Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10SZa/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202024
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1015202024.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R. P. J., narodený dňa XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť Indická republika, zastúpený: Mgr. Martin Škamla, advokát, Advokátska kancelária
Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu

č. p. PPZ-HCP-BA6-618- 009/2015-AV zo dňa 06.11.2015, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/138/2015-23 zo dňa 14.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/138/2015-23 zo dňa
14. decembra 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

Krajský súd v Bratislave uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia odmietol návrh (opravný
prostriedok) navrhovateľa zo dňa 18.11.2015, ktorý smeroval proti rozhodnutiu odporcu č. p. PPZ-HCP-

BA6-618-009/2015-AVzodňa06.11.2015.Rozhodnutímč.p.PPZ-HCP-BA6-618-009/2015-AVodporca
podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 06.11.2015 na účel
výkonu administratívneho vyhostenia s poukazom na trestný rozkaz č. OT/458/2015, vydaný Okresným
súdom Bratislava II, ktorým bol navrhovateľ právoplatne odsúdený a bol mu podľa § 65 ods. 1, ods. 3
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) uložený trest vyhostenia z územia

Slovenskej republiky na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa do
20.02.2016.

Navrhovateľ bol v zmysle ustanovenia § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu zistil, že po
vykonanom dokazovaní odporca vyhlásil, pretlmočil a navrhovateľovi doručil napadnuté rozhodnutie
PPZ-HCP--BA6-618-009/2015-AV zo dňa 06.11.2015. Toto rozhodnutie obsahovalo správne poučenie
o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok (odvolanie). Zároveň z následnej zápisnice o podaní

vyjadrenianavrhovateľaPPZ-HCP-BA6-618-012/2015-AVzodňa06.11.2015,spísanejsnavrhovateľom
za účasti tlmočníka vyplynulo, že navrhovateľ po doručení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol,že svojho práva podať voči napadnutému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok sa vzdáva, pričom
bol opakovane poučený o možnosti podať opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu a tiež
vyčerpávajúcim spôsobom o možnosti a právnych následkoch vzdania sa tohto svojho práva.

S poukazom na uvedené krajský súd považoval za zrejmé, že navrhovateľ sa účinne vzdal svojho práva
podaťopravnýprostriedokvočinapadnutémurozhodnutiuojehozaistení,avšakajnapriektomuopravný
prostriedok podal prostredníctvom svojho zástupcu dňa 23.11.2015.

Krajský súd skonštatoval, že nakoľko návrh - opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu
odporcu o zaistení navrhovateľa bol podaný potom, ako sa navrhovateľ účinne vzdal svojho práva podať
voči rozhodnutiu opravný prostriedok, dostal sa navrhovateľ do postavenia osoby neoprávnenej na jeho
podanie. Preto krajský súd rozhodol o odmietnutí návrhu (opravného prostriedku).

II.
Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 23.12.2015 z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) t.

j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že jeho úkon - vzdanie sa práva na podanie odvolania, je
neplatným právnym úkonom, ktorý nespôsobuje žiadne právne následky.

Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1993/2003 z 24.06.2004, z
ktorého vyplýva, že na existenciu vážnej vôle na právny úkon možno usúdiť u objektívnych skutočností,
za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti,
že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája.

Pokiaľ vzniknú pochybnosti vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich
základe a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom potrebné urobiť príslušný záver.

V súvislosti s uvedeným ďalej uviedol, že skutočne neexistoval žiaden racionálny dôvod na to, aby
sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o pozbavení osobnej slobody.

Považoval za pochybenie odporcu, ak omyl „spoznal alebo síce nespoznal, ale pri starostlivosti, ktoré
od neho zákon pri robení právneho úkonu vyžaduje, mal spoznať.“ Nakoľko nerozumel slovenskému
jazyku a nemal právne vzdelanie, odporca tak nepochybne musel vedieť, že navrhovateľ koná v omyle,
ak sa vzdáva práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.

Podľa názoru navrhovateľa z administratívneho spisu taktiež nie je zrejmé, na základe akého podnetu
bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v ktorej sa mal vzdať práva na podanie
opravného prostriedku. Poučenie, ktoré je obsiahnuté v rozhodnutí o zaistení navrhovateľa neobsahuje
poučenie o možnosti vzdať sa práva na podanie opravného prostriedku. Takéto poučenie neobsahuje
ani dokument s názvom „poučenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 zákona

č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov“, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Tento dokument obsahuje iba poučenie o tom,
že navrhovateľ má možnosť podať proti rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok.

Mal za to, že krátky časový úsek od vydania rozhodnutia o zaistení po spísanie zápisnice o vyjadrení

svedčí o tom, že tlmočenie nemohlo prebehnúť riadne. Význam inštitútu vzdania sa práva na podanie
opravného prostriedku je pre osobu, ktorá nemá právne vzdelanie ťažko pochopiteľný a vyžaduje si
náležité vysvetlenie, ktoré treba náležite pretlmočiť tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o prejave vôle
osoby, ktorá sa takéhoto práva vzdáva.

Ďalej navrhovateľ namietal, že osobu tlmočníka, ktorý vykonal preklad v konaní o zaistení, ako aj preklad
samotných poučení poskytnutých navrhovateľovi v tomto konaní, nemožno vyhľadať v zozname znalcov
a tlmočníkov, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Tlmočník taktiež nepoužil úradnú
pečiatku tlmočníka. S poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch ďalejuviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna informácia, pre ktorý z dôvodov tlmočila
osoba, ktorá nebola zapísaná v zozname znalcov a tlmočníkov.

Skonštatoval, že z okolností, za ktorých právny úkon bol vykonaný, vyplýva, že preň neexistoval žiadny
racionálny dôvod, odporca musel vedieť, že navrhovateľ konal v omyle, pričom poučenie o takomto
úkone sa nenachádza v rozhodnutí o zaistení, ani v inom dokumente, ktorý obsahuje poučenia zaistenej
osoby, ale až v zápisnici o podaní vyjadrenia, kde sa navrhovateľ mal tohto práva vzdať. Ďalej, že
tlmočenie nemohlo byť vykonané riadne, vykonávala ho osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov

a tlmočníkov a z administratívneho spisu nemožno zistiť prečo odporca takúto osobu ustanovil.

Trval na prejednaní a rozhodnutí veci najmä z dôvodu možnosti uplatnenia náhrady škody za nezákonné
pozbavenie osobnej slobody. Mal za to, že rozhodnutie krajského súdu je nezákonné, nakoľko sa práva
na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení nevzdal.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

Odporcasakodvolaniuvyjadrilvpodanízodňa28.12.2015.Uviedol,ženavrhovateľmásnahuoúčelové
hodnotenie skutkového stavu veci, resp. výklad právnych predpisov upravujúci postup odporcu v danej
veci.

K námietke navrhovateľa, že jeho úkon - vzdanie sa práva na podanie opravného prostriedku
je neplatný právny úkon, ktorý nespôsobuje žiadne právne následky, uviedol, že navrhovateľ bez
poskytnutia akéhokoľvek dôkazu napáda odporcu ako aj jeho postup a to aj napriek registratúrnym
záznamom nachádzajúcich sa v administratívnom spise vedenom pod číslom PPZ-HCP-BA6-618/2015-

AV (preprotokolovanom na číslo PPZ-HCP-BA6-30/2016-AV), ktoré jednoznačne preukazujú opak.
Dňa 06.11.2015 bol navrhovateľ trestným rozkazom číslo OT/458/2015 zo dňa 05.11.2015 vydaným
Okresným súdom Bratislava II odsúdený a bol mu uložený trest vyhostenia na dobu troch rokov.
Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2015, je teda preukázané, že navrhovateľ
sa vzdal práva na podanie odporu. Zhodne postupoval aj po doručení napadnutého rozhodnutia o

zaistení.

S poukazom na § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)
konštatoval, že postačuje ústne vyjadrenie navrhovateľa, že sa vzdáva podania opravného prostriedku
a napriek tomu bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, kde ho dôkladne poučil o

dôsledkoch takéhoto úkonu a tento aj po poučení trval na svojom vyjadrení, čo potvrdil svojim podpisom.

Spochybňovanie postupu odporcu s ohľadom na vyššie uvedené považoval za účelové. Poukázal aj
na skutočnosť, že navrhovateľ nemá snahu napadnúť trestný rozkaz, ktorým mu bol uložený trest
vyhostenia a ktorý bol aj činnosťou správneho orgánu úspešne realizovaný, nakoľko navrhovateľ opustil

územie Slovenskej republiky dňa 02.12.2015.

K námietke, že navrhovateľ nerozumel slovenskému jazyku a nemal právne povedomie a teda
odporca tak nepochybne musel vedieť, že navrhovateľ koná v omyle uviedol, že sa jedná o ničím
nepodložené tvrdenia. Navrhovateľ bol odporcom opakovane poučený počas celého konania ku

každému vykonávanému úkonu a tak konal aj v prípade vzdania sa práva na odvolanie. Počas celého
konania bol prítomný tlmočník z jazyka hindi p. E. O., teda z jazyka, ktorému navrhovateľ plne rozumie.
Išlo o toho istého tlmočníka, ktorý bol prítomný aj počas konania vedeného Okresným súdom Bratislava
II. proti navrhovateľovi.

Odporcapoukázalnato,žedňa06.11.2015 bolasnavrhovateľomspísanázápisnicaopodanívyjadrenia
vedená pod číslom PPZ-HCP-BA6- 006/2015-AV, kde sa na strane číslo 2 nachádza vyjadrenie
navrhovateľa „Áno, som oboznámený s rozhodnutím súdu a nemal som námietky a po poučení sudcom
som nepodal odvolanie. Som si toho vedomý.“ Mal za to, že z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že muje dostatočne zrozumiteľný inštitút podania opravného prostriedku - odvolania, resp. úkon vzdania sa
práva na jeho podanie.

Knámietke,ženeboldokonaniavedenéhoodporcompribratýtlmočníkzapísanývzoznameMinisterstva
spravodlivosti Slovenskej republiky uviedol, že takýto tlmočník tam nie je evidovaný a teda nie je
ho možné pribrať. Prítomný tlmočník dôkladne poučil navrhovateľa a navrhovateľ nepredložil žiadny
reálny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Ustanovený tlmočník nemohol použiť žiadnu pečiatku, nakoľko
takouto pečiatkou nedisponuje, čo je v prípade ustanovenia tlmočníka úplne bežná vec. Skutočnosť, že

p. E. O. nie je zapísaný v zozname tlmočníkov si mohol navrhovateľ jednoducho preveriť a ak by tak
učinil bol by zistil, že v predmetnom zozname nefiguruje žiadny tlmočník z jazyka hindi, čo opätovne
poukazuje na účelovosť a formálnosť námietok. V prípade, že by sa v zozname tlmočníkov nachádzala
zapísaná osoba, tak by ju odporca pribral, resp. by zdôvodnil, prečo takáto osoba nemôže byť pribratá
do konania ako tlmočník. Odporca skonštatoval, že postupoval v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch a tlmočníkoch.

Ďalej uviedol, že nie je povinný skúmať všeobecne pohnútky navrhovateľa, ak tieto priamo alebo
nepriamo majú súvis s prejednávanou vecou, čo vzdanie sa práva na odvolanie jednoznačne takouto
vecou nie je. Je to výhradne právo každého subjektu a odporca nemá žiadne právo na jeho ovplyvnenie,
ale len poučenie čo v danej veci vykonal. Napriek tomu je ale možné v prípade navrhovateľa považovať

za takýto dôvod jeho vyjadrenie, že „Chcel by som vykonať rozkaz sudcu.“

K námietke, že odporca musel vedieť, že navrhovateľ koná v omyle, poznamenal, že sa k tejto námietke
nedá vyjadriť a preukázať nepravdivosť tohto tvrdenia, pokiaľ navrhovateľ neuvedie skutočnosti ako
k takémuto záveru dospel. Dodal, že nemal a nemá o tom vedomosť a odmietol tvrdenie, že vyššie

uvedené musel vedieť. Označil tento záver za vedomé zavádzanie a lživé tvrdenie.

K vyjadreniam vzťahujúcim sa k náležitostiam rozhodnutia a k poučeniu odporca uviedol, že náležitosti
rozhodnutia a poučenia upravuje § 47 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku a § 88 ods. 7, 8 zákona o
pobyte cudzincov.

Odporca naďalej zastával názor, že navrhovateľ sa účinne vzdal práva na podanie opravného
prostriedku, tak ako to preukazuje obsah administratívneho spisu, vedeného pod číslom PPZ-HCP-
BA6-30/2016-AV (spis bol preprotokolovaný z číslo PPZ-HCP-BA6-618/2015-AV), nakoľko z vyjadrení
navrhovateľa je evidentné, že sú výhradne formálne, bez predloženia dôkazov potvrdzujúcich tieto

vyjadrenia a že splnomocnená osoba koná len za účelom vlastného prospechu.

IV.
Argumentácia rozhodnutia odporcu

Odporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB6-618-009/2015-AV zo dňa 06.11.2015, rozhodol o zaistení
navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dňom 06.11.2015 na dobu do
20.02.2016, a to na základe právoplatného trestného rozkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie
Okresného súdu Bratislava II pod číslom konania OT/458/2015, ktorým bol navrhovateľ odsúdený za
úmyselný prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného

znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona k trestu vyhostenia z územia Slovenskej
republiky na dobu 3 (troch) rokov podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona.

V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa dňa 02.11.2015 v čase o 11.30 hod. pri kontrole
totožnosti na letisku M. R. Štefánika v Bratislave, v priestore check-in odletovej časti preukázal pred
odletom z územia Slovenskej republiky do Belgicka, pravidelnou leteckou linkou FR2832 cestovným
pasom Indickej republiky číslo U. znejúcim na meno R. P. J., narodený XX.XX.XXXX a zároveň predložil

falošné povolenie na pobyt v Španielskom kráľovstve číslo L., znejúce na meno R. P. J., narodený
XX.XX.XXXX, pričom uvedené povolenie na pobyt ho oprávňovalo zotrvať na území Európskej únie.Týmto konaním sa navrhovateľ dopustil úmyselného prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnejpečate,úradnejuzávery,úradnéhoznakuaúradnejznačkypodľa§352ods.1Trestnéhozákona
za čo bol trestným rozkazom číslo OT/458/2015 odsúdený podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona s

použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu troch rokov.

Na základe uvedených skutočností bol navrhovateľ dňa 05.11.2015 v čase o 17.00 hod. policajtmi

Mobilnej jednotky Policajného zboru Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava z dôvodu, že Okresný súd
Bratislava II nariadil vykonanie trestu vyhostenia podľa § 441 ods. 1 Trestného poriadku.

Dňa 06.11.2015 bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o vyjadrení navrhovateľa v zmysle § 22 ods. 1
SprávnehoporiadkuvedenápodčíslomPPZ-HCP-BA6-618-006/2015-AV,vktorejuviedol,ževminulosti

sa pohyboval po rôznych štátoch Európskej únie, mal udelené povolenie na pobyt na území Talianskej
republiky a na Slovensko pricestoval z dôvodu, že následne z jeho územia plánoval letecky vycestovať
do Belgicka. Navrhovateľ ďalej v zápisnici uviedol, že dňa 05.11.2015 bol odsúdený za úmyselný prečin
falšovania a pozmeňovania k trestu vyhostenia, voči trestnému rozkazu nepodal odpor a je si vedomý
dôsledkov uloženého trestu.

Odporca zaistil navrhovateľa na základe trestného rozkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie
Okresného súdu Bratislava II číslo OT/458/2015. Považoval za preukázané, že Okresný súd Bratislava II
trestným rozkazom číslo OT/458/2015 zo dňa 05.11.2015 zohľadňoval pred uložením trestu vyhostenia
ustanovenia § 65 ods. 2 Trestného zákona a že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného trestného

rozkazu Okresný súd Bratislava II nariadil vykonanie trestu vyhostenia v zmysle ustanovenia § 441 ods.
1 Trestného poriadku.

S poukazom na § 89 zákona o pobyte cudzincov odporca uviedol, že nemohol postupovať v súlade s
týmto zákonným ustanovením, nakoľko nekonal vo veci administratívneho vyhostenia.

V súlade s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, dĺžku doby zaistenia odôvodnil potrebou
vykonania všetkých potrebných úkonov na odovzdanie navrhovateľa na územie Indickej republiky.
V danom prípade išlo hlavne o zabezpečenie prípravy prevozu, jeho technické, materiálne ako aj o
personálne zabezpečenie.

Ďalej poznamenal, že uvedené v žiadnom prípade neovplyvňuje povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm. d)
zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas účel zaistenia navrhovateľa. Presnú dĺžku doby nutnú
k reálnemu vyhosteniu účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť
hlavne z aplikačnej praxe. Z tohto dôvodu dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov

medzi, ktoré okrem iného patrí zabezpečenie vybavenia všetkých potrebných náležitostí potrebných na
riadne vykonanie trestu vyhostenia na územie Indickej republiky.

Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov odporca skonštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu
konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, bolo zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.

f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie navrhovateľa pre účely trestu vyhostenia je
zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej
republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v
zmysle článku 5 ods. 1, písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia
rozhodnutia o treste vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Odporca považoval túto podmienku

za splnenú, čoho dôkazom bola nespochybniteľná existencia trestného rozkazu vydaného Okresným
súdom Bratislava II vedeného pod číslom konania OT/458/2015 zo dňa 05.11.2015, ako aj existencia
nariadenia výkonu trestu vyhostenia. K realizácii výkonu trestu vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia
cudzinca.

Odporca po preskúmaní okolnosti veci zistil, že sú splnené podmienky podľa § 88 ods. 1 písmeno b)
zákona o pobyte cudzincov a preto v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) rozhodol o zaistení navrhovateľa.

V.Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovenia tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený,
alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady,
ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný
prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Odvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že po prevzatí napadnutého
rozhodnutia sa navrhovateľ výslovne vzdal práva na odvolanie proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-
BA6-618-009/2015-AV o zaistení zo dňa 06.11.2015 vydaného Oddelením cudzineckej polície
Policajného zboru Bratislava, nakoľko v „Zápisnici o podaní vyjadrenia“ sa nachádza navrhovateľovo

vyjadrenie: „Chcem uviesť, že práva na podanie odvolania sa vzdávam dobrovoľne voči rozhodnutiu
číslo PPZ-HCP-BA6-618-009/2015-AV.“ V závere zápisnice dodal, že počas výpovede nebol naňho zo
strany policajtov kladený žiadny fyzický ani psychický nátlak, súhlasil s obsahom zápisnice a zmenu
ani jej doplnenie nežiadal, čo potvrdil aj svojím podpisom. Zároveň zápisnica obsahovala aj poučenie o
jeho práve na podanie opravného prostriedku, ako aj poučenie o právnych následkoch, ktoré nastanú

v prípade, ak sa tohto práva vzdá.

Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ v „Zápisnici o vyjadrení účastníka konania“
spísanej dňa 06.11.2015 na otázku či plne rozumie prekladu tlmočníka O. E. zo slovenského do
hindského jazyka a naopak, uviedol: „Áno, tlmočníkovi v plnej miere rozumiem.“ Zároveň, počas celého

konania bol prítomný ten istý tlmočník z jazyka hindi p. E. O., ktorý bol tlmočníkom aj v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava II proti navrhovateľovi. Námietka právneho zástupcu navrhovateľa, že
tlmočenienebolovykonanériadne,navrhovateľnerozumelslovenskémujazyku,nemalprávnevzdelanie
apretoodporcamuselvedieť,ženavrhovateľkonalvomyle,jevzhľadomnavyššieuvedenénedôvodná.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrený v uznesení sp. zn. 7So/5/2015 zo dňa 06.02.2015: „Procesný úkon, ktorým sa účastník vzdal
možnosti podať odvolanie, je úkonom neodvolateľným. Vzdanie sa odvolania má preto za následok, že
účastník nemôže neskôr odvolanie podať.“
Odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľ bol 02.12.2015 vyhostený z územia Slovenskej republiky.

Odvolací súd mal za to, že námietky právneho zástupcu navrhovateľa uvedené v odvolaní neboli
spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia a krajský súd správne odmietol opravný
prostriedok navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).

O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný .