Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/377/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214795
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512214795.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká
republika, s.r.o., so sídlom Novohradská 4, Praha, IČO: 25 117 483, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyniam: 1./ E. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX, Z. J. a 2./ U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX, Z. J., o zaplatenie
636,16 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyniam v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 30.11.2012 domáhal voči odporkyniam spoločne a
nerozdielne zaplatenia sumy 636,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
557,76 eur od 20.03.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že v konaní uplatnený
nárok predstavuje pohľadávku voči odporkyniam vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.01.2007 medzi odporkyňami ako dlžníčkami a spoločnosťou Beneficial
Finance, a.s., organizačná zložka Slovakia, so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 31 815 9879
ako veriteľom, ktorú navrhovateľ nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.08.2008.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva
v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho
pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom
na začatie konania, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, zmluvou o úvere, obchodnými
podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odstúpením od zmluvy, platobnou históriou, pokusom o
zmier, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa Beneficial Finance, a.s., organizačná zložka Slovakia, so sídlom
Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 31 815 9879 ako veriteľ uzavrel s odporkyňami dňa 31.01.2007 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 0018729798, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky,
s obsahom ktorých vyjadrili odporkyne svojím podpisom súhlas. Na základe tejto zmluvy poskytla
spoločnosť Beneficial Finance, a.s. odporkyniam ako spoludlžníčkam úver na kúpu spotrebného tovaru
(posteľnej súpravy) vo výške 995,82 eur (pôvodne 30.000,- Sk). Kúpna cena tovaru vo výške 1.095,40
eur (pôvodne 33.000,- Sk) bola uhradená priamou platbou odporkýň vo výške 99,58 eur (pôvodne 3.000,-
Sk) a finančnými prostriedkami z úveru, ktoré navrhovateľ v súlade so zmluvou uhradil na účet predajcu
v sume 995,82 eur (pôvodne 30.000,- Sk). Odporkyne sa požičané peňažné prostriedky zaviazali vrátiť
v 24 pravidelných mesačných splátkach po 57,16 eur (pôvodne 1.722,- Sk) s tým, že prvá mesačná
splátka je splatná 1 mesiac po zaplatení kúpnej ceny predajcovi a o splatnosti ďalších splátok sa veriteľ
zaviazal odporkyňu písomne informovať následne. V samotnej zmluve sa ďalej uvádzala len výška
ročnej úrokovej sadzby 33 % a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 38,30 %.

Odporkyne nedodržali splátkový kalendár a dostali sa do omeškania. Z tohto dôvodu došlo k
zosplatneniu úveru a právny predchodca navrhovateľa v súlade s čl. 4 obchodných podmienok od zmluvy
odstúpil písomným oznámením zo dňa 24.04.2008, pričom určil odporkyniam lehotu na plnenie do dňa
28.04.2008. Ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval dlh odporkýň sumu 888,73 eur, z čoho dlžná
istina úveru bola 671,11 eur, dlžný úrok z úveru do odstúpenia od zmluvy 78,40 eur, suma 66,39 eur
predstavovala zmluvnú pokutu za omeškanie so splatením splátok a suma 72,83 eur zmluvnú pokutu
za predčasné ukončenie zmluvy.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 15.08.2008 medzi spoločnosťou Beneficial Finance,
a.s., organizačná zložka Slovakia, so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 31 815 9879 ako postupcom
a navrhovateľom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporkynami uplatnenej v tomto
konaní. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy má súd preukázané právne nástupníctvo
navrhovateľa vo veci a jeho aktívnu legitimáciu v konaní.

Odporkyne odo dňa odstúpenia od zmluvy dňa 19.11.2008 uhradili sumu 102,57 eur, dňa 19.01.2009
sumu 50 eur, dňa 18.02.2009 sumu 50 eur a dňa 19.03.2008 sumu 50 eur. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatňuje všetky vyššie špecifikované nároky v rozsahu ustálenom ku dňu odstúpenia od úverovej
zmluvy jeho právnym predchodcom s tým, že dlžnú istinu žiada priznať po zohľadnení následnej úhrady
odporkýň vo výške 636,16 eur, a vzhľadom na to, že odporkyne sú v omeškaní s plnením peňažného
záväzku, navrhovateľ žiada priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 557,76 eur od
20.03.2009 do zaplatenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka , Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako
veriteľom a odporkyňami ako dlžníčkami bola platne uzavretá zmluva, ktorú súd, posudzujúc ju podľa
obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska podriadil pod úverovú zmluvu v zmysle §
588 Občianskeho zákonníka, resp. pod spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (§ 2 v spojení s § 3 zákona), ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
postavenie lex specialis. Súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade
s ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskú, v zneniach účinných ku dňu jej vzniku, a to s ohľadom na charakter postavenia
jej účastníkov, jej formu a okolnosti jej vzniku, keďže právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ku ktorému záveru súd dospel po nahliadnutí
do výpisu z obchodného registra veriteľa), zatiaľ čo odporkyne nie (odporkyne vstupovali do zmluvného
vzťahu za účelom uspokojenia osobných potrieb zakúpením spotrebného tovaru), pričom z obsahu a
formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú zmluvu, ktorú dodávateľ (právny predchodca navrhovateľa)
používal vo viacerých prípadoch v podobe vopred pripraveného formulára a ktorej podstatný obsah
odporkyne ako spotrebiteľky nemohli ovplyvniť.

Po ustálení záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania, súd v
súlade so zásadou hospodárnosti konania s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa z úradnej moci skúmal, či uplatnený nárok nie je premlčaný.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom
konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť
(premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).

Zásadnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, či v prejednávanom spore ide o
obchodnoprávny vzťah (keďže úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a to aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania uplatneného nároku, alebo námietku
premlčania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V právnom

poriadku Slovenskej republiky sa vyskytuje anomália v podobe dualistického systému záväzkového
práva, upraveného tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku. Aplikačná prax
síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak vo všeobecnosti niet rozumného
dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť
ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či
obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

Problematiku ochrany spotrebiteľa je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku
boli aproximované viaceré smernice EÚ, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník,
ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu
mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného
zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú
pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade takýchto
spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V súdenom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na
tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a príslušné
ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. Citované ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie
ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho
obchodu podľa Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Obchodného zákonníka na spotrebiteľské
právne vzťahy, a to aj v prípade úverov ako absolútnych obchodov by znamenalo spochybnenie
režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne
použiteľnou právnou úpravou (lex specialis). Uvedený právny názor je akceptovaný súdnou praxou
(porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 6Co 2/2013, uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013), pričom za účelom odstránenia
akýchkoľvek pochybností zákonodarca prijatím zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, novelizoval Občiansky zákonník a explicitne ustanovil v § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka pravidlo, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Hoci citované ustanovenie ešte nenadobudlo účinnosť (toto platné
zákonné ustanovenie nadobudne účinnosť až dňom 01.04.2015), čím nesporne potvrdzuje, že právna
úprava spotrebiteľských zmlúv sa musí použiť aj na zmluvy, ktoré sú u nás upravené obchodným
právom, keďže smernice EU kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia
na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

Vychádzajúc z uvedených súvislostí dospel súd k záveru, že v tomto prípade je pre posúdenie
plynutia premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.),
pretože s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, a preto
použitie ustanovení Obchodného zákonníka v tomto smere by bolo v neprospech odporkýň, ktoré majú
postavenie spotrebiteľov

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že splatnosť celkovej dlžnej sumy uplatnenej v konaní
bola stanovená ku dňu 05.06.2008 v zmysle prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok a všeobecným
obchodným podmienkam týkajúcich sa doručenia písomností. Návrh na začatie konania bol súdu
doručený až dňa 30.11.2012, pričom premlčacia doba uplynula dňom 06.06.2011. Z uvedeného je
zrejmé, že právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd z
úradnej moci v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadal, a preto návrh zamietol. Je však na
mieste podotknúť, že aj keby súd posudzoval uplynutie premlčacej doby v zmysle obchodnoprávnych
predpisov dospel by k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný, nakoľko by premlčacia doba uplynula
dňa 06.06.2012.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol,
a preto v spore úspešnými účastníčkami boli odporkyne. Keďže si náhradu trov konania neuplatnili a
preukázateľne im žiadne nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a náhradu trov konania im nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.