaný zasielal. Pokiaľ ide o dohodnuté

úroky, tie predstavovali podľa zmluvy sumu 100.156,- Sk, čo pri prepočte na mesiace, keď úver bol
poskytnutý so zročnosťou 4 roky predstavuje 4,12% za mesiac. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie boli
dohodnuté v zmysle Obchodného zákonníka, teda tam nie je možnosť nejakým spôsobom dohodnutý
úrok moderovať. Pokiaľ by ale súd dospel k presvedčeniu, že dohodnutý úrok z úveru je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku má možnosť súd takýto úrok znížiť. Pokiaľ ide o skutočnosť,

že žalobcovia požadujú priznať peňažnú náhradu titulom plnenia z neplatného právneho úkonu, ide
o synalagmatický záväzok, kde žalobcovia nemôžu byť úspešní bez toho, aby boli zaviazaní k tomu,
aby žalovanému vrátili poskytnutý úver. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že im nebola vyplatená celá požičaná
suma 50.000,- Sk, táto im vyplatená bola, ale žalobcovia museli zaplatiť veriteľovi poplatky za vklad
do katastra nehnuteľnosti a manipulačný poplatok za vyhotovenie zmluvy spolu vo výške 4.500,- Sk.

V záverečnom návrhu potom právna zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že tvrdenia
žalobcov, že úverovú zmluvu uzavreli vo finančnej tiesni je účelovou argumentáciou, ktorú žalobcovia
nepreukázali. Pokiaľ žalobcovia zdôvodňujú neplatnosť zmluvy tým, že žalovaný nepostupoval podľa
novelizovaných ustanovení § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka, nemožno zohľadniť pri posudzovaní
tohto prípadu, pretože nie je možné novelizované ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikovať spätne

na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2008. Podľa názoru žalovaného v prípade úveru poskytnutého
žalobcom, nešlo o spotrebiteľský úver a nie je možné naň aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je nutné posudzovať
podľa Obchodného zákonníka, pretože účastníci konania deklarovali svoju vôľu uzavrieť takúto zmluvu
podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcovia porušili svoju povinnosť dlžníkov , nesplácali

úver riadne a včas v dôsledku čoho pristúpil žalovaný k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobcovia požadujú priznať 1.250.000,- Sk, teda 41.492,40 €, táto suma
nezodpovedá hodnote predmetného bytu.Po vykonanom dokazovaní dňa 4.3.2010 súd vyhlásil rozsudok, ktorým zastavil konanie o nároku
žalobcov v rade 1/ a 2/ na zaplatenie 8%-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 41.492,40 eur
za obdobie od 25.4.2008 do 30.7.2008. Súčasne súd určil, že zmluva o úvere č.82/2005 uzavretá

13.10.2005 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako solidárnymi dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom v znení jej
dodatku č.1 zo dňa 9.11.2005 a prílohy č.1 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti uzavretej 13.10.2005 je neplatná v ustanoveniach článku III., článku IV., článku V., VI.,
VIII., IX., X., XI., XII., XIII., a v článku I.-VII. prílohy č.1 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
právaknehnuteľnosti.Súčasnežalovanéhozaviazal,abyžalobcomspoločneanerozdielneoprávneným

zaplatil26.555,15eurspolus8%-nýmúrokomzomeškaniaročneod21.12.2008dozaplatenia,tovšetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku na istiny a úroky z omeškania
žalobu potom zamietol. Rozhodnutie o trovách konania prenechal súd osobitnému rozhodnutiu po
právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p..

Jednotlivéustanoveniazmluvyoúvereurčilsúdneplatnévzhľadomnarozporsozákonnýmiustanovenia

Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle § 53 os.1,4 Obč.zákonníka. Súčasne bola určená za absolútne
neplatnú celá príloha úverovej zmluvy, ktorá sa týkala zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
k bytu žalobcov a tiež všetky ustanovenia úverovej zmluvy na ňu odkazujúce. Nárok na zaplatenie
sumy 26.555,16 eur, čo bola suma zodpovedajúca sume 800.000,-Sk súd žalobcom priznal titulom
bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods.1, 2 Obč.zákonníka a v zmysle ustanovenia

§ 457 Obč.zákonníka a § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z toho, že v tomto prípade
žalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením z čiastočnej neplatnej úverovej zmluvy a zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá tvorila jej prílohu. Žalovaný na základe tejto
neplatnej zmluvy bol zapísaný ako vlastník bytu žalobcov v katastri nehnuteľnosti a ako vlastník s týmto
bytom aj nakladal, keď ho ďalej predal tretej osobe a to D. E., kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.4.2008

za kúpnu cenu 500.000,- Sk. D. E. o niekoľko dní neskôr predal byt žalobcov U. J., za kúpnu cenu
800.000,- Sk. Na základe týchto skutočností, mohlo by sa javiť, že žalovaný sa na úkor žalobcov obohatil
len o sumu 500.000,- Sk za ktorú predmetný byt získaný na základe neplatnej zmluvy v roku 2007
predal tretej osobe. Podľa presvedčenia súdu práve suma 800.000,- Sk je skutočnou trhovou , resp.
všeobecnou hodnotou predmetného bytu v roku 2008, pretože je zrejmé, že za takúto cenu sa ho medzi

dvoma fyzickými osobami D. E. ako predávajúcim a U. J. ako kupujúcou podarilo predať. Táto suma
dosiahnutá koncom apríla 2008 je podľa presvedčenia súdu maximálnou trhovou cenou predmetného
bytu, pretože je všeobecne známe, že zhruba od začiatku roku 2009 aj už koncom roku 2008 došlo v
dôsledku svetovej finančnej a ekonomickej krízy aj na území SR k trvalému poklesu cien nehnuteľností.
Preto, aj keď žalovaný bol zapísaný ako definitívny vlastník bytu v januári 2007 na základe neplatnej

kúpnej zmluvy, získal vec, ktorej trhová hodnota dosiahla sumu 800.000,- Sk, v priebehu obdobia počas
ktorého mal byť žalobcov k dispozícii a preto jeho bezdôvodné obohatenie podľa presvedčenia súdu
predstavuje práve túto sumu. Keďže medzičasom byt previedol na D. E. a ten potom na U. J., nemôže
žalovaný, ktorý sa obohatil na základe časti neplatnej zmluvy vydať žalobcom to, čo z tejto neplatnej
zmluvy získal, teda byt a preto musí v zmysle ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť

peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá trhovej cene bytu, ktorú byt mal v čase, keď ho žalovaný previedol
na ďalšiu osobu a tou nie je kúpna cena, ktorú za ňu získal, teda suma 500.000,- SK, pretože podľa
presvedčenia súdu tento byt takto predal pod cenu, ale suma 800.000,- Sk, ktorú titulom kúpnej ceny
inkasoval o niekoľko dní neskôr nadobúdateľ bytu D. E..

Súd preto žalobcom proti žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 26.555,16 €, čo je suma, ktorá
v prepočte zodpovedá sume 800.000,- Sk a to titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom
sp.zn. 6Co/146/2010 zo dňa 9.2.2011 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o určení neplatnosti

Zmluvy o úvere č.82/2005 zo dňa 13.10.2005. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 26.555,16 € spolu s 8%-ným úrokom z
omeškaniaročneod21.12.2008dozaplateniakrajskýsúdzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Ostatných
výrokoch odvolaním nenapadnutých sa rozsudok krajského súdu nedotýkal. Vo svojom zrušujúcom
uznesení krajský súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne konštatoval,

že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola „spotrebiteľským úverom“ dojednaným
bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko táto zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) a dopadá na ňu teda právna fikcia v zmysle § 4 ods.2 písm.g/ Zákona č.258/2001 Z.z.. Ak
odporca v podanom odvolaní argumentoval tým, že na právny vzťah účastníkov regulácia zákona ospotrebiteľských úveroch nedopadá, krajský súd túto argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. Zákon
o spotrebiteľských úveroch upravuje (kogentným spôsobom) špecifické náležitosti vzťahov, pri ktorých
dochádza k poskytovaniu peňažných prostriedkov za odplatu medzi spotrebiteľom a podnikateľom

a oproti zákonnej úprave pomenovaných či nepomenovaných zmluvných typov v Občianskom či
Obchodnom zákonníku prihliada na ďalšie náležitosti a najmä povinnosti orientované primárne na
poskytovaniepeňažnýchprostriedkov.Následnepotomokresnýsúdajzhľadiskaspotrebiteľskéhopráva
a ochrany spotrebiteľa správne vyhodnotil neplatnosť niektorých ustanovení z tejto zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi konania. Krajský súd sa týmito závermi okresného súdu stotožňuje a považuje ich

za správne a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.). Pokiaľ ide o posúdenie platnosti
časti zmluvy, ktorá sa týkala zabezpečovacieho prevodu práva, krajský súd sa v tomto prípade v celom
rozsahustotožnilsprávnymposúdenímokresnéhosúduajehozáveruoneplatnostitejtočastizmluvy.Je
nutné uviesť, že Občiansky zákonník síce do 31.12.2007 nemal podrobnejšie rozvedenú úpravu inštitútu
zabezpečovacieho prevodu práva a vo svojej podstate upravoval tento inštitút len potiaľ, pokiaľ išlo o
uvedenie, že aj takýto spôsob zabezpečenia záväzku je v písomnej forme prípustný. Zabezpečovací

prevod práva v súčasnosti (už výslovne) má a aj v minulosti mal primárne zabezpečovaciu funkciu a len
v značne obmedzenej miere funkciu uhradzovaciu. K použitiu a podrobnejšej úprave práv a povinností
zmluvných strán je potrebné pristupovať vo svetle zaručeného práva vlastniť majetok najmä tak, že je
ho nevyhnutné odlíšiť od inštitútu prepadného zálohu, ktorý nie je prípustný. Zabezpečovací prevod
práva vrátane zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je určený na zabezpečenie pohľadávky.

Platí to aj pri zmluvách uzavretých pred 1.1.2008, teda pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu
(§ 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007). Akonáhle ešte nebola platným spôsobom
naplnená jeho uhradzovacia funkcia, splnením dlhu zároveň zaniká aj zabezpečovací prevod práva.
Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) nie je
možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly. Práve naopak veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej

klauzuly, vytvára protiprávny stav. Z aplikačnej praxe a z dôvodových správ k novelám Občianskeho
zákonníka, ktorými sa najprv podrobne upravil tento inštitút a nakoniec zakázal voči spotrebiteľom
pri nehnuteľnostiach (novely zák.č. 568/2007 Z.z., zák.č.379/2008 Z.z.) možno konštatovať, že veriteľ
majúci „ v ruke“ dlžníkov dom či byt (prevedený na seba) diktuje s oveľa väčšou razanciou podmienky
pri jeho výkone. Tento inštitút však neslúži na potrestanie dlžníka, ale na silnejšie postavenie veriteľa

a zabezpečenie jeho pohľadávky. V danom prípade sa nejednalo teda o primerané a prijateľné
obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľov, a to už z toho dôvodu, že zmluva umožnila definitívny
zánik ich vlastníckeho práva k bytu bez ohľadu na výšku zostatku ich dlhu voči odporcovi ako veriteľovi,
ktorý mohol pozostávať čo i len z časti príslušenstva pohľadávky veriteľa, pričom odporca nebol povinný
navrhovateľom žiadnym spôsobom kompenzovať rozdiel hodnoty zabezpečenia oproti hodnote ich

pohľadávky. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa mala považovať čisto výška pohľadávky veriteľa ku
dňu podania návrhu na zápis definitívneho vkladu vlastníckeho práva. Nie je prijateľné, aby len výlučne
od vôle veriteľa záležalo, kedy a za akú cenu nadobudne predmet zabezpečenia do svojho vlastníctva,
pričom formálne sa jeho postup pri splácaní poskytnutých peňažných prostriedkov dokonca môže javiť
ako ústretový, keď v podstate navrhovateľov ako dlžníkov neustále vyzýval na plnenie a vyčkával, kým

s množstvom sankcií spojených s porušením povinnosti vrátiť peňažné prostriedky sa hodnota dlhu
nedostane aspoň na úroveň nevzbudzujúcu na prvý pohľad zjavnú neprimeranosť.

Krajský súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti preto právne posúdenie neplatnosti
zabezpečovacieho prevodu práva okresným súdom považoval za správne a rozsudok okresného súdu

aj v tejto časti potvrdil.

Pokiaľ okresný súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom sumu 26.555,16 € s
príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, v tejto časti krajský súd nepovažoval rozsudok
okresného súdu za vecne správny. Okresný súd správne konštatoval, že z dôvodu neplatnosti zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva došlo na strane odporcu tým, že sa stal vlastníkom bytu, ktorý patril
navrhovateľom, k bezdôvodnému obohateniu, ktoré získal na základe plnenia z neplatného právneho
úkonu. Teda právny úkon, ktorý zakladal právo na plnenie (prevod vlastníckeho práva z navrhovateľov
na odporcu) síce existoval, avšak ako už bolo konštatované vyššie, bol absolútne neplatný. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou ex tunc (teda od začiatku existencie tohto právneho úkonu).

Rozsah povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie aj spôsoby jeho vydania upravuje ustanovenie § 458
Obč.zákonníka. Z hľadiska rozsahu obohatenia má byť vydané práve to plnenie, ktoré bolo bezdôvodne
získané. Tento spôsob vydania bezdôvodného obohatenia (in natura) určuje zákon na prvom mieste.
Iba v prípade, že to nie je z objektívneho hľadiska dobre možné, nastupuje povinnosť miesto tohoposkytnúť peňažnú náhradu. Jej výška má prestavovať protihodnotu toho, čo nie je možné vydať, a to
podľa hodnoty plnenia v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané. Poskytnutie peňažnej
náhrady prichádza do úvahy nielen v prípadoch, kedy majetkovým prospechom bola určitá činnosť,

pracovný výkon alebo služba, alebo keď obnovenie predošlého stavu je technicky vylúčené, ale aj vtedy,
ak je vydanie veci in natura hospodársky neúčelné, najmä s prihliadnutím k dôsledkom, ku ktorým by
vrátením veci došlo. Okresný súd konštatoval, že z dôvodu ďalších prevodov sporného bytu z odporcu
na tretie osoby nie je možné vrátiť navrhovateľom sporný byt a je nutné pristúpiť k ekvivalentu v
peňažnej náhrade. Tieto svoje závery však bližšie nevysvetlil. Je nutné poukázať na to, že pokiaľ zmluva

o zabezpečovacom prevode práva bola absolútne neplatná, na jej základe nemohlo dôjsť na strane
odporcu ani k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva a následne tento nemohol platne previesť
toto vlastnícke právo na ďalšie osoby. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že k takýmto ďalším prevodom
došlo platne a nie je možné „vrátiť“ navrhovateľom sporný byt, tieto svoje závery riadne nevysvetlil.
Bolo potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s tým, prečo následné prevody vlastníckeho práva k
spornému bytu z odporcu na ďalšie osoby považoval za platné prevody práva, ktoré neumožňujú, aby

bol sporný byt navrhovateľom vydaný. Následne až po vyriešení tejto otázky by bolo možné konštatovať,
že spôsob vydania bezdôvodného obohatenia in natura nie je dobre možný a musí sa pristúpiť k
peňažnému ekvivalentu. V tomto prípade je zároveň tiež nutné poukázať na to, že pri určení výšky
peňažnej náhrady je nutné vychádzať z hodnoty plnenia v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie
získané, pričom výšku peňažnej náhrady podľa § 458 ods.1 Obč.zákonníka nie je možné stotožňovať

s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, ak by bola medzi stranami uzatvorená platná
zmluva a bez ďalšieho ani s výškou plnenia, ktoré obohatený získal od tretích osôb v dôsledku dispozície
s predmetom plnenia nadobudnutým bez právneho dôvodu. Okresný súd tým, že sa s týmito otázkami v
rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, nebolo tak možné správnosť jeho záverov
a rozhodnutia týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia formou peňažného plnenia preskúmať.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Okresný súd v Martin v ďalšom konaní sa potom zaoberal už len tým, či na základe absolútne neplatnej
Zmluvyoúvereč.82/2005včastijejprílohyatozmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávak

nehnuteľnosti vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie, ktoré na základe
takto neplatnej zmluvy malo žalovanému vzniknúť.

V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že žalovaný nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k
bytu žalobcov zapísanému na LV č.XXXX pre k.ú. Y. a to číslo bytu X na druhom podlaží bytového

domu číslo súpisné XXX, ktorý je postavený na parc.č. XXX v k.ú. Y. a teda nadobudnúť k nemu
vlastníckeprávospôsobom,ktorýzmluvaurčenázaabsolútneneplatnúpredpokladala.Napriektomu,že
vlastnícke právo v prospech žalovaného k predmetnému bytu bolo definitívne zapísané dňa 21.3.2007
pod V. XXX/XXXX v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že na základe absolútne neplatnej
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá tvorila prílohu č.1

napadnutej Zmluvy o úvere č.XX/XXXX žalovaný platne nenadobudol vlastnícke právo, nemohol ho
podľa presvedčenia súdu ani platne previesť na ďalšie osoby. Z vykonaného dokazovania ešte v
pôvodnom konaní totiž vyplynulo, že dňa 16.4.2008 žalovaný uzavrel H. D. E., P..XX.X.XXXX, trvale
bytom Ž., kúpnu zmluvu, ktorou odpredal byt žalobcov tomuto kupujúcemu za kúpnu cenu 500.000,-Sk
(čl.148-150), pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra D. pod J. a právne účinky

vkladu nastali 25.4.2008. Krátko na to nový vlastník bytu uzavrel ďalšiu kúpnu zmluvu s kupujúcou U. J.
V. D. a to dňa 14.5.2008, ktorou predmetný byt žalobcov predal za kúpnu cenu 800.000,-Sk, pričom vklad
tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra D. pod J. XXXX/XXXX dňa 19.5.2008, kedy aj nastali
právne účinky vkladu (čl.157-159). V čase prvotného konania pred okresným súdom bola táto osoba
podľa listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Y. zapísaná ako vlastníčka predmetného bytu. Po zrušujúcom

rozsudku Krajského súdu v Žiline súd potom z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že na LV č.XXXX je
momentálne zapísaná ďalšia osoba ako vlastník bytu a to G. Y., Z.. D., bytom D., N..D. X/XX v podiele
1/1-ina. Podľa titulu nadobudnutia zapísaného v katastri nehnuteľností nadobudla byt kúpnou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený pod J. XXX/XXXX zo dňa 23.5.2009.

V zmysle rozsudku Krajského súdu Žilina sa Okresný súd Martin musel vysporiadať s otázkou, či takéto
prevody vlastníckeho práva postupne od žalovaného na ďalšie osoby naposledy na spomínanú G. Y. boli
platné a či existuje reálna možnosť žalovaného vydať žalobcom predmetný byt, teda vydať žalobcom
plnenie, ktoré žalovaný získal na základe neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckehopráva. Súd dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva nemohol žalovaný platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu
avzhľadomnatútoskutočnosťhopotomaniplatnenemoholpreviesťnainéosoby,pretožetakýtopostup

by odporoval ustanoveniu § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého len je vlastník v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. Nakladaním sa rozumie okrem iného aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Výpisom z
LV č.XXXX pre k.ú. Y. mal súd preukázané, že byt reálne existuje avšak ho „drží“ iná osoba, než je
žalovaný a iná osoba než sú žalobcovia. Vzhľadom na skutočnosť, že dnes vlastnícke právo nie je

zapísané v prospech žalovaného a žalovaný tento byt ani fakticky neužíva, nie sú podľa presvedčenia
súdu splnené podmienky preto, aby žalovaný byt vrátil žalobcom, pretože nemá k tomu ani faktickú ani
právnu možnosť. Na druhej strane však existuje reálna možnosť žalobcov domôcť sa určenia svojho
vlastníckeho práva a vydania veci od osoby, ktorá je ako vlastník bytu zapísaná v katastri nehnuteľností
a to určovacou žalobou na určenie vlastníckeho práva, ktorou by žalobcovia dosiahli zápis svojho
vlastníckeho práva nenarušeného neplatnou zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

a následne žalobou o plnenie, teda žalobou o vypratanie bytu proti osobe, ktorá je ako vlastník zapísaná
v katastri nehnuteľností.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch,

musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Ustanovenie § § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyššie citované predpokladá, povinnosť povinnej
osoby vydať bezdôvodné obohatenie spôsobom, ktorým je predovšetkým obnovenie pôvodného
právneho stavu. Túto obnovu možno realizovať tak, že povinný subjekt musí vydať všetko, čo bolo

bezdôvodným obohatením získané a to in natura. Až v prípade, ak naturálna reštitúcia nie je možné
a to z toho dôvodu, že medzi tým došlo k zničeniu, poškodeniu, odcudzeniu alebo strate veci, ktorá
sa má vydať, alebo ak bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, zákon požaduje poskytnutie
protihodnoty vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady. V tomto prípade je podľa názoru súdu
naturálna reštitúcia možná, avšak vydania veci, ktorú žalovaný pôvodne v minulosti získal na základe

absolútne neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa žalobcovia musia
domáhať od inej osoby než je žalovaný. Byt totiž reálne existuje, podľa presvedčenia súdu osoba,
ktorá ho momentálne užíva a ako vlastník bytu je zapísaná v katastri nehnuteľnosti, nemohla k nemu
platne nadobudnúť vlastnícke právo vzhľadom na predchádzajúce neplatne uzavreté zmluvy, ktorými
predchádzajúci prevodcovia prevádzali viac práv než sami mali. Z toho dôvodu, aj keď žalobcovia

na poslednom pojednávaní vo veci uviedli, že nemajú záujem už na vrátení bytu, nakoľko bývajú už
mimo miesta svojho pôvodného bydliska A. Y., kde sa predmetný byt nachádza, nemôžu sa podľa
presvedčenia súdu v zmysle ustanovenia § 458 ods.1 Obč.zákonníka domáhať za byt peňažnej náhrady
proti žalovanému. Podľa presvedčenia súdu však zostáva zachované právo žalobcov domáhať sa
vydania bytu od osoby, ktorá ho momentálne „drží“ a užíva.

Preto súd u žalobcov, ktorí zotrvali aj po zrušujúcom rozsudku krajského súdu na nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 26.555,16€ spolu 8%-ným úrokom z omeškania ročne od 21.12.2008
do zaplatenia, nezistil podmienky pre poskytnutie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ktoré
žalovaný získal na základe neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a z toho

dôvodu súd žalobu proti žalovanému zamietol.

V zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.