Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202228
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212202228.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne Ľ. Š., B..
X.X.XXXX, X. B.. H.. R.. I.. U. X, XXX XX X., proti žalovanému L. Š., B.. XX.X.XXXX, X. B.. H.. R.. I..
U. X, XXX XX X., zastúpenému Y.. Y. O., X. W., W. XX, o úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu
a z členstva v bytovom družstve, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je ú p l n e v y l ú č e n ý z užívania bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X, bytového

domu súp. číslo XXXX, blok P.-X.-X/A, nachádzajúceho sa v X. na ul. B.. H.. R.. I.. U. X.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala 21.3.2012 (po doplnení 18.5.2012) na tunajší súd žalobu o úplné vylúčenie
žalovaného z užívania bytu a z členstva v bytovom družstve. Žalovaná svoj návrh odôvodnila §
705a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“). Pokiaľ ide o časť žaloby, v rámci ktorej sa žalobkyňa odvolávala na § 705a OZ, v tejto
súvislosti argumentovala tým, že ďalšie spolužitie so žalovaným v družstevnom byte, ktorý vlastnícky
patrí Okresnému stavebnému bytovému družstvu X. (ďalej len „družstvo“), sa stalo neznesiteľným.

Podľa jej vyjadrenia žalovaný ju neustále obmedzoval na slobode, vyhrážal sa jej, fyzicky a psychicky
ju týral, obťažoval, spoločensky znemožňoval a ponižoval ju na verejnosti a ponižoval ju ako ženu
vôbec. Žalobkyňa uviedla, že fyzického a psychického násilia sa na nej žalovaný dopúšťal počas
celého manželstva, pričom najskôr tieto skutočnosti nehlásila, ale neskôr ich už oznamovala na polícii.
Žalobkyňa uviedla, že za danej situácie sa bojí o svoj život, ako aj o psychické zdravie svojich detí.
Žalobkyňa uviedla, že XX.X.XXXX ju žalovaný fyzicky napadol a výsledkom tohto incidentu bolo trestné

konanie, ktoré sa na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 190/2010 skončilo uznaním žalovaného za vinného
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví na chránenej osobe podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného
zákona.

Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o úplnom vylúčení
žalovaného z užívania bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X, bytového domu súp. číslo XXXX, blok

P.-X.-X/A, nachádzajúceho sa v X. na ul. B.. H.. R.. I.. U. X, ako aj o jeho vylúčení z členstva v družstve.
Žalobkyňa žiadala aj o náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa
s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania XX.X.XXXX uzatvorili manželstvo a podľa Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu z X.X.XXXX spísanej medzi družstvom a členom družstva - žalovaným, ktorý v tom čase trvale žil vmanželstve so žalobkyňou, X.X.XXXX im bol odovzdaný do užívania byt, o vylúčenie z užívania ktorého
v tejto právnej veci ide. Podľa rozhodnutia družstva o pridelení družstevného bytu č. XXXX z X.X.XXXX
bol predmetný byt pridelený do užívania žalovanému ako členovi družstva (v čase trvania manželstva

so žalobkyňou) dňa X.X.XXXX.

Z oznámenia družstva z 12.7.2012 a zo 4.11.2013 vyplýva, že obaja účastníci konania sú spoločnými
nájomcami predmetného družstevného bytu, pričom spoločné užívacie právo k tomuto bytu a spoločné
členstvo v družstve nadobudli pridelením bytu 1.9.1989.

Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 4 P 14/2012 z 26.6.2012 (právoplatným 8.8.2012) na návrh žalobkyne
rozviedol manželstvo účastníkov konania, a okrem iného zveril maloletého Ľ., B.. X.X.XXXX,
pochádzajúceho z manželstva účastníkov konania na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matky (v danom prípade žalobkyne). Dôvodom rozvratu manželstva bola neprekonateľná
averzia žalobkyne voči žalovanému, čoho prejavom bolo aj podanie trestného oznámenia.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 2 C 17/2012-18 z 23.2.2012 (právoplatným 31.8.2012) bolo nariadené
predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému dočasne vstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí
vo vchode č. X, bytového domu súp. číslo XXXX, blok P.-X.-X/A, nachádzajúceho sa v X. na ul. B.. H..
R.. I.. U. X až do právoplatného skončenia konania o obmedzenie, resp. úplné vylúčenie žalovaného

z užívania bytu. Označeným uznesením súd uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na
začatie konania vo veci samej.

Rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 190/10-125 zo 7.2.2012 (právoplatným 23.2.2012) bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom a
skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. Predmetom tohto trestného konania bola trestná činnosť žalovaného,
ktorejsadopustilvočižalobkyniXX.X.XXXXvbyte,ovylúčeniezužívaniaktoréhovtejtoprávnejveciide.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 1 T 190/10-146 z 12.2.2013 (právoplatným 2.3.2013) bolo vyslovené,
že žalovaný je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2.1.2013, na základe čoho mu bol

odpustený uložený trest odňatia slobody s tým, že od 2.1.2013 sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Súd zároveň zistil, že vyššie označené trestné konanie nebolo jediným konaním, ktoré sa voči
žalovanému pre útoky na žalobkyňu, viedlo. O tom svedčí napr. Rozkaz Obvodného úradu v Bardejove
(ďalej len „obvodný úrad“) o uložení sankcie za priestupok č. Pk 2/2004/06666-Pop-02 z 3.11.2004

(právoplatný 25.11.2004), podľa ktorého sa 3.10.2004 žalovaný dopustil voči žalobkyni protiprávneho
konania tak, že jej vulgárne nadával a fyzicky ju napadol; Rozkaz obvodného úradu o uložení sankcie za
priestupok č. 2/2010/01750-KOJ z 10.5.2010 (právoplatný 6.7.2010), podľa ktorého sa žalovaný dopustil
voči žalobkyni dňa 28.4.2010 protiprávneho konania tak, že ju fyzicky napadol a vulgárne jej nadával;
Rozhodnutie obvodného úradu č. 2/2011/0949-KOJ z 9.3.2011 (právoplatné 9.3.2011), podľa ktorého

bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku voči žalovanej za skutok zo dňa 13.1.2011.

Súd zároveň zistil, že niektoré priestupkové konania, ktoré sa v súvislosti s atakmi žalovaného voči
žalobkyni viedli, boli či už zastavené z dôvodu, že sa žalovanému nepodarilo preukázať spáchanie
priestupku (napr. konanie na obvodnom úrade pod sp. zn. Pk 2/2010/02496-Ptr, právoplatne zastavené

19.8.2010) alebo došlo k odloženiu veci z dôvodu, že označeným konaním sa žalovaný nedopustil
voči žalobkyni žiadneho konania, ktoré by naplnilo niektorú zo skutkových podstát priestupkov (konanie
vedené na obvodnom úrade pod č. k. 2/2011/00732-Pe, záznam o odložení veci z 19.1.2011).

Zo správ o povesti žalovaného podaných OR PZ v X. z 26.6.2012 a obvodným úradom z 28.6.2012

vyplýva, že voči žalovanému sa viedli v minulosti trestné konania a priestupkové konania.

Dňa 13.3.2014 žalobkyňa doručila súdu podanie, ktorého prílohou bolo vyjadrenie družstva z 26.2.2014
vo vzťahu k vylúčeniu žalovaného z členstva v družstve. Vo vyjadrení predseda predstavenstva
družstva uviedol, že predstavenstvo na svojom zasadnutí 18.2.2014 prejednalo žiadosť žalobkyne o

vylúčenie žalovaného z členstva v družstve s tým záverom, že rozhodnutie o tejto otázke ponecháva
na rozhodnutie súdu.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na žalobe trvá, to znamená, že pokiaľ ide o úplné vylúčenie
žalovaného z užívania bytu a taktiež aj pokiaľ ide o vylúčenie z členstva v družstve, pričom žalobkyňa sa
odvolávala na § 705a OZ a § 231 ods. 3 ObZ. Zároveň uviedla, že aj keď žalovaný v byte už nebýva, sú tu

od neho sms-ky, a teda aj dôvodná obava, že by ju mohol zase napadnúť. Žalobkyňa uviedla, že bývanie
so žalovaným v byte bolo neznesiteľným a že podrobne sa k tomu už vyjadrila počas rozvodového
konania a je presvedčená, že súdu predložila dostatok listinných dôkazov o tom, že žalovaný sa voči
nej dopúšťal fyzického a psychického násilia, ktoré spočiatku neoznamovala na polícii, ale neskôr tak
učinila. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa dopúšťal násilia aj vo vzťahu k ich deťom, na syna Ľ. si však

netrúfal. Taktiež uviedla, že aj keď sa žalovaný odsťahoval z bytu, vzhľadom na to, že ona pracuje v
G., tak tam chodil. Uviedla, že so žalovaným sú už rozvedení, ale k dohode o tom, kto bude užívať byt
nedošlo. V záverečnej reči dodala, že žiada, aby jej žalobe bolo vyhovené, že už chce mať duševnú
pohodu a istotu v byte a zároveň žiadala nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť, a to vzhľadom na to,
že pokiaľ ide o vylúčenie z členstva v družstve, to je vzťah medzi družstvom a účastníkmi konania a
pokiaľ ide o úplné vylúčenie z užívania bytu, aj v tomto ohľade žiadal žalobu zamietnuť, keďže on už
počas trvania manželstva sám z bytu odišiel. Zároveň dodal, že si je vedomý toho, že bol odsúdený za
skutok, ktorého sa dopustil voči žalobkyni, ale že bol amnestovaný, a teda musí sa naňho hľadieť ako

keby nebol odsúdený. Podľa neho žalobkyňa v tomto smere „stráca dôkaznú silu“. Uviedol, že existovali
priestupkové konania, v rámci ktorých sa riešilo jeho protiprávne konanie voči žalobkyni, ale že už sa
stalo bezpredmetným rozhodovať o jeho vylúčení z užívania bytu, keďže tento už sám opustil. Zároveň
dodal, že medzi ním a žalovanou došlo k incidentom, ale že v súčasnej dobe už nie je dôvod vyhovieť jej
žalobe. Tiež uviedol, že ich manželstvo bolo „ťažkým“ manželstvom plným prenasledovania a hlásení

na polícii. On už do bytu nechce ísť a nechce ho ani užívať. Potvrdil, že spolužitie so žalobkyňou bolo
neznesiteľné a že v súčasnej dobe, keď ju stretne na ulici, radšej ju obchádza, lebo si myslí, že všetko
bolo z jej strany pripravované. Uviedol, že od roku 2010 sa voči žalobkyni ničoho nedopustil. Jeho
zástupkyňa v záverečnej reči dodala, že navrhuje žalobu ako celok zamietnuť, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a že pokiaľ ide o vylúčenie z užívania bytu a členstva v družstve, tu má byť dodržaný

stanovený postup, a teda najprv má o tom rozhodnúť kompetentný orgán družstva a až potom možno
na súde napadnúť neplatnosť tohto rozhodnutia družstva. Okrem toho zástupkyňa žalovaného doručila
súdukrátkoucestoužalobuozrušeniespoločnéhonájmubytu,ktorúžalovanývpostavenížalobcupodal
na tunajší súd 9.5.2014. Konanie sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 3 C 69/2014.

Na pojednávaní sa súd oboznámil aj s výsluchom T. Š., B.. XX.X.XXXX a Ľ. Š., B.. X.X.XXXX, ktorí boli
ako svedkovia vypočutí v rámci konania o rozvod manželstva (sp. zn. 4P 14/2012), pričom títo potvrdili,
že manželstvo účastníkov konania nebolo dobré, že vzťahy medzi nimi boli zlé a že žalovaný sa počas
trvania manželstva dopúšťal násilia voči ich mame (žalobkyni).

Podľa § 705a OZ ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto
násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo
k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na
návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Po vyhodnotení dôkazov mal súd za preukázané, že v časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala

úplného vylúčenia žalovaného z užívania bytu, uniesla dôkazné bremeno a predloženými a navrhnutými
dôkazmi presvedčila súd o nevyhnutnosti eliminovať užívacie právo žalovaného k družstevnému bytu,
ktorého sú dosiaľ spoločnými nájomcami. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z listinných dôkazov
(rozsudku v trestnej veci a rozhodnutí vydaných v rámci priestupkových konaní), výsluchov detíúčastníkov konania realizovaných v rámci konania o rozvod manželstva, ako aj z výsluchu samotných
účastníkov konania, keď aj sám žalovaný potvrdil, že jeho konanie namierené voči žalobkyni bolo
predmetom viacerých priestupkových konaní a že bol aj odsúdený za skutok, ktorého sa voči žalobkyni

dopustil, ale že v tejto súvislosti bol amnestovaný.

Súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného o tom, že súd nemôže prihliadať na skutok (trestný čin), za
ktorýbolsíceprávoplatneodsúdený,aleneskôrbolúčastnýamnestie.Totižamnestiajeinštitúttrestného
práva,ktoréhopodstatatkvievodpustenítrestu,atedavakomsizabudnutínauloženýtrest.Tentoinštitút

má význam v rámci uplatnenia sa jednotlivca v spoločnosti a v rámci sociálnych vzťahov, keď sa na
takú osobu musí hľadieť, ako keby nebola odsúdená. Udelená amnestia sa musí rešpektovať. Súd však
v rámci tohto konania, keď skúma naplnenie predpokladov podľa § 705a OZ, nemohol násilný skutok,
ktoréhosažalovanýdopustilvočižalobkynivbyte,prehliadnuť.Tátookolnosťspolusvýsledkamiďalších
priestupkových konaní dotvára obraz o opakovanom správaní sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a
ich deťom. Dotvára obraz o tom, že treba prisvedčiť žalobkyni, že také správanie robí spolužitie ľudí

neznesiteľným. Na tejto okolnosti nemení nič ani fakt, že žalovaný sa už z bytu odsťahoval. V tejto veci
je nariadené predbežné opatrenie, ktoré dočasne zakazuje žalovanému vstupovať do bytu (užívať byt),
a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Súd zastáva názor, že ako primárny ochranca práv
je povinný poskytnúť žalobkyni ochranu vo vzťahu k jej telesnej a duševnej integrite. V tomto ohľade sa
súd, a to vzhľadom na doterajšie preukázané správanie žalovaného majúce násilný charakter, nemôže

spoliehať na to, že žalovaný sa už v budúcnosti žiadneho podobného konania voči žalobkyni a ich deťom
nedopustí.Okremtohomalsúdzapreukázané,žemanželstvoúčastníkovkonaniabolorozvedenépráve
pre averziu žalobkyne voči žalovanému a pre podané trestné oznámenie.

Predmetom tejto časti žaloby je rozhodovanie o úplnom vylúčení žalovaného z užívania bytu, v ktorom

(a nielen tam) sa žalovaný dopustil voči žalobkyni konania, ktoré predpokladá § 705a OZ. V danom
prípade dochádza ku kolízií práv účastníkov konania, keď na jednej strane stojí ochrana života a zdravia
žalobkyne a detí, ktoré má spolu so žalovaným, a na druhej strane stojí právo žalovaného užívať byt.
Ochranapsychického,čifyzickéhozdraviaosôb,ktoréoochranupodľa§705aOZpožiadajú,všakpodľa
názoru súdu musí mať prednosť pred právom osoby (v tomto prípade žalovaného) uplatňovať svoje

užívacie právo k družstevnému bytu. V konaniach tohto druhu pritom nedochádza k odňatiu vlastníckeho
práva, o čom v danom prípade nemožno ani uvažovať, keďže ide o spoločný nájom účastníkov konania
k družstevnému byt a neznamená ani ukončenie členstva žalovaného v družstve. Ide len o elimináciu
práva žalovaného užívať byt z dôvodu, že sa preukázateľne dopustil voči svojej bývalej manželke
fyzického a psychického násilia v takom rozsahu, že spolužitie sa stalo neznesiteľným.

Pokiaľ ide o tú časť žaloby, v rámci ktorej žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol o vylúčení žalovaného z
členstva v družstve, túto časť žaloby súd zamietol. Súd sa nestotožnil s argumentom žalobkyne, ktorá
v tejto súvislosti vychádzala z § 231 ods. 3 ObZ, podľa ktorého fyzická osoba ako člen družstva môže
byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti družstvu

alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ stanovy
neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na členskú
schôdzu. Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie
týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi
alebo stanovami.

Vo vzťahu k uvedenému súd dodáva, že vzťahy medzi účastníkmi tohto konania nespadajú pod režim
obchodného práva a ObZ, na ktorého ustanovenie sa žalobkyňa odvolávala. Ustanovenie, na ktoré
žalobkyňa poukazovala, rieši vzťah medzi družstvom a členom družstva, keď orgány družstva pri splnení
zákonných predpokladov rozhodnú o vylúčení člena z družstva, ktorý ma potom právo obrátiť sa na súd.

Navyše v danej veci už bola podaná žaloba na súd o zrušenie spoločného nájmu účastníkov konania k
predmetnému bytu, pričom v rámci tohto konania sa rieši aj otázka zániku členstva v družstve. Z tohto
dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

Obaja účastníci mali čiastočný úspech a čiastočný neúspech, preto súd v zmysle § 142 ods. 2 OSP

vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Keďže súd v rámci konania vo
veci samej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v súlade s § 145
OSP nemohol priznať žalobkyni náhradu trov predbežného opatrenia, pretože toto by bolo možné, a tovzhľadom na gramatický výklad tohto zákonného ustanovenia len vtedy, ak by súd žalobkyni náhradu
trov konania vo veci samej priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.