Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/302/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215835
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714215835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu

U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. Č.. XX, XXX XX M. O. Z., proti žalovanému P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Z.
Č.. XX, Z..Č.. V. U., L. M. R., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalobca je s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku povinný prispievať na výživu žalovaného
zníženým výživným v sume 90 € mesačne, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na
nasledujúci mesiac k rukám žalovaného.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/314/2012 zo dňa 20. 09. 2013
vo výroku o výživnom na žalovaného.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 09.10.2014 sa žalobca proti žalovanému, svojmu plnoletému
synovi, domáhal zníženia výživného naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn.
20P/314/2012zodňa20.09.2013vsume140,-€nasumu55,-€ mesačnesúčinnosťouodprávoplatnosti

rozsudku o znížení výživného. Súčasne žalobca žiadal v inom konaní znížiť výživné aj na ďalšie dve
ešte maloleté deti, a to Y. M., O.. XX.XX.XXXX a U. M., O.. XX.XX.XXXX.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného sa mu vážnym
spôsobom zhoršil zdravotný stav, keď od 04.08.2014 je PN s predpokladom dlhodobej PN a jediným
jeho príjmom sú nemocenské dávky, ktoré predstavujú 9,34659000 € na deň, čo predstavuje mesačne
približne sumu 285,-- €. Jeho náklady s bývaním v rodinnom dome predstavujú, daň z nehnuteľnosti

7,52 €, ročne poplatok za komunálny odpad 73,- € ročne, zálohové platby za elektrinu v sume 50,- €
mesačne, výdavky na palivo cca 370,- € ročne, výdavky na vodu približne 25,- € ročne, koncesionárske
poplatky približne 55,68 € ročne, poistenie motorového vozidla žalobcu 88,92 € ročne, výdavky na vodu
približne 25,-€ a ďalšie predstavujú samozrejme náklady na stravu, ošatenie a lieky.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je
nútený takto postupovať, pretože pôvodne pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy,

avšak vyskytli sa u neho vážne zdravotné problémy v dôsledku, ktorých bol od augusta do decembra
2014 práceneschopný a sociálna poisťovňa mu vyplácala nemocenské, ktoré sa pohybovalo približne
okolo sumy 280,- € mesačne. Má, ale určenú vyživovaciu povinnosť na 3 deti vyššie uvedené spolu
vo výške 380,- €. Táto skutočnosť ho núti mesačne sa zadlžovať minimálne sumou 100,-€, aby vôbecmohol platiť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená. Pretože jeho zdravotný stav, keďže je po
dvoch operáciách chrbtice mu neumožňoval vykonávať dlhé jazdy do zahraničia, bol nútený v dôsledku
svojho zdravotného stavu koncom roku 2014 s predchádzajúcim zamestnávateľom rozviazať pracovný

pomer. Našiel si síce opäť prácu ako vodič kamiónu, ale v tuzemsku a teda pracovné cesty, ktoré
vykonáva, netrvajú tak dlho, zatiaľ, aj keď s problémami, zvláda šoférovanie trvajúce približne 4 hodiny.
Sám navrhol skončenie svojho pracovného pomeru, nie v záujme vyhýbať sa vyživovacej povinnosti,
ale práve pre zdravotné problémy. Keďže u súčasného zamestnávateľa vykonáva práce len v tuzemsku,
nedostáva diéty a mimo príjmu z pracovného pomeru nemá už iný príjem. V poslednom období roku

2014 boli jeho jediným príjmom od augusta do decembra dávky nemocenského. Okrem výdavkov, ktoré
uviedol v žalobe, a ktoré pokiaľ šlo o bývanie súvisia s údržbou rodinného domu v Z., nemá žiadne
výdavky. Momentálne sa, najmä v zimnom období zdržiava v byte svojej priateľky v U. O. Ľ.i, ktorej ale
na domácnosť a úhradu nákladov spojených s domácnosťou neprispieva, pretože jeho príjem mu to
nedovolí. Naopak musí si požičiavať od rodičov, rodičov svojej priateľky, od bývalého kolegu, od ktorého
si požičal vyššiu sumu, aby mohol kryť bežné životné náklady a plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške,

ktorú mal doposiaľ určenú. Je síce vlastníkom nehnuteľnosti, spomínaného rodinného domu v Z., avšak
ten chce uchovať pre svoje deti, aby sa jeho 3 deti mohli v tomto dome zdržiavať platí komunálny odpad
za 5 osôb, to znamená za seba, priateľku a za 3 detí. Úspory nemá žiadne a nevlastní už žiadny iný
nehnuteľný majetok.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním došlým na súd 29.12.2014 a z neho vyplynulo, že
so žalobou nesúhlasí. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že je študentom III. ročníka F. Š. X. U. v
študijnom odbore programátor počítačových sietí a nezarába. Výdavky spojené so školou, stravou,
nákupom drogérie, mobilným telefónom a oblečením hradí jeho matka U. M., O.. XX.XX.XXXX. Mesačne

vynakladá 12, - € na cestovné mestskou hromadnou dopravou, približne 20,- € na obedy, 100,- € ročne
predstavuje jeho príspevok na maturitný večierok. Ďalšie jeho výdavky na oblečenie, stravu doma a
podobne predstavujú približne sumu 150,- € mesačne. Z jeho pohľadu žalobca nejaví o neho už 3 roky
záujem. Neposkytuje mu žiadne darčeky pri príležitosti sviatkov, alebo Vianoc. Spochybnil, že žalobca
má výdavky spojené s kúrením 370,- € ročne, nakoľko cez zimné obdobie býva u svojej priateľky U. I. v

jej byte na sídlisku Ľ.. Spochybnil, že by výdavky otca na komunálny odpad predstavovali až sumu 73,- €
ročne, pretože podľa jeho zistení v dedine sa platí 15,- € ročne. Uviedol, že jeho matka Martina Karabová
je od 01.11.2014 nezamestnaná. Poberá len rodinné prídavky na 3 detí vo výške 70,- € mesačne a
výživné stanovené súdom vyššie spomínaným rozsudkom. Preto konštatoval, že nie sú dôvody pre
zníženie výživného a žiadal žalobu zamietnuť. Podobne vypovedal aj na pojednávaní.

Mimo výsluchu účastníkov súd vypočul ešte matku žalovaného a bývalú manželku žalobcu svedkyňu U.
M., E.. H., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, pretože očakáva
narodenie štvrtého dieťaťa, ktoré má so svojim súčasným priateľom. Naposledy bola zamestnaná v
U. I., ktorý prevádzkoval aj tzv. martinskú strelu a tam zarábala minimálnu mzdu, ktorá sa pohybovala

okolo 300,- € v čistom. Pracovný pomer ukončila k 31.10.2014, pretože už bola tehotná a lekár jej
nedoporučoval ďalší výkon takejto práce. Materská jej bola určená v sume 2,338 € na deň, čo preukázala
potvrdením sociálnej poisťovne. Po pôrode by jej k tejto sume mal niečo priplácať Úrad práce. Zo
sociálnej poisťovne však ešte dávku nedostala. Jej jediným príjmom vo chvíli jej výsluchu (12.03.2015)
bolo len určené výživné 380,- €, z čoho 30,- € predstavuje splátka dlhovaného výživného od žalobcu.

Poberá tiež prídavky na 3 deti, ktoré predstavujú sumu približne 70,56 € mesačne. Žije s priateľom, ktorý
uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu, kde vedú spoločnú domácnosť aj s tromi deťmi. Za
tento byt jej priateľ platí približne 250,-€ a ona mu prispieva sumou 150,-€ za seba a 3 deti. Každému z
detí platí poplatky za mestskú dopravu, čo predstavuje na každé z detí minimálne sumu 12,- € mesačne,
obedy v školskej jedálni, ktoré predstavujú minimálne 15,- € mesačne, dvom mladších synom dobíja

každý mesiac kredit po 5, €, pôžičky nemá žiadne, vznikajú jej len bežné výdavky na stravu, nákup
drogérie a ošatenia.

Okrem výsluchu účastníkov a svedkyne súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho
spisu, a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci.

Z rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. 20P/314/2012 zo dňa 20.09.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť 14.10.2013 súd zistil, že rodičia žalovaného sú bývalí manželia, ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 21C/114/2009 z 19.01.2010. RozsudkomOkresného súdu Martin, sp.zn. 20P/314/2012 bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť žalobcu
voči žalovanému, a to tak, že žalobca bol zaviazaný prispievať na výživu žalovaného sumou 140,- €
mesačne s účinnosťou od 23.10.2012 na brata žalovaného Y. M., O.. XX.XX.XXXX výživným v sume

110,- € mesačne od 23.10.2012 a na ďalšieho brata žalovaného mal. U. M., O.. XX.XX.XXXX bol
zaviazaný prispievať výživným v sume 100,- € mesačne s účinnosťou od 23.10.2012. Dlh na výživnom
po 400,- € na každé z troch detí žalovaný mohol podľa rozsudku splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 10,- € na každé dieťa, ktoré boli zročne spolu s bežným výživným. Pri svojej rozhodovacej
činnosti Okresný súd Martin v tom čase vychádzal zo skutočnosti, že matka detí, teda svedkyňa U. M.

bola zamestnaná a u svojho zamestnávateľa v roku 2013 dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu
18,09 € bez daňového bonusu. Otec v tom čase bol zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy v Obchodnej spoločnosti E., F..E..D.. F. F. X. Ž. s mesačnou hrubou mzdou 497,91 €, avšak
mal mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, prácu vo sviatok. Maloletý žalovaný bol v tom čase maloletý,
bol študentom Spojenej školy v Martine.

Z potvrdenia o PN žalobcu súd zistil, že žalobca bol PN od 04.08.2014 do decembra 2014 a v tomto
období mu sociálna poisťovňa celkovo na dávkach nemocenského vyplatila spolu sumu 1.168,50 €.
Ako vyplynulo zo zdravotných nálezov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, žalobca má zdravotné
problémy s chrbticou a pravidelne sú mu predpisované lieky. V minulosti bol hospitalizovaný na
neurologickej klinike Univerzitnej nemocnici v Martine a boli mu predpísané neurochirurgické operácie,

ktoré absolvoval.

Súd preto uveril výpovedi žalobcu, že to boli práve zdravotné problémy, ktoré ho viedli k tomu, že
rozviazal svoj pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorým bola obchodná spoločnosť

E., F..E..D.. F. F. X. Ž., kde v období od júla 2013 do júla 2014 dosahoval spolu s diétami priemerný
čistý mesačný zárobok v sume 1.370,28 €. Pracovný pomer bol ukončený podľa potvrdenia jeho
zamestnávateľa dohodou k 31.12.2014.

Svoje výdavky otec preukázal listinnými dôkazmi pripojenými do súdneho spisu, a to predovšetkým

výpismi z účtu, ale aj zmluvou o pôžičke. Momentálne je otec zamestnaný v obchodnej spoločnosti U.-
Z. R. G., F..E..D.. F. F. X. U. a podľa výplatných pások jeho priemerný zárobok sa pohybuje okolo sumy
433, 41 €. Výpismi z účtu bolo preukázané, že otec napriek značnému poklesu príjmov od augusta 2014
si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plní v určenej sume 380,-€ mesačne. V januári 2015 dosiahla
mzda otca u jeho zamestnávateľa sumu 408,09 €.

Rovnako žalovaný a jeho matka preukázali svoje životné náklady listinami, ktoré pripojili do súdneho
spisu. Žalovaný naviac do spisu pripojil dohodu o brigádnickej práci študentom, ktorú uzavrel s
obchodnou spoločnosťou M. F., X..D..F.. F. F. X. V. a podľa, ktorej je zamestnaný od 01.11.2014 do
30.09.2015 pri dojednanej odmene 2,30 € za hod. Ako žalovaný uviedol vo svojej výpovedi, nemá

stanovenú fixnú pracovnú dobu. Zamestnávateľ ho zamestnáva podľa toho, kedy mu žalovaný nahlási
svoj voľný čas a preto príjem žalovaného podľa tejto dohody kolíše medzi sumou 90,- až 100,- €
mesačne v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Väčšinu príjmu žalovaný používa na úhradu možno
luxusnejších potrieb, napr. z tohto príjmu si zaplatil vodičský kurz, príslušenstvo k notebooku a podobne.
Ak mu financie nevychádzajú, finančne mu vypomáhal matka. Na poslednom pojednávaní vo veci

uviedol, že sa rozhodol prácu v M. ukončiť, nakoľko jeho zamestnávateľ porušoval dohodu, mohol podľa
nej totiž odpracovať maximálne 4 hod. denne, avšak pracovný čas mal niekedy určený na 6 hodín
denne, čo mu nevyhovovalo, nakoľko sa musel pripravovať aj do školy. Cieľom brigády bolo zarobiť
si na vodičák, ten si už zaplatil a preto prezentoval pred súdom, že nemá ďalší záujem na uchovanie
tohto zamestnania.

Majúc preukázané tieto skutočností, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je čiastočne dôvodná. Je
nepochybné, že u otca v dôsledku zdravotných problémov od augusta 2014 došlo k rapídnemu poklesu
príjmov, ktoré mal v minulosti u predposledného zamestnávateľa a, z ktorých zrejme vychádzal súd pri
poslednom určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. V súčasnosti sa však príjem otca pohybuje

okolo sumy 400,- € a je len zrejmé, že z tejto sumy otec nedokáže platiť určené výživné a súčasne
uspokojovať svoje bežné a nevyhnutné životné potreby. Na druhej strany vyživovaciu povinnosť k
žalovanému má aj jeho matka, avšak tá momentálne nemá takmer žiadny príjem mimo dávok materskej,
ktoré jej už určila sociálna poisťovňa. Súčasne však žalovaný preukázal, že je schopný zabezpečovaťsvoje potreby aj brigádnickou činnosťou. Nebolo preukázané, že by žalovanému vo vykonávaní takejto
činnosti v súvislosti s privyrábaním si na úhradu osobných potrieb bránil zdravotný stav, čo naopak u
žalobcu viedlo k zmene zamestnávateľa, u ktorého dosahuje podstatne nižší príjem.

Pri posudzovaní nárokov účastníkov preto súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd bol viazaný návrhom žalobcu, ktorý žiadal, aby až od právoplatnosti rozsudku, ktorým by súd
znížil výživné, sa znížila jeho vyživovacia povinnosť voči žalovanému. Súčasne však, ale súd zistil,
že skutočne v auguste 2014 otcovi dlhodobo v dôsledku choroby poklesli jeho príjmy a následne

pokles týchto príjmov možno stabilne očakávať od januára 2015, kedy sa otec zamestnal u svojho
posledného zamestnávateľa, avšak vzhľadom na charakter práce podmienený jeho zdravotným stavov
nedosahuje príjem ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Tento pokles príjmov je objektívne daný
zlým zdravotným stavom otca, ktorý zdokumentoval aj lekárskymi nálezmi, ktoré pripojil do súdneho
spisu. Žalovaný je výživou stále na žalobcu odkázaný a je zrejmé, že matka žalovaného vzhľadom na

skutočnosť, že má len minimálny príjem tak, ako súd konštatoval vyššie, nemôže plniť svoju vyživovaciu
povinnosť finančným príspevkom na žalovaného, ale predovšetkým starostlivosťou o domácnosť, ktorú
so žalovaným a s ďalšími dvomi deťmi a svojim priateľom vedie. Na druhej strane však žalovaný
je schopný čiastočne pokrývať svoje potreby príjmom z brigádnickej práce študenta a súd je toho
presvedčenia, že vzhľadom na zlý zdravotný stav žalobcu je želateľné, aby tak žalovaný robil naďalej

a nie len v prípade potreby uhrádzať luxusnejšie potreby, ktoré žalovaný má. Na druhej strane je
však zrejmé, že žalovaný je študentom strednej školy v dennom štúdiu a výkon akejkoľvek zárobkovej
činnosti nesmie ohroziť jeho prípravu na budúce povolanie štúdiom. Súd preto dospel k presvedčeniu,
že vzhľadom na príjem žalovaného a vyživovacie povinnosti k ďalším dvom deťom a s prihliadnutím
na potreby žalovaného je v možnostiach a schopnostiach žalobcu prispievať na výživu plnoletého

žalovaného maximálne v sume, ktorá vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, teda v sume 90,- €
mesačne. Keďže žalobca žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu, súd jeho žalobu vo
zvyšku uplatneného nároku zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ani jeden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.