Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/367/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105220347
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5105220347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. Z., nar.
XX. X. XXXX, v rade 2/ PaeDr. X. Z., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom Z., C. XXXX/XX, zastúpení Martinom
Škamlom, advokátom so sídlom Z., T. XX proti odporcom: v rade 1/ Bytterm, a.s., so sídlom Žilina,
Saleziánska 4, IČO: 31 584 705, v rade 2/ Mesto Žilina, so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu
1, v rade 3/ HLAVA, s.r.o., so sídlom Žilina, Oravská cesta 11, IČO: 36 429 503, tento zastúpený JUDr.
Mariánom Prievozníkom, advokátom so sídlom W., W. X, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a
určenie trvania nájomného pomeru, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného

súdu Žilina, č.k. 23C/202/2005-219 zo dňa 24. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/ voči odporcovi
v rade 1/ o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 19. 5. 2005, taktiež zamietol návrh
navrhovateľov voči odporcovi v rade 2/, ktorým žiadali vysloviť, že nájomný pomer k bytu č. 1
nachádzajúcemu sa v dome súpisné č. XXXX vo vchode XX v Z. na ulici C. trvá, o trovách konania

prvostupňový súd rozhodol tak, že odporcom v rade 1/, 2/ a 3/ náhradu trov nepriznal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 34, § 37 Občianskeho zákonníka,
§ 685, § 710, § 711 Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., resp.
§ 150 ods. 1 O.s.p..
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľom bol v roku 1981 pridelený

služobný byt v budove ZDŠ Hliny VI. v Žiline, pričom navrhovatelia predmetné priestory ako byt užívali.
Predmetné priestory však ako byt kolaudované nikdy neboli a ani za byt neboli určené rozhodnutím
stavebného úradu. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy preto nemohol neexistujúci byt byť daný do
nájmu navrhovateľom a potom ani výpoveď z nájmu nemá právnu relevanciu. Pokiaľ sa navrhovatelia
domáhali vyslovenia, že sú nájomcami priestorov označených ako byt voči odporcovi v rade 2/, v tomto
prípade označený účastník nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti tak ako ho označili navrhovatelia,
a preto súd vo vzťahu k tomuto účastníkovi návrh zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie. Odporcovi v rade 2/ nesvedčí vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam.
Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd konštatoval, že odporcovia boli v spore úspešní,
avšak trovy si uplatnil len odporca v rade 3/, pričom prvostupňový súd aplikoval ust. § 150 O.s.p. a zdôvodov hodných osobitného zreteľa (okolnosti, ktoré viedli navrhovateľov k podaniu žaloby) tomuto
účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie
navrhovatelia v rade 1/, 2/. Napadnutý rozsudok v celom rozsahu považovali za nesprávny a zároveň
za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa ich názoru nie je zrejmé, prečo
súd zamietol návrh, ktorým sa domáhali vyslovenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, keď reálne
takúto výpoveď obdržali. Súd pritom v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na to, že byt, z ktorého bola

od odporcu v rade 1/ doručená výpoveď, nie je v zmysle rozhodnutia stavebného úradu bytom. Nie je
zrejmé, aký má táto skutočnosť vplyv na posúdenie platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu. Priestory,
ktoré navrhovatelia obývajú, boli pôvodným prenajímateľom označené ako byt a takto ich navrhovatelia
aj fakticky užívali. Prvostupňový súd poukazuje na právnu úpravu platnú od roku 1993, pričom nájomný
vzťah vznikol v roku 1981. Domnievajú sa, že pre platnosť zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník
nevyžaduje splnenie podmienok definície bytu podľa zákona o vlastníctve bytov. Ak súd zamietol návrh

navrhovateľov z dôvodu nerelevantnosti výpovede pre neexistenciu nájomného vzťahu, nesprávne
právne posúdil vec a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Byt, v
ktoromsúnavrhovatelianájomcami,niejezapísanýnalistevlastníctvaazrozhodnutiasúduniejepotom
zrejmé, ako dospel k záveru, že odporca v rade 2/ nie je vlastníkom dotknutého bytu. S argumentáciou
navrhovateľov sa v tomto smere súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Vo vzťahu k odporcovi v rade 3/

súd nevyniesol žiadny výrok, napriek tomu ho označil ako úspešného účastníka v spore. Z uvedených
dôvodov odvolatelia žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/, 2/ a 3/.

Odporca v rade 1/ žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odporca v rade 2/ uviedol, že vo vzťahu k nemu bol návrh zamietnutý, pričom tento výrok súdu považuje
zavecnesprávny(akoajďalšievýroky).Stotožnilsasargumentáciousúdu,že„byt“,t.j.súbormiestností,
ktoré navrhovatelia obývajú, nie je bytom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., a preto nie je spôsobilý byť
samostatným predmetom vlastníckych vzťahov. Uvedený súbor miestností je len časťou nehnuteľnosti

- domu súpisné č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. Z.. Kúpnou zmluvou z roku 2005 došlo
k zmene v osobe vlastníka (čo bolo konštatované aj v rozsudku OS Žilina sp. zn. 7C/101/2008 zo dňa
1. 8. 2011), a preto Mesto Žilina nie je vlastníkom označených nehnuteľností. Pokiaľ prvostupňový súd
zamietol návrh aj v časti určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v tomto smere sa tiež stotožnil s
dôvodmi prvostupňového súdu, ktorý skonštatoval neexistenciu bytu, a preto aj právnu nerelevantnosť

výpovede z nájmu k takémuto neexistujúcemu bytu.
K dôvodom odvolania, prečo súd označil odporcu v rade 3/ za úspešného v konaní, odporca v rade
2/ uviedol, že za účastníka ho označili navrhovatelia, pričom súd bol pri rozhodovaní viazaný návrhom
navrhovateľov. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny potvrdil.

Odporca v rade 3/ prostredníctvom zástupcu k podanému odvolaniu podal vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne. Poukázal na rozhodnutie stavebného úradu
- Mestského národného výboru, odbor územného plánovania v Žiline zo dňa 5. 9. 1985, v ktorom sa
výslovne uvádza, že sa povoľuje užívanie stavby 9/22 triednej školy Hliny VI, Žilina, ktorá obsahuje
vlastný objekt - učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k stavbe - prípojky vodovodu, kanalizácie,

elektrickej energie, plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky, nákladný výťah nosnosť
100 kg v ŠJ. V kolaudačnom rozhodnutí sa nenachádza akákoľvek zmienka o účelovom určení stavby
alebo jej časti na bývanie, preto záver prvostupňového súdu o neexistencii bytu je správny. Pokiaľ
odvolatelia poukazovali na to, že prvostupňový súd vychádzal z ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z.
pri definícii bytu, je zrejmé, že právna úprava existovala aj pred rokom 1989, a to konkrétne zákon č.

41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi. V tejto súvislosti poukazoval na
§ 62 uvedeného zákona, ktorý definoval byt ako miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa
rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné
bytové jednotky. V tomto smere poukazoval aj na existujúcu judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR
č. 4Cdo 27/2002. Argumenty uvádzané odvolateľmi preto považoval za nedôvodné. Odporca v rade 3/

opätovnepoukázalnato,ženavrhovateliasivyvolanýmsúdnymsporomneriešiabytovúotázku,nakoľko
sú vlastníkmi dvoch rodinných domov v Z.. Žiadal preto, aby odvolací súd odvolanie zamietol a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj z obsahu spisu, mal i odvolací súd
preukázané, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ v roku 1981 začali na základe rozhodnutia bývalého
Mestského národného výboru v Žiline, odbor školstva a kultúry užívať priestory v budove ZDŠ Hliny VI.
v Žiline v domnení, že sa jedná o služobný byt, ktorý bol navrhovateľovi v rade 1/ na základe dohody o
odovzdaní a prevzatí bytu daný k užívaniu. Z kolaudačného rozhodnutia Mestského národného výboru,

odbor územného plánovania v Žiline zo dňa 3. 9. 1985 bolo zistené, že stavba, ktorej užívanie bolo týmto
rozhodnutím povolené, neobsahuje byt, ale jedná sa o základnú školu, ktorej vlastný objekt obsahuje
učebne,telocvičňu,spojovaciuchodbu,TVkstavbe-prípojkyvodovodu,kanalizácie,elektrickejenergie,
plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky, nákladný výťah v školskej jedálni. Vlastníkom
uvedenej nehnuteľnosti bolo Mesto Žilina, ktoré odporcovi v rade 3/ v roku 2005 na základe kúpnej
zmluvy predmetné nehnuteľnosti odpredalo. Na liste vlastníctva sú predmetné nehnuteľnosti vedené

ako stavba č. súpisné XXXX - škola a stavba č. súpisné XXXX ako telocvičňa. Rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 7C/101/2008 bol návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/, ktorým sa domáhali určenia, že
vyššie uvedená kúpna zmluva v časti týkajúcej sa bytu č. 01 v dome súpisné č. XXXX vo vchode XX
na C. ulici v Z. je neplatná, zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2011. Súd ďalej
zistil, že odporca v rade 1/ listom zo dňa 19. 5. 2005, adresovaným navrhovateľom v rade 1/, 2/, dal

výpoveď z nájmu bytu podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 711 ods. 1 písm. a/
Občianskeho zákonníka, a to bytu č. 01 v dome súpisné č. XXXX na ulici C. v Z.. Po takto vykonanom
dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že predmetné miestnosti obývané navrhovateľmi v rade
1/, 2/ nie sú a nikdy neboli bytom či už v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., ale ani v čase uzatvorenia
dohody o odovzdaní a prevzatí bytu v roku 1981. Pri neexistencii bytu potom nie je možné riadnym

spôsobom dať výpoveď z nájmu bytu a potom návrh, ktorým sa navrhovatelia v rade 1/, 2/ vo vzťahu k
odporcovi v rade 1/ domáhali neplatnosti výpovede zamietol. Prvostupňový súd mal ďalej preukázané,
že vlastníkom objektu - základnej školy a telocvične je odporca v rade 3/. Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/
potom vyslovil, že tento nie je vecne pasívne legitimovaný v spore o určenie platnosti trvania nájomného
vzťahu.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne pri hodnotení
jednotlivých dôkazov a prijal aj správny právny záver. Je nepochybné, že priestory označené
navrhovateľmi v rade 1/, 2/ ako „byt“ bytom nie sú a ani predtým neboli. Správne potom prvostupňový
súd dospel k záveru, keď návrh na vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu „bytu“ zamietol a obdobne

zamietol aj návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali vyslovenia trvania nájomného vzťahu k „bytu“.
Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a na tieto v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Či v súčasnosti, alebo aj za existencie predchádzajúcej právnej úpravy (§

62zákonč.41/1964Zb.)sabytomrozumiemiestnosťalebosúbormiestností,ktorésúpodľarozhodnutia
stavebného úradu určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Prvostupňový súd správne poukazoval na zákon č. 182/1993 Z.z., pretože tento upravuje spôsob a
podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti
vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich

vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Ak tento zákon neustanovuje inak, právne vzťahy k bytom a
nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, resp. osobitných
predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností. Aj pre nenaplnenie jednotlivých ustanovení tohto zákona neboli
priestory označené navrhovateľmi ako „byt“ zapísané ako byt na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.
Ak teda byt neexistuje, nie je možné vo vzťahu k nemu realizovať vlastnícke alebo iné práva.

Pretože ani v odvolaní navrhovatelia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožňovali iným
spôsobom vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odlišný od záverov prvostupňového súdu, odvolací
súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1

O.s.p., resp. § 150 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Navrhovatelia neboli úspešní v odvolacom konaní, odporcovia v rade 1/, 2/ si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili. Odporca v rade 3/ ako úspešný v odvolacom konaní si uplatnil náhradu trov,
ktoré však bližšie nešpecifikoval. Tomuto účastníkovi by podľa úspechu v odvolacom konaní patrilanáhrada trov, odvolací súd však obdobne ako prvostupňový súd, aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a
pre dôvody hodné osobitného zreteľa výnimočne náhradu trov konania tomuto účastníkovi nepriznal,
pričom prihliadol najmä na okolnosti celého prípadu, keď v podstate nedôslednosť bývalých štátnych

orgánov pôsobiacich na úseku hospodárenia s bytmi (národný výbor) vyvolal u navrhovateľov dojem, že
im riadnym spôsobom bol pridelený služobný byt a k tomu prislúchajúce práva, resp. povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.