Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208299
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714208299.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľa: J. Š., V. XX. XX.
XXXX, B. P. Š. X, XXX XX L., Š. N. T. proti odporkyni: E. Š., I. X., V. XX. XX. XXXX, B. P. Š. X, XXX XX L.,
N. T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava,
v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo

dňa 25. mája 2015, č. k. 6C/248/2014-21, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 25. mája 2015, č. k.
6C/248/2014-21 p o t v r d z u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov J. Š. a E. Š., I. X., uzavretej pred
MiestnymnárodnýmvýboromvoL.,rozviedol,otrováchprvostupňovéhokonaniarozhodoltak,žežiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Uviedol, že návrhom zo dňa 16. 09. 2014 sa navrhovateľ
domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo je rozvrátené, k odporkyni stratil
citový vzťah a nevidí nádej na obnovenie spolužitia. Odporkyňa na pojednávaní na súde prvého stupňa
dňa 10. 11. 2014 s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila a uviedla, že nie si je vedomá citového

ochladnutia medzi manželmi. Podľa jej názoru manželstvo plní spoločenský účel, sama nakupuje,
varí, perie, upratuje a manželia sa i intímne stýkajú, navrhovateľa má rada. K finančným problémom
uviedla, že spreneverila peňažné prostriedky u bývalého zamestnávateľa, vec je však v štádiu riešenia,
dlh spláca. Tiež za účelom riešenia manželských problémov navrhla návštevu Centra poradensko-
psychologických služieb. Súd prvého stupňa poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok zo dňa 10. 02. 2015, referát poradensko-psychologických služieb s tým, že navrhovateľ nemá

snahu o obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou, pričom sa neporadilo nadviazať dlhodobejšiu
spoluprácu s účastníkmi konania. Následne na pojednávaní obaja účastníci navrhli manželstvo rozviesť,
pričomnavrhovateľmedzičasomnadviazalznámosťsinouženouanevidelvbudúcnostižiadnumožnosť
obnovenia spolužitia s odporkyňou. Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva pripojila. Súd prvého
stupňa preto s poukazom na ust. § 18, 19, 22 a 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania
rozviedol, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželia nežijú spolu,

navrhovateľ nemá k odporkyni citový vzťah, z manželstva účastníkov konania sa narodili dve, toho času
plnoleté deti, I. D. P., pričom manželstvo považoval za nefunkčné, pričom príčinu rozvratu manželstva
ustálil v názorových rozdieloch manželov a problémov vo finančnej oblasti.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Uviedla, že nesúhlasí s rozvodom
manželstva, nakoľko má za to, že v danom prípade nie je rozvrat manželstva takej intenzity, ktorýby odôvodňoval jeho rozvod. Účastníci konania do dnešného dňa žijú v jednej spoločnej domácnosti,
odporkyňa sa o domácnosť riadne stará, upratuje, varí, pečie, napriek zo strany navrhovateľa tvrdenému
citovému ochladeniu, odporkyňa má snahu a záujem o úplné obnovenie manželského spolužitia. Nie

je možné vylúčiť, že manželstvo účastníkov konania ešte môže plniť svoj účel. Kríza manželstva
účastníkov, ktorú uviedol navrhovateľ, je podľa odporkyne len prechodná. Na pojednávaní dňa 25. 05.
2015 síce súhlasila s rozvodom jej manželstva, ale iba z rozrušenia, pričom z doterajších ústnych, či
písomných vyjadrení je zrejmé, že odporkyňa nemá od počiatku záujem na rozvode manželstva, ktoré
fungovalo dlhé roky.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že žiada, aby odvolací súd nezrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a aby nevrátil tomuto súdu vec na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa
sú splnené podmienky pre rozvod manželstva s odporkyňou, manželstvo neplní svoj účel, nakoľko
navrhovateľ má vážny vzťah s inou ženou.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie odporkyne v súlade
s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 1 O. s. p., po nariadení pojednávania a dospel
k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania vo veci samej je rozvod manželstva účastníkov navrhovateľa J. Š. D. N. E. Š., ktoré

bolo uzavreté XX. XX. XXXX.

Podľa § 23 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli

k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 2 zákona o rodine).

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine (§ 23 ods. 3 zákona o rodine).

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd (§ 19 ods.
2 O. s. p.).

Uzavretím manželstva medzi mužom a ženou sa zakladá manželstvo nielen ako životné spoločenstvo,
ale aj ako právny stav, či právny pomer, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, ich výkon a plnenie.
Princíp rovnoprávnosti muža a ženy je základným princípom, z ktorého vychádza i zákon o rodine pri
úprave vzájomných práv a povinností manželov. Ust. § 18 zákona o rodine v podstate vyjadruje základné

požiadavky na vzájomné správanie sa manželov, ktoré sú skôr morálne, resp. etické, či psychologicko-
sociálne, ktorých plnenie nie je vynútiteľné. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat
manželstva a následne môžu viesť k rozvodu manželstva. Ide o nasledovné povinnosti: a/ povinnosť
žiť spolu, čo možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spoločenstva,
pokiaľmožnovspoločnejdomácnosti,b/povinnosťbyťsiverný,ktorýzodpovedámravnémuaprávnemu

princípu monogamie, pričom porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina alebo
následok rozvratu manželstva, ktorý môže viesť k rozvodu, c/ povinnosť vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, inými slovami ju možno chápať ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu
medzi manželmi, hlavne v morálnej stránke, d/ povinnosť vzájomne si pomáhať, ide o citovú, morálnu,
osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého

manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných
situáciách a pod. Nejde vždy o povinnosti výslovne právneho charakteru, ale predovšetkým o morálne
povinnosti; e/ povinnosť starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Táto povinnosť
vychádza z predpokladu, že pokiaľ manželia založia rodinu a z manželstva budú pochádzať deti,tieto budú riadne spoločne vychovávať. Zákon pod zdravým rodinným prostredím rozumie všetko, čo
dobrému životu manželov a ďalších členov rodiny prospieva, pričom na vytvorenie zdravého rodinného
prostredia je potrebné, aby manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby sa voči sebe

správali ohľaduplne, taktne, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy, aby sa
rozpory, ktoré vzniknú v priebehu spolužitia pod vplyvom rôznych okolností snažili preklenúť vzájomnou
dohodou, odpustením, t. j., aby sa vo všeobecnosti usilovali vytvoriť priaznivé podmienky pre realizáciu
všetkých členov rodiny.

Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, oboznámil sa i so správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odboru sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-
psychologických služieb, z ktorého vyplynulo, že odporkyňa má snahu obnoviť manželské spolužitie,
pričom navrhovateľ má odlišný názor a nemá záujem o obnovenie spolužitia, keď podľa jeho vyjadrenia
neexistuje nič, čo by mohlo jeho postoj zmeniť. Vzhľadom na odlišné postoje zúčastnených úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny konštatoval, že sa nepodarilo medzi manželmi nadviazať dlhodobejšiu

spoluprácu, napriek tomu im do budúcna bola ponúknutá odborná starostlivosť, či už pri obnove
manželstva alebo pri zvládaní iných životných situácií. Z výpovede účastníkov konania na súde prvého
stupňa vyplynulo, že obaja účastníci navrhli manželstvo rozviesť, navyše navrhovateľ medzičasom
nadviazal známosť s inou ženou a nevidel v budúcnosti žiadnu možnosť obnovenia spolužitia s
odporkyňou.

Ust. § 23 zákona o rodine, v zmysle ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, upravuje v prvom rade hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva, avšak zákon o rodine
neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé konkrétne dôvody vypočítané v zákone, ale ako
dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Inými slovami sa

vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň rozvratu manželstva, pričom súd berie do úvahy najmä vzájomný
vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov je potrebné
skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. V
odvolacom konaní z výpovede účastníkov konania mal odvolací súd za preukázané, že za preukázané,
že do budúcna nie je predpoklad, aby došlo k riadnemu obnoveniu manželského spolužitia. Najmä

z výpovede navrhovateľa v odvolacom konaní vyplynulo, že navrhovateľ nemieni obnoviť spolužitie s
odporkyňou, najmä z dôvodu, že z jej strany došlo ku konaniu, ktorým spreneverila väčšiu časť peňazí,
čím stratil k odporkyni citový vzťah a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. I keď odporkyňa v
odvolacom konaní uviedla, že v podstate aj keď súhlasila s rozvodom manželstva, rozhodne sa nechce
rozviesť.Zároveňuviedla,žesnavrhovateľomsanedákomunikovať.Akoužodvolacísúduviedolvyššie,

manželstvo je nielen životné spoločenstvo, ale aj ako právny stav či právny pomer, obsahom ktorého sú
jednak práva a povinnosti a následne ich výkon a plnenie. Nejde len o povinnosti výslovne právneho
charakteru, ale i o morálne povinnosti navzájom sa rešpektovať, správať sa k sebe taktne a ohľaduplne a
prípadné rozpory vzniknuté v priebehu spolužitia snažiť sa preklenúť vzájomným odpustením, prípadne
preklenúť ich vzájomnou dohodou.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené
i napriek dlhoročnému vzájomnému vzťahu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 144 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.