Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209780
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111209780.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: A.. H. F., X..

XX.XX.XXXX, L. J., F. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., IČO: 36 861
227, so sídlom Bratislava, Nám. Ľ. Štúra 2, proti odporcovi: E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. V., Y. X, zastúpený:
JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, o zaplatenie príslušenstva zo
sumy 391.686,24 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5761,18

eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.04.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.05.2011, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo zo
sumy 391 688,24 EUR od 02. mája 2001 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania,
a to titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom.

V návrhu uviedol, že odporca si dňa 01.02.2001 požičal od A.. E. F., M.. peniaze v celkovej sume 10 000
000,- Sk (331 939,18 Eur), ktoré sa zaviazal vrátiť spoločne s úrokom vo výške 1 800 000,- Sk (59 749,05

Eur) v lehote najneskôr do 01.05.2001. V priebehu trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T/13/2002,
resp. 4To/6/2010 bolo okrem iného jednoznačne preukázané, že tieto peniaze odporca nikdy nemal v
úmysle vrátiť a preto nechal A.. E. F., M.. usmrtiť, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného A.. E. F., M.. škoda v celkovej výške 11 800 000,- Sk (391 688,24 Eur). V
rámci dokazovania pred súdom I. stupňa súd pripustil do konania ako poškodeného iba Ľ. F. (matka
navrhovateľa) a to z dôvodu zabezpečenia urýchlenia konania. Prostredníctvom splnomocneného
zástupcu si Ľ. F. pôvodne v tomto konaní uplatňovala nárok na náhradu škody v celkovej výške 11 815

623,70 Sk (392 207,06 Eur) pozostávajúci jednak z vyššie spomínanej pohľadávky ako aj finančného
príspevkuzosociálnehofondu(tzv.pohrebného).KrajskémusúduvTrnavebolavpriebehudokazovania
na hlavnom pojednávaní predložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 08.03.2006, z ktorej je
zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 11 800 000,- Sk s príslušenstvom medzi postupcom-
Ľ. F. a postupníkom A.. H. F.. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/6/2010 zo dňa 18.01.2011
v trestnej veci účastníctva na trestnom čine vraždy bol okrem iného odporca odsúdený k úhrnno-
súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov. V súlade s § 228 ods. 1 Trestného poriadku bola

ďalej odporcovi uložená povinnosť nahradiť poškodenému A.. H. F. škodu vo výške 391 688,24 Eur (11
800 000 Sk). Najvyšší súd SR odkázal podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného A.. H. F. so
zvyškom nároku na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.K návrhu priložil navrhovateľ zmluvu o pôžičke zo dňa 01.02.2001, zmluvu o zriadení záložného práva
zo dňa 30.01.2001, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2006, rozsudok Krajského súdu v
Trnave, č.k. 1T/13/2002 zo dňa 02.02.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 4To/6/2010 zo dňa

18.01.2011.

Navrhovateľ podaním zo dňa 13.06.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2011, doplnil svoj
návrh v časti výšky uplatňovaného príslušenstva a domáhal sa vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 17,6 % p.a. zo sumy 391

688,24 EUR od 02. mája 2001 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Dňa 20.10.2011 vydal súd platobný rozkaz č. k. 14Ro/75/2011-57, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Dňa 04.01.2012 podal odporca proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že

navrhovateľ účelovo vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu necituje odôvodnenie rozsudku
Najvyššieho súdu SR, č.k. 4To/6/2010, ktorý sa týka zvyšku nároku na náhradu škody. Navrhovateľ
bol rozsudkom najvyššieho súdu odkázaný so zvyškom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych a tento zvyšok nároku na náhradu škody sa týka nákladov spojených s pohrebom
otca navrhovateľa a netýka sa úrokov zo sumy 11 800 000 Sk (391 688,24 Eur). Ak teda navrhovateľ

podal návrh na vydanie platobného rozkazu voči odporcovi na základe rozsudku najvyššieho súdu, mal
sa navrhovateľ v zmysle tohto rozsudku domáhať náhrady škody týkajúcej sa nákladov spojených s
pohrebom.

Odporca podaním zo dňa 11.10.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.10.2012, vzniesol námietku

premlčania. Navrhovateľ odvodil svoj nárok od výroku o náhrade škody rozsudku Najvyššieho súdu SR
v trestnej veci vedenej pod č.k. 1T/13/2002 v spojení s vecou vedenou pod č.k. 4To/6/2010, kde najvyšší
súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške 11 800 000,- Sk (391.688,24 Eur), pričom s ďalším
nárokom spočívajúcim v pohrebných nákladoch odkázal na občiansko-právne konanie. Navrhovateľ
si v celom trestnom konaní neuplatnil aj nárok spočívajúci z úrokov z omeškania. Podľa trestného

poriadku, poškodený má zo zákona nárok na náhradu škody, ktorú je oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému túto povinnosť nahradiť. Návrh musí poškodený uplatniť
najneskôr do skončenia vyšetrovania. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania Krajského súdu v Trnave
zo dňa 09.12.2002, č.k. 1T/13/2002, nárok na náhradu škody za navrhovateľa, vtedy poškodenú F.,
uplatnilprávnyzástupcaE..F.atovovýške11815623,70Sk,ktorúprezentovalakonevrátenépeniazez

titulu pôžičky, resp. výšky nezrealizovaného výkonu záložného práva vo výške 11 800 000,- Sk a zvyšná
časť predstavovala trovy spojené s pohrebom. Navrhovateľ si v adhéznom konaní riadne neuplatnil a
nevyčíslil žiadny úrok z omeškania. Odporca zároveň uviedol, že ako vyplýva z dokazovania v trestnom
konaní, najmä z výsluchu svedka E.. E. H., istina pôžičky mala byť vo výške 10 000 000,- Sk a suma
1 800 000,- Sk predstavovala úrok z tejto sumy. Pokiaľ nárok na náhradu škody v adhéznom konaní

uplatnený nebol, premlčacia doba nespočíva, ale plynie.

K vznesenej námietke premlčania priložil odporca 15.- 20. stranu zápisnice dodatku o výsluchu svedka
E.. E. H. 4.10.2001 k zápisnici o výsl. svedka zo dňa 25.6.2001, zápisnicu z hlavného pojednávania
Krajského súdu v Trnave, č.k. 1T/13/02 zo dňa 09.12.2002, zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa

20.03.2003, nečitateľnú zápisnicu z výpovede poškodenej zo dňa 20.06.2001 a uznesenie Krajskej
prokuratúry Trnava, č.k. 2Kv 12/01-450 zo dňa 19.04.2002.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa zo dňa 29.04.2011, zmluvou
o pôžičke zo dňa 01.02.2001, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 30.01.2001, zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2006, rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 1T/13/2002 zo dňa
02.02.2010, rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č.k. 4To/6/2010 zo dňa 18.01.2011, doplneným návrhom
navrhovateľa zo dňa 13.06.2011, vznesenou námietku premlčania odporcom zo dňa 11.10.2012, 15.-
20. stranou zápisnice dodatku o výsluchu svedka E.. E. H. 4.10.2001 k zápisnici o výsl. svedka zo
dňa 25.6.2001, zápisnicou z hlavného pojednávania Krajského súdu v Trnave, č.k. 1T/13/02 zo dňa

09.12.2002, zápisnicou z hlavného pojednávania zo dňa 20.03.2003, uznesením Krajskej prokuratúry
Trnava, č.k. 2Kv 12/01-450 zo dňa 19.04.2002, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu.Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2013 navrhovateľ uviedol, že na podanom návrhu trvá a domáha
sa, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne
zo sumy 391.688,24 € od 2.5.2001 do zaplatenia a náhrady trov konania, ktoré dodatočne vyčísli.

Navrhovateľ sa svojho nároku domáha na základe toho, že v trestnom konaní si uplatnil ako právny
nástupca pohľadávku poškodeného, ktorá sa týkala náhrady škody pôvodne vyčíslenej na 11.800.000,-
Sk, ktorá bola navrhovateľovi v trestnom konaní priznaná, konkrétne sa jednalo o rozsudok NS SR
zo dňa 18.1.2011, č.k. 4To/6/2010. V uvedenom trestnom konaní bola uplatnená pohľadávka spolu
s príslušenstvom, avšak NS SR v uvedenom rozsudku priznal navrhovateľovi istinu a so zvyškom

nároku ho odkázal na občiansko-právne konanie. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ v tomto konaní
domáha práve tohto príslušenstva. V rozsudku NS SR sa opakovanie uvádza skutočnosť, že suma
s príslušenstvom bola uplatnená riadne a včas, na strane 17 rozsudku sa uvádza, že príslušenstvo
predstavuje úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 2.5.2001 do zaplatenia. V nadväznosti na
toto v rozsudku na str. 24 sa konštatuje, že poškodená strana si nárok na jej náhradu uplatnila riadne
a včas a v priebehu trestného stíhania pohľadávku postúpila na A.. H. F.. O predmetnom nároku už

prebiehalo konania na OS v Trnave pod sp. zn. 9C/330/2001, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu,
že nárok bol uplatnený v trestnom konaní. V danom prípade premlčacia lehota ani nezačala plynúť, a
to z dôvodu, že § 112 OZ hovorí, že premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvie
o tom, že mu bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá. Judikatúra už ustálila, že za deň, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, sa považuje deň, v ktorom sa dozvedel o dôvode a výške nároku. Pravda

je taká, že až NS SR v rozsudku 4To/6/2010 ustálil, že dôvodom na vznik nároku na náhradu škody je
trestný čin podvodu, ktorého sa mal odporca dopustiť. Rozsudok NS SR bol doručený navrhovateľovi
vo februári 2011 a navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu v apríli 2011, to znamená,
že z premlčacej lehoty mohli uplynúť max. 2 mesiace.

Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2013 odporca uviedol, že v rámci adhézneho konania v trestnom
konaní sa nárok na náhradu škody dá uplatniť a presne špecifikovať len do začiatku hlavného
pojednávania vo veci samej. Pokiaľ sa takýto nárok do začiatku tohto konania neuplatní a riadne
nešpecifikuje, trestný súd v ďalšom konaní na doplňujúce návrhy neprihliada, zákon to nedovoľuje. V
trestnomkonanívštádiuprípravnéhokonaniapredvyšetrovateľomsiuplatnilanáhraduškodyp.Korcová

vo výške 11.800.000,- Sk. Už vtedy prehlásila, že táto suma pozostáva z istiny 10 mil. Sk a úroku vo
výške 1.800.000 Sk. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom svedka H., ktorý vyhotovoval zmluvu
a bol účastný pri rokovaniach o pôžičke. Aj na začiatku hlavného pojednávania zo strany poškodených,
konkrétne právneho zástupcu pani F. p. E.. L., bol prednesený nárok vo výške 10 mil. Sk ako istina a
1.800.000,- Sk ako úrok. Okrem tohto nároku bol prednesený aj nárok na náhradu škody za pohrebné a

veci s tým súvisiace, ako kar a pod. Okrem tohto nároku nebol prednesený žiadny iný nárok a nikdy nebol
počas celého trestného konania v adhéznom konaní prednesený nárok na úrok tak, ako to uplatňuje
navrhovateľ. NS SR v konečnom rozhodnutí, ktoré tu navrhovateľ citoval, uznal tieto nároky v plnej výške
a pokiaľ odkázal ďalší nárok na občiansko-právne konanie, týkalo sa to výlučne nárokov vyplývajúcich
z pohrebného, ktoré neuznal v celej výške. Preto má za to, že podľa platnej judikatúry, pokiaľ nebeží

súbežne civilné konanie v lehote a to nebeží a nikdy takýto nárok zo strany navrhovateľa vznesený
nebol, pri absencii vznesenia tohto nároku v adhéznom konaní premlčacia doba nespočíva, ale plynie.
Nesúhlasí so záverom, že premlčacia doba plynie až po právoplatne skončenej trestnej veci, pretože na
toto práve pamätá Občiansky zákonník, v zmysle ktorého nič nebránilo v lehote poškodeným uplatniť
svoj nárok aj napriek tomu, že svoj nárok uplatnili v trestnom konaní. Preto je tento nárok premlčaný a

navrhol konanie zastaviť. Čo sa týka konania na OS v Trnave pod sp. zn. 9C/330/2001, konanie bolo
zastavené preto, že navrhovateľ mal povinnosť po roku, kedy bolo konanie prerušené, vyvinúť iniciatívu,
aby súd v konaní pokračoval a keďže navrhovateľ túto lehotu pominul, súd konanie zastavil z tohto
dôvodu.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.02.2001 vyplýva, že A.. E. F., M.. ako veriteľ požičal dňa 01.02.2001
odporcovi ako dlžníkovi sumu 11 800 000,- Sk s dohodnutou dobou vrátenia predmetu pôžičky dňa
01.05.2001. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.01.2001 vyplýva, že odporca ako záložca
zriadil záložné právo k v zmluve uvedeným nehnuteľnostiam v prospech A.. E. F., M.. ako záložného
veriteľa. Záložné právo slúžilo na zabezpečenie pohľadávky vo výške 11 800 000,- Sk, ktorú pohľadávku

mal záložný veriteľ voči záložcovi a ktorá pohľadávka vznikla na základe zmluvy o pôžičke 11 800 000,-
Sk uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom.Z rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 1T/13/2002 zo dňa 02.02.2010 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, č.k. 4To/6/2010 zo dňa 18.01.2011 vyplýva, že odporca bol uznaný za vinného
zo spáchania účastníctva na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 pds- 1, ods. 2

písm. h) Trestného zákona účinného do 31.07.2001 a iné a odporcovi bola uložená povinnosť nahradiť
poškodenému navrhovateľovi škodu vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur). Poškodený navrhovateľ
bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Trnave, č.k. 1T/13/02 zo dňa

09.12.2002 vyplýva, že E.. F. za poškodenú Ľ.. F. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
11.815.623,70 Sk, ktorá suma prezentuje jednak výšku nezrealizovaného záložného práva vo vzťahu k
obžalovanému E. J., zvyšná časť tejto sumy predstavuje uhradené trovy spojené s pohrebom.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa judikátu NS č. R 29/1985, ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody
spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia doba sa zastaví

avpriebehutohtokonanianeplynie(§261ods.3ZP).Poskončenítrestnéhostíhania,vktoromnedošlok
uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie
premlčacej doby pokračuje.

Pri premlčaní práva na náhradu škody v § 106 Občianskeho zákonníka je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba, a to subjektívna (ods. 1) a objektívna (ods. 2). Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne, na seba nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne
nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemožno prekročiť.

Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, ak poškodený v premlčacej dobe neuplatnil nárok na
súde. Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého
trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v adhéznom (trestnom) konaní.
Riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa
nárok uplatňuje a musí byť uvedená aspoň minimálna výška škody, ktorú poškodený žiada nahradiť.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone (premlčacej doby) na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nárokupatriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
súdnymrozhodnutímoprávnenémunemožnopriznať.Premlčanímprávonezaniká,ibasaoslabujeatrvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splneniezostranypovinnéhosubjektu.Účelompremlčaniajetakjednakstimulovaťsubjektykvčasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že navrhovateľ už v trestnom konaní pred

Krajským súdom v Trnave, resp. Najvyšším súdom SR vystupoval ako poškodený s uplatnením si
náhrady škody vo výške 11.815.623,70 Sk. Táto suma pozostávala z výšky nezrealizovaného záložného
práva vo vzťahu k odporcovi a uhradených trov spojených s pohrebom. Rozsudkom Najvyššieho súdu
SR, č.k. 4To/6/2010 zo dňa 18.01.2011 bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť poškodenému
navrhovateľovi škodu vo výške 11 800 000 Sk (391 688,24 eur). Poškodený navrhovateľ bol so zvyškom
nároku na náhradu škody (teda ako vyplýva aj z odôvodnenia uvedeného rozsudku- v časti uhradených

trov spojených s pohrebom) odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Navrhovateľ si teda
nárok voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 % p.a. zo sumy 391 688,24 EUR
od 02. mája 2001 do zaplatenia v rámci premlčacej doby neuplatnil ani na súde, ani v rámci adhézneho
(trestného) konania.

Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy sa navrhovateľ skutočne dozvedel
o škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorú možno
natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za
škodu zodpovedá. Navrhovateľ si (najneskôr) dňa 09.12.2002 na hlavnom pojednávaní konanom pred
Krajským súdom v Trnave v trestnej veci so sp. zn. 1T/13/2002 uplatnil ako náhradu škody istinu, z ktorej

v tomto konaní žiada úrok z omeškania. Dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uplynula teda (najneskôr) dňa 09.12.2004.

Pretože navrhovateľ si nárok uplatnil po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka a odporca vzniesol námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa zamietol,

nakoľko uplatnený nárok, ktorý je predmetom tohto konania, je premlčaný.

Podľa 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa 149 ods. 1 Občiansky súdny poriadok, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa§10ods.3vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie

právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná
hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie
na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

O náhrade trov konania odporcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a §

149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 5761,18 eur. Súd pritom vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1, 10 ods. 3
Vyhlášky, podľa ktorého tarifnou hodnotou pri predmete plnenia na čas neurčitý je päťnásobok ročného
plnenia (suma 345 063,38 eur) a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri
tomto predmete plnenia je teda 1110,45 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za 5 úkonov

právnej pomoci po 1110,45 eur (príprava a prevzatie dňa 29.12.2011, písomné podanie na súd- odpor
proti platobnému rozkazu zo dňa 02.01.2012, písomné podanie na súd- námietka premlčania zo dňa
11.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2013, účasť na pojednávaní dňa 25.11.2015), za 3 x režijný
paušál v roku 2012 á 7,63 eur, za 1 x režijný paušál v roku 2013 á 7,81 eur, za 1 x režijný paušál v roku
2015 á 8,39 eur, za cestovné v sume 31,86 eur (za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 20.03.2013,

108 km pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, spotrebe 8,7 litra na 100 km, cenách za 1 liter paliva
1,422 eur), za cestovné v sume 30,02 eur (za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 25.11.2015, 108
km pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, spotrebe 8,7 litra na 100 km, cenách za 1 liter paliva 1,092
eur) a nakoniec za náhradu straty času pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie jesídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta (Bratislava - Trnava a späť dňa 20.03.2013) 4
začaté polhodiny v roku 2013 - 4 x 13,01 eur = 52,04 eur, (Bratislava - Trnava a späť dňa 25.11.2015)
4 začaté polhodiny v roku 2015 - 4 x 13,98 eur = 55,92 eur. Súd právnemu zástupcovi odporcu znížil

uplatnenú odmenu, pretože právny zástupca odporcu vychádzal z nesprávne určenej tarifnej hodnoty,
pretože predmetom konania je plnenie na čas neurčitý a v zmysle §10 ods. 3 Vyhlášky tarifnou hodnotou
pri predmete plnenia na čas neurčitý je päťnásobok ročného plnenia, čiže suma 345 063,38 eur a v
zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri tomto
predmeteplneniateda1110,45eur.Súdnakoniecznížilprávnemuzástupcoviodporcucestovnézacestu

z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 25.11.2015- 108 km pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, spotrebe
8,7 litra na 100 km, cenách za 1 liter paliva 1,092 eur. Súd vychádzal z priemernej ceny pohonných hmôt
za mesiac novembre 2015 zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Vyššieuvedenúsumujenavrhovateľpovinnýpodľa§149ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuzaplatiť
právnemu zástupcovi odporcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.