Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/767/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204150
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614204150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej L. Z., bytom v G. Č.. X, P. č. XXX, Česká republika
o zaplatenie 1 366,29 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 16.6.2014 č.k. 4C/64/2014-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca uzatvoril dňa 26.8.2010 so
žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytoval žalovanej úver v sume 1
500,00 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 42 mesačných splátkach v sume
80,37 eura. Zmluva obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,01 %, priemernú ročnú
percentuálnu mieru nákladov vo výške 47,39 %, predpokladanú ročnú percentuálnu mieru nákladov
vo výške 66,21 eura. V čl. 14 bod 14.1 veta prvá zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka

s úhradou splátky úveru alebo jej časti sa žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne). Žalovanej bol v skutočnosti
vyplatený úver v sume 1 284,25 eura a žalovanou bola splatená suma 2 009,25 eura. Žalobca v konaní
uplatňuje sumu 1 366,25 eura a táto suma zahŕňa poplatok rozhodcu v sume 81,50 eura, poplatok
právnika v sume 190,02 eura.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok
žalobcu nie je dôvodný. Súd bol toho názoru, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebopozmeniť. Je otázne, či žalovaná mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom
zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom,
pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Zo zmluvy je

zrejmé, že žalobca mal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1 500,00 eur, avšak v skutočnosti jej vyplatil
iba sumu 1 284,25 eura. Žalovaná mala žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 3 375,54 eura, čo
poskytnutý úver bol reálne v sume 1 284,25 eura a odplata predstavovala sumu, ktorá viac ako 100%
presahuje výšku poskytnutého úveru. Súd považoval takúto odplatu ako dohodnutú zmluvnú podmienku
za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že

priemerná hodnota ročnej percentuálne miery nákladov za druhý štvrťrok roku 2010 u spotrebiteľských
úverov vo výške 1 500,00 eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavoval výšku 47,39 eura, tak
ako je uvedené v zmluve uzavretej účastníkmi konania. Ročná percentuálna miera nákladov úveru
poskytnutého žalovanej toto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % taktiež
značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky NBS. Súd poukázal
na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata v podstate nesmie presahovať

odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Ďalej bol súd toho názoru, že žalobca pred
uzavretímtejtospotrebiteľskejzmluvyoúvereneposúdilsodbornoustarostlivosťouschopnosťžalovanej
splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je možné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúci z čl. 14 bod 4.1 zmluvných dojednaní
je vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný.

Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej
právnejterminológie,ktoráobsahujeajdojednanieprespotrebiteľanevýhodné.Zmluvavýslovnenatieto
skutočnosti neupozorňuje a preto ani tieto nároky nie je možné žalobcovi pre rozpor s dobrými mravmi
priznať. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti a to
písomnosť, teda obsah prejavu vôle a podpis konajúcej osoby. V tejto súvislosti so zmluvnou pokutou

súd poukazuje na zmluvné dojednanie, ktoré súd neprehliadne písané malý nahusteným písmom a takto
zmluvne upravené podmienky by nemali byť dohodnuté, pokiaľ sú pre spotrebiteľa nevýhodné, čo platí
aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Je toho názoru, že zmluvné pokuty, resp. dojednanie o zmluvných
pokutách by mali byť zreteľne upravené priamo v zmluve a nestačí iba odkaz na zmluvné dojednanie.
Keďže žalovaná obdržala peňažné prostriedky v sume 1 284,25 eura a uhradila sumu 2 009,25 eura,

teda uhradila viac ako mala, preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. V odvolaní
uviedol, že namieta závery súdu porovnávajúce výšku úveru a výšku odplaty, lebo také závery sú
zavádzajú a po vecnej stránke nesprávne. Súd svojim rozhodnutím negoval význam ukazovateľov, ako

sú napríklad ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov. V tejto súvislosti poukazuje
na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmluvné dojednania v spotrebiteľskej
zmluve týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nemôže byť posudzované ako neprijateľná
podmienka. Cenou plnenia v tomto prípade odplata za požičanie peňažných prostriedkov. Považuje
za nesprávny postup, aby sa odplata za požičanie peňažných prostriedkov na dobu viac ako 1 rok

porovnávala s absolútnou vyčíslenou hodnotou úveru. Rovnako nie je v súlade so zákonom ani to,
aby cena plnenia predstavovala neprijateľnú podmienku. V tomto smere sú závery súdu nesprávne a
nezákonné. V súvislosti s posudzovaním výšky úrokov súd ani nepostupoval na základe relevantných
zákonných ustanovení a naopak v rozpore so zákonom výšku úrokov porovnával s úrokovými sadzbami
bánk. Aj z tohto dôvodu sú jeho závery nezákonnými. Odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnávajú len s odplatami bánk. Pokiaľ teda súd skonštatoval
neprimeranosť výšky úrokovej sadzby na základe porovnávania s úrokovými sadzbami bánk, potom
jeho postup nemá legálny základ. Zákon vyslovene určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty
obvykle na finančnom trhu. Odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami
bánk. Výšku odplaty za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere považuje za súladnú so

zákonom, čo vyvodzuje porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Dal do pozornosti
súdu, že maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10.6.2010 (§ 3 ods. 10 a 11
zákona č. 258/2001 Z.z.) stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol poskytnutý žalovanej, maximálne v
hodnote 66 %. Podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola maximálna výška odplaty pre zmluvy ospotrebiteľskom úvere uzatvárané od 16.5.2010 do 15.8.2010 vo výške 76 %. Javí sa pochybne prijať
vôbec závery, aby odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a pre rovnaký spotrebiteľský úver
postihnutý bezprostredne v nadväzujúcom období by išlo už o neprimeranú odplatu. K zmene toho,

čo je odplatou obvyklou na finančnom trhu nemohlo dôjsť v priebehu pár dní tak, aby odplata za úver
poskytnutý žalovanému bola neprimeraná. Pri zohľadnení vývoja maximálnej výšky odplát pre takéto
spotrebiteľské úvery v roku 2010 tak je zrejmé, že maximálna výška sa pohybovala na úrovni 76,00 -
79 %. Ďalej poukazuje na nesprávnosť a nezákonnosť záveru súdu, podľa ktorého by mal bezúročný a
bez poplatkov, lebo zo strany veriteľa nebolo v konaní preukázané splnenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. Porušenie povinnosti podľa §7 ods. 1 by mala za následok to, že veriteľ nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súdom tvrdený
dôsledok porušenia danej povinnosti, teda pri správnej aplikácii zákona by nemohol byť to, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Súd odkazuje na také znenie zákona, ktoré sa stalo účinným až po
uzavretí zmluvného vzťahu. Porušenie daného ustanovenia však v konaní nebolo preukázané. Súd
vychádza z prezumpcie porušenia zákona z jeho strany, hoci žiadny zákon takému postupu nedáva

podklad. Zákonná úprava neustanovuje žiadnu domnienku v tom smere, ako to robí súd ohľadne
rozhodnutia, takže došlo k porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1, lebo nebolo v konaní z jeho strany
preukázaný opak. Za nedôvodné považuje tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že
žalovaná zmluvu si neprečítala, resp. ak by ju aj čítala, potom by jej ustanovenia o sankciách unikli
za nedôvodné. V napadnutom rozsudku podľa jeho názoru nie je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenia

oprávňuje súd nahradzovať vôľu účastníka vlastným posúdením, resp. pohľadom na vec. Žalovaná sa
mohla so zmluvou a jej podmienkami oboznámiť. Či tak reálne spravila alebo nespravila je skutočnosť,
z ktorej nemožno právne dôsledky vyvodzovať druhej zmluvnej strane. Zmluvné dojednanie sú rovnako
čitateľné, ako je to v iných oblastiach. Okrem toho sú jednotlivé časti oddelené názvami, ktoré vyjadrujú
podstatu a obsahovú stránku týchto jednotlivých častí. Zároveň uviedol, že zmluvné dojednania zmluvy o

revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere.
Z textu zmluvy vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou, ale sú súčasťou
zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Na to, aby bola pokuta platne dojednaná, sa
vyžaduje písomná forma takého ustanovenia v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná
aj požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná

konajúcou osobou. Keďže listina je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o
zmluvnej pokute. Súd prvého stupňa sa však s otázkou zachovania písomnej formy zaoberal povrchne,
neúplne a nevychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Závery konajúceho súdu a aj následné
právne posúdenie sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu
a tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolacísúdjevprejednávanejvecitohonázoru,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstavveci,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo

k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré
použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak ohľadom

maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vychádza z nariadenia vlády č.
238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru. Je
tomu tak preto, že uvedené nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú
nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bolo účinné v čase od 01.07.2008 do
10.06.2010, kedy bolo zrušené zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva o revolvingovom úvere bola

účastníkmi uzatvorená dňa 26.08.2010 (teda po uplynutí účinnosti nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.),
nebolo možné ho na daný vzťah účastníkov aplikovať, a teda pri uzatvorení zmluvy z neho vychádzať.
Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcov v odvolaní, že výška odplaty za úver podľa zmluvy o
revolvingovom úvere je v súlade s uvedenou právnou normou.Za dôvodné nepovažuje odvolací súd ani odvolanie žalobcu vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa

ohľadom zmluvnej pokuty.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvných
povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokuty zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu a ako
správne uviedol súd prvého stupňa predpokladané náležitosti, a to písomnosť, teda obsah prejavu vôle
zachytený v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa, že v prejednávanej veci nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute, preto v
tejto časti nemožno považovať nárok za dôvodný. Navyše je potrebné uviesť, že zmluvné dojednanie,
zmluvy o revolvingovom úvere obsahujúce aj sankcie v podobe zmluvnej pokuty sú vyhotovené takým
drobným písmom, že to znemožnilo žalovanej ako spotrebiteľovi sa riadne oboznámiť s dohodnutými
zmluvnými podmienkami.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná,
ktorejvšakvsúvislostisodvolacímkonanímtrovynevznikliažalobcavodvolacomkonaníúspechnemal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.