Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/295/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711215321
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1711215321.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci navrhovateľa

R. X., Q.. XX.XX.XXXX, N. XX, U., zast. slc partners s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo
námestie16,protiodporcoviZ..R.U.,Q..XX.XX.XXXX,G.D.XXX,XXXXXJ.,zast.Nozdrovický,Šuvert
& Co. s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu k pozemku - parcely č. registra „C“
evidované na katastrálnej mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby - rodinného domu
so súpisným číslom XX na parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres

Y., zapísaných na LV č. XXX, jeho predajom.
Výťažok z predaja nehnuteľností patrí navrhovateľovi vo výške 3 a odporcovi vo výške 1.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10 820,39 EUR,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 7 630,89 EUR a z trov za súdny poplatok a iných
poplatkov vo výške 3 189,50 EUR a to k rukám alebo na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 10.11.201 sa pôvodná navrhovateľka Z.. T. Y. domáhala zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela
číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh
pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby - rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č.
XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX a aby súd
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo
XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby - rodinného domu so súpisným číslom XX na

parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX.
Navrhovateľka je povinná vyplatiť odporcovi sumu 41 492,40 EUR ako náhradu z titulu podielového
spoluvlastníctva.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov - parcely č.
registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela číslo XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 515 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 589 m2, stavby
- rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom

území J., obec J., okres Y., zapísaných na LV č. XXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky
k predmetným nehnuteľnostiam predstavuje 3, t.j. väčšinovým spoluvlastníkom, kým odporca je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1.Navrhovateľka má za to, že reálna deľba nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v
danom prípade nie je možná, resp. by bola možná len pri vynaložení značných finančných prostriedkov,
na ktorých navrhovateľka nie je ochotná participovať. Preto je nutné takýto spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva aj s ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu považovať za neúčelné a
nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné.

Súd uznesením č.k.XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.95.2012 pripustil, aby do konania na miesto
navrhovateľky vstúpil R. X., na základe skutočnosti, že navrhovateľka darovala predmetné nehnuteľnosti

darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2012.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2012 uviedol, že s návrhom na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nesúhlasí, nakoľko navrhovateľom navrhovaná suma za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je vzhľadom na okolnosti zjavne neprimeraná. Navrhovateľ mu vedome a
cielene po dlhšiu dobu opakovane znemožňuje akékoľvek užívanie nehnuteľnosti, pričom na jeho výzvy

o umožnenie užívania nereaguje, resp. ich ignoruje. Jeho konaním dochádza k zásadným zásahom do
jeho práv ako spoluvlastníka nehnuteľností, keďže aj napriek jeho 1 spoluvlastníckemu podielu má stále
právonehnuteľnostíužívaťapodielaťsataknaprávaapovinnostiachspojenýchsichspoluvlastníctvom.
Nesúhlasí s tvrdením, že nie je možná reálna deľba nehnuteľností (resp. iba pri vynaložení značných
prostriedkov). V predloženom znaleckom posudku sa nachádza aj geometrický plán, ktorý znázorňuje

predmetné nehnuteľnosti na zemskom povrchu, pričom z neho je zrejmé, že reálna deľba nehnuteľnosti
je možná viacerými spôsobmi. K predmetným nehnuteľnostiam ho viaže silné citové puto. Jedná sa o
rodičovský dom, pri výstavbe ktorého spolu s jeho bratom strávil mladosť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,odporcu,listinnýmidôkazmi: výpiszlistuvlastníctva

č. XXX, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 23.6.2015, znalecký posudok č. XX/XXXX, znalecký
posudkom číslo XX/XXXX, odborný vyjadrením č. XXX/XXXX, ohliadkou nehnuteľností, zápisnicou z
ohliadky nehnuteľností ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.03.2015 uviedol, že žiada, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do

výlučného vlastníctva odporcu, s povinnosťou výplaty navrhovateľa. V prípade, že odporca nebude mať
záujemnadobudnúťnehnuteľnosťdosvojhovýlučnéhovlastníctva,abysúdnariadilpredajnehnuteľností
a výťažok rozdelil medzi podielových spoluvlastníkov. Navrhovateľ zároveň uviedol, že nemá záujem o
rodinný dom, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odporcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s vypracovaným znaleckým posudkom č. 8/2013 súhlasí. Sú
vypracované dva znalecké posudky, kde v jednom je, že reálna deľba pozemkov je možná a to v
znaleckom posudku T. a v znaleckom posudku, ktorý vypracovala Z.. J., podľa tohto stavba rodinného
domu nie je deliteľná, s čím tiež súhlasí v princípe. S návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko v mysle

zákona ak je nehnuteľnosť možne dobre reálne rozdeliť, súd je povinný túto vec deliť. Ma zato, že
nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť, medzi navrhovateľa a odporcu. Nakoľko rodinný dom je nemožné
rozdeliť a spoluvlastnícky podiel navrhovateľa je 3 navrhol, aby bol tento prikázaný do jeho výlučného
vlastníctva a zároveň, aby bol navrhovateľ zaviazaný poskytnúť primeranú náhradu odporcovi. Odporca
je ochotný znášať celé náklady potrebné na reálne rozdelenie v zmysle ZP č. X/XXXX nakoľko by sa

jednalo o drobné úpravy.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.6.2015 uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov
na vyplatenie navrhovateľa a preto nesúhlasí s tým, že by bol predmet podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a odporcu priznaný súdom do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty

navrhovateľa. Odporca žiada reálne rozdelenie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres Y., obec J., katastrálne územie J. mal súd za preukázané, že
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX o výmere 515m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere 589 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné
číslo XX, na parcele číslo XXX, druh stavby 10- rodinný dom vo vlastníctve žalobcu v podiele 3 a
žalovaného v podiele 1.Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný Z.. R. T. mal súd za preukázané, že reálne rozdelenie
nehnuteľností nie je možné, vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, samostatná príloha
dodaná znalkyňou Z.. F. J., rozdelenie nehnuteľností pozemkov je reálne deliteľné. Stavebné úpravy a

prestavba súčasného rodinného domu na dve samostatné bytové jednotky by si vyžadovali stavebné
zásahy a finančné náklady podstatného rozsahu. Presnejšie vyčíslenie nákladov na stavebné práce
rozpočtomnaprípadnúrealizáciurozdeleniastaviebbysivyžadovalaspracovaniepodrobnejprojektovej
dokumentácie schválenej v stavebnom konaní.

Vyhodnotenie možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností:
Rozdelenie existujúceho rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického
hľadiska realizovateľné. Vyžadovalo by si podstatné a rozsiahle zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie
by si vyžadovalo zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali
enormné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne.

Rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov
tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam (nutnosť zriadenia
vecného bremena práva prístupu k časti „B“).

Na základe posúdenia daného skutkového stavu konštatoval znalec, že predmetnú stavbu nie je možné

reálne rozdeliť. /Znalecký posudok č. XX/XXXX Z.. F. J./.

Návrh reálnej deľby nehnuteľností - pozemkov bol vykonaný tak, aby predmetný pozemok p.č. XXX/
X a garáž stoja na pozemku p.č.XXX/X, ktorá je súčasťou rodinného domu bola prístupná motorovým
vozidlom.

Šírka pozemku na vstup do garáže motorovým vozidlom v tomto prípade nie je vymedzená právnym
predpisom, nakoľko sa nejedná o prístupovú cestu, ale o dvor, cez ktorý je v šírke novonavrhnutého
pozemku bezproblémový prejazd motorovým vozidlom. Samotná garáž prislúchajúca rodinnému domu
je dimenzovaná pre menšie osobné motorové vozidlá.

Na novonavrhnutom pozemku p.č. XXX/X sa nachádza bleskozvodová sústava patriaca rodinnému
domu na p.č.XXX/X, ktorú je potrebné pred samotným rozdelením nehnuteľností preložiť tak, aby
nezasahovala do novonavrhnutého pozemku pa.č.XXX/X.

Zo záveru znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Z.. F. J. vyplýva, že rozdelenie

existujúceho rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska
realizovateľné. Vyžadovalo by si podstatné zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo
zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné
finančné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne. Rozdelenie by súčasne
neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne

zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam (nutnosť zriadenia vecného bremena práva
prístupu k časti „B“).

Na základe posúdenia daného skutkového stavu znalkyňa konštatovala, že predmetnú stavbu nie je
možné reálne rozdeliť.

Z odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX znalkyne Z.. W.É. X. ohľadom posúdenia možnosti reálneho
rozdelenia pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov mal súd za preukázané, že v bode 1. je uvedené,
že územný plán obce J. jasne definoval možnosti využitia parciel č. XXX/X o výmere 223 m2 záhrada v
podiele 1/1 a parcela č. XXX/X o výmere 53 m2 zastavaná plocha v podiele 1/1, kde stavba garáž, ktorá

je postavená na parcele č. XXX/X spolu s priľahlým pozemkom parc. č. XXX/X vo výmere 276 m2 sa
nestáva plnohodnotným stavebným pozemkom. Koeficient zastavania index zastavaných plôch vyplýva
z územného plánu a je daný hornou hranicou, ktorá nesmie byť prekročená a to je do 800 m2 - max.
0,25, čo daný pozemok nespĺňa. Z uvedeného vyplýva, že reálnym rozdelením sa objekt „garáž“ stane
neplnohodnotným stavebným pozemkom. Bode dva vo vyjadrení je uvedené, že pri novonavrhovanej

situácii nie je možné zachovať dva plnohodnotné stavebné pozemky, vzdialenosť medzi domami by mali
medzisebouvytváraťvoľnýpriestor,vzdialenosťmedzinimimábyť10metrov(odporúčanávzdialenosť),
nesmie však byť nižšia ako 7 metrov (minimálna vzdialenosť). V bode 3. je uvedené, že na rozdelenieje potrebné vynaložiť značné finančné náklady spojené s osamostatnením stavebných objektov, ktoré
sú z ekonomického hľadiska neefektívne.

Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezdpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ spoluvlasníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlasníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 141 ods. 2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa ust. § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti.

V ustanovení § 142 OZ zákon zakotvuje špeciálny spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a

to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušením podielového spoluvlastníctva dohodou
spoluvlastníkov vychádza z uprednostenia dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ k dohode však nedôjde (a nie
je rozhodujúce z akého dôvodu) nastupuje spôsob vyporiadania založený na ingerencii súdu, ktorého
význam spočíva taktiež v tom, garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie
objektívne nie je možné.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníka vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníkom vzťahu.

Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. Zákon pred
výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti
podielu a k účelnému využitiu veci.

Pokiaľ ide o reálne rozdelenie veci podmienkou pre tento spôsob vyporiadania sa jedná o rozdelenie
veci „dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená iba faktickou možnosťou a technickou realizáciou
rozdelenia spoločnej veci ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia, pričom súd sa zaoberá
predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci. Podľa aktuálnej súdnej praxe v konaní o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa reálnym rozdelením rozumie reálne rozdelenie
jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri potrebnej existencii oddeľovacieho
geometrického plánu.Súd pri rozhodovaní o predmetnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zobral do úvahy všetky
kritéria pre splnenie podmienok a vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov.

V prvom rade sa súd zaoberal možnosťou, či je možné reálne rozdeliť predmetnú nehnuteľnosť a
prikázať ju do vlastníctva každému spoluvlastníkovi podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Zo
znaleckého posudku číslo XX/XXXX mal súd za preukázané, že rozdelenie existujúceho rodinného
domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska realizovateľné. Vyžadovalo
by si podstatné zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo zriadenie nových prípojok

inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné finančné náklady, ktoré považuje
z ekonomického hľadiska za neefektívne. Rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým
nehnuteľnostiam (nutnosť zriadenia vecného bremena práva prístupu k časti „B“). Na základe posúdenia
daného skutkového stavu znalkyňa konštatovala, že predmetnú stavbu nie je možné reálne rozdeliť. Z
druhého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný Z.. R. T. vyplýva, že rozdelenie existujúceho

rodinného domu súp. č. XX na dve samostatné stavby by bolo z technického hľadiska realizovateľné.
Vyžadovalo by si podstatné a rozsiahle zásahy do vybavenia domu. Rozdelenie by si vyžadovalo
zriadenie nových prípojok inžinierskych sietí. Všetky stavebné úpravy by si vyžadovali enormné
finančné náklady, ktoré považuje z ekonomického hľadiska za neefektívne. Rozdelenie by súčasne
neumožňovalo rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne

zabezpečený prístup k novovzniknutým nehnuteľnostiam. Na základe posúdenia daného skutkového
stavu predmetnú stavbu nie je možné reálke rozdeliť. Návrh reálneho rozdelenia nehnuteľnosti je v
návrhu geometrického plánu.

Zo znaleckých posudkov vyplýva, že prestavba rodinného domu na dve samostatné bytové jednotky

by si vyžadovala náklady väčšieho rozsahu a z toho dôvodu, rozdelenie rodinného domu technicky
je možné, ale nie je realizovateľné bez nákladných stavebných úprav a preto z hľadiska vyporiadania
podielového spoluvlastníctva predmetnú stavbu súd považuje za nedeliteľnú. Taktiež znalec Z.. T.
v znaleckom posudku konštatoval, že rozdelenie by súčasne neumožňovalo rozdelenie pozemkov
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby bol efektívne zabezpečený prístup k novovzniknutým

nehnuteľnostiam.

Súd taktiež z odborného vyjadrenia mal za preukázané, že na rozdelenie je potrebné vynaložiť značné
finančné náklady spojené s osamostatnením stavebných objektov, ktoré sú z ekonomického hľadiska
neefektívne. Zároveň rozdelenie podľa varianty ako chcel odporca a to tak, že by mu súd prikázal garáž

s pozemkom podľa jeho podielu je podľa odborného vyjadrenia neúčelné a došlo by k znehodnoteniu
stavebných pozemkov.

Rozdelenie podielového spoluvlastníctva tak, ako žiadal odporca, že by súd prikázal navrhovateľovi celý
rodinný dom, ktorého podiel predstavuje 3 súd poukazuje, že nie je možné niekomu prikázať celú vec

protijehovôliazároveňsúdprihliadalnafunkčnosťaúčelnosťvyužívaniapozemkov,pretožerozdelením
by nehnuteľnosť stratila na hodnote v prípade jeho možného predaja.

Súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva nie je možné, nakoľko
rozdelenie rodinného domu by si vyžadovalo značné finančné náklady a z toho hľadiska sa považuje

rodinný dom za reálne nedeliteľný. Spôsob ako chcel vyporiadať podielové spoluvlastníctvo odporca a to
tak, že by on mal garáž a časť pozemku prislúchajúci jeho podielu s tým taktiež súd nesúhlasil, nakoľko
rozdelením týchto nehnuteľností na dve samostatné nehnuteľnosti sa znefunkční účel využívania týchto
nehnuteľností. Garáž slúži ako príslušenstvo k rodinnému domu a rozdelením garáže od rodinného
domu sa znehodnotí celá nehnuteľnosť. Súd pri rozdelení podielového spoluvlastníctva bral do úvahy

hlavne to, že keby došlo k rozdeleniu nehnuteľností na dve samostatné veci, či budú naďalej slúžiť
spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Z toho dôvodu reálne rozdelenie
nehnuteľností podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej aj funkčnej deliteľnosti
predmetu spoluvlastníctva, čo v tomto prípade aj podľa znaleckých posudkov a odborného vyjadrenie
nie je dobre možné.

Súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a to, že prikáže vec za primeranú náhradu jedného zo
spoluvlastníkov.Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienené naplnením predpokladov,
ktoré možno (s istou dávkou zjednodušenia) odlíšiť na subjektívne a objektívne. Dlhodobo ustálene a
správne traktovaným predpokladom je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná s

týmto postupom súhlasí. Táto požiadavka odráža skutočnosť, že iba veľmi obtiažne by bol naplnený
funkčný, ekonomický, úžitkový cieľ veci, bola by prikázaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý o ňu nemá
záujem.

Judikatúra v poslednom období zdôraznila ďalšie hľadisko, a tým je hľadisko kredibility (solventnosti)

účastníkakvyplateniuspoluvlastníckehopodielutakzhľadiskasamotnejschopnostináhraduposkytnúť,
ako aj z hľadiska jej včasného poskytnutia. Hľadisko solventnosti sa v judikatúre profiluje v dvojitej
podobe jednak ako samotná podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a jednak
ako taktiež jedna z okolností ku ktorým je nutné pri vyporiadaní prihliadať pri posúdení toho, komu
má byť vec prikázaná. Ústavnoprávna judikatúra potom prvok solventnosti zdôrazňuje z hľadiska, že
zákonom stanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch znamená

pre spoluvlastníka, že jeho spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, ako nútené
odňatievlastníckehopráva,ktorémusíspĺňaťústavnépodmienkystanovenév čl.11ods.4Listinypráv
a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnutia náhrady. Občiansky zákonník upravuje
náhradu pre ostatných spoluvlastníkov, ktorým nebola vec prikázaná, súd má teda povinnosť o náhrade
rozhodnúť, konkrétne časové okolnosti platenia tejto náhrady, eventuálne časový posun medzi právnymi

účinkami „zbavenia“ vlastníckeho práva a faktickým zaplatením náhrady sú však z hľadiska zásahu do
práv garantovaných článkom 11 ods. 4 Listiny práv a slobôd irelevantné.

Predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu
jednémuspoluvlastníkovije,žetentospoluvlastník,ktorému samáprikázaťvec,stakýmtovyporiadaním

súhlasí.Nakoľkoanijedenzúčastníkovnechcelnehnuteľnosťdosvojhovýlučnéhovlastníctvaazároveň
ani jeden z účastníkov nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie druhého spoluvlastnícka
preto, súd ustálil, že ani tento spôsob vyporiadania nie je možný. Z toho dôvodu súd pristúpil k
tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to k nariadeniu predaja nehnuteľností
a k rozdeleniu výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 8 O.sp., Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov
konania.PodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.oodmenácha
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) podľa § 9 ods. 1 základná
sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa

počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 5 vyhlášky, vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou
hodnotou cena požadovaného podielu.
Podľa znaleckého posudku č. 2/2014 bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 176 000 EUR, tarifnou
hodnotou cena požadovaného podielu predstavuje 132 000 EUR.

V zmysle vyhlášky si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za
nasledovných úkony právnej služby:
- Príprava a prevzatie veci 26.09.2011....132 000 EUR,
- Písomné podanie na súd 26.09.2011 .....132 000 EUR,
- Účasť na pojednávaní dňa 27.09.2012... odročené bez prejednania veci (1/4)... 33 000 EUR,

- Účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012... odročené bez prejednania veci (1/4)... 33 000 EUR,
- Účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013....132 000 EUR,
- Vyjadrenie vo veci samej dňa 17.03.2015..... 132 000 EUR,
- Účasť na pojednávaní dňa 18.03.2015 .... odročené bez prejednania veci (1/4)... 33 000 EUR,
- Účasť na pojednávaní dňa 29.06.2015......132 000 EUR,

- Vyjadrenie vo veci samej dňa 29.06.2015 .....132 000 EUR,
- Ohliadka nehnuteľnosti dňa 08.09.2015....132 000 EUR,
- Účasť na pojednávaní dňa 19.10.2015.....132 000 EUR.
Spolu....7 197,64 EUR s DPH.Režijný paušál:
- 2X po 7,41 (r. 2011) ...14,82 EUR,
- 2X po 7,63 (r. 2012) ...15,26 EUR,

- 1X po 7,81 (r. 2013) ...7,81 EUR
- 6X po 8,39 (r. 2015) ...50,34 EUR

Spolu s DPH 105,88 EUR.

Náhrada za stratu času:
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
- 2x 2polhodiny 1/60 výpočtového základu (r. 2012) po 12,71 EUR....50,84 EUR,
- 1x 2polhodiny 1/60 výpočtového základu (r. 2013) po 13,01 EUR....26,02 EUR,

- 4x 2polhodiny 1/60 výpočtového základu (r. 2015) po 13,98 EUR....111,84 EUR,
Spolu s DPH 226,44 EUR.

Náhrada cestovných výdavkov:
Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú

osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných
náhradách sa použije ny výpočet cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na cestu zistená
Štatistickým úradom. Náhrada za použitie motorového vozidla za rok 2012 12,74 EUR, náhrada za
použitie motorového vozidla za rok 2013 12,70 EUR, náhrada za použitie motorového vozidla za rok 2x
2015 11,87 EUR, 16,82 EUR, spolu s DPH 100,93 EUR.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 7 630,89 EUR.
Navrhovateľovi súd priznal aj náhradu za súdny poplatok a iných poplatkov vo výške 2 489,50 EUR,
preddavok na trovy znaleckého dokazovania 700 EUR spolu 3 189,50 EUR.
Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,

písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľnérozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.