Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/86/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204112475
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1204112475.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa v I. rade: D. Z., Z.. XX. XX. XXXX, B. I. A. XX,

v II. rade: U. Z., Z.. XX. XX. XXXX, B. I. A. XX, v III. rade: U. Z., Z.. XX. XX. XXXX, B. I. A. XX, všetci
zast. JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, proti odporcovi: D.. L. O.,
Z.. XX. XX. XXXX, B. D. C. XX, B., zastúpenému opatrovníčkou L. X., pracovníčkou Okresného súdu
B. V., o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v I. rade 66.000,- eur a navrhovateľom v II. a III. rade
každému po 83.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na súd dňa 23.3.2004 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
odporcu a pôvodne aj odporcu v II. rade (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Štefanovičova 4, Bratislava)
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v I. rade sumu 99.581,76 eura, navrhovateľom
v I. a II. rade každému sumu 99.581,76 eura z titulu náhrady škody.

Uznesením č.k. 12C/86/2004-97 zo dňa 25.5.2009 súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania

tak, že odporca v I. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke v I. rade sumu 66.000,- eur a navrhovateľom
v II. a III. rade každému po sume 83.000,- eur. Odporca v II. rade je povinný zaplatiť
navrhovateľke sumu 33.000,- eur a navrhovateľom v II. a III. rade každému sumu 16.600,- eur.

Rozsudkom č.k. 12C/86/2004-127 zo dňa 17.6.2010 súd pôvodne odporcov v I. a II. rade zaviazal na
úhradu sumy 3.319,39 eura navrhovateľke v I. rade, sumu 1.659,69 eura každému z navrhovateľov v
II. a III. rade. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Zároveň zaviazal odporcov na náhradu trov konania.

Na základe podaného odvolania navrhovateľov ako i odporcu, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
14Co/487/2012-159, 14Co/488/2012 zrušil rozsudok č.k. 12C/86/2004-127 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade
došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov. Taktiež súhlasil s tým, že škodovou udalosťou
boli zasiahnuté citové a rodinné väzby, ktoré mali navrhovatelia voči zomrelému Gabrielovi Némethovi.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že v danom prípade nemožno mieru zavinenia preniesť v plnom
rozsahu len na odporcu v I. rade, vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného, ktoré malo vplyv na

priebeh dopravnej nehody. V trestnom konaní bolo preukázané, že poškodený bol v ťažkom stave
opitosti. Možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že došlo k takému zásahu do osobnostných
práv, ktoré odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy. V konaní bola spornou otázka výšky uplatneného
nároku. Úlohou súdu prvého stupňa bolo stanoviť primeranú výšku nemajetkovej ujmy vzhľadom navšetky okolnosti prípadu. Súd priznal navrhovateľom plnenia vo výške 3.319,39 eura a 1.659,69 eura a
1.659,69 eura. Takéto všeobecné odôvodnenie je však nedostatočné. Súd prvého stupňa sa nezaoberal
konkrétnou mierou zavinenia, nezhodnotil, aká výška nemajetkovej ujmy by bola adekvátna vzhľadom

na všetky okolnosti prípadu.

Dňa 3.3.2015 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil právny zástupca navrhovateľov, ktorý
uviedol, že s ohľadom na závery odvolacieho súdu berie návrh na začatie konania späť v časti
alternatívneho návrhu týkajúceho sa náhrady škody v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka, ktorým bol

uplatnený nárok voči odporcovi v II. rade, t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.. Navrhol, aby s ohľadom
na závery odvolacieho súdu, súd prvého stupňa stanovil nemajetkovú ujmu.
Zároveň na predmetnom pojednávaní predstúpil splnomocnený zástupca odporcu v II. rade, ktorý
uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania tak, ako navrhli navrhovatelia. Zároveň
vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie v časti nároku týkajúceho sa nemajetkovej ujmy z
titulu ochrany osobnosti.

Uznesenímč.k.12C/86/2004-204zodňa9.9.2015súdustanovilodporcovivI.radeopatrovníka,nakoľko
sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu v I. rade a na adrese známej súdu sa nezdržuje.

Dňa 23.9.2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľov, v ktorom uviedli, že trvajú na podanom

návrhu na začatie konania proti odporcovi v I. rade a proti odporcovi v II. rade berú návrh na začatie
konania späť a žiadajú, aby súd konanie zastavil. Uvedené úpravy vychádzajú z právneho záveru
odvolaciehosúduvyjadrenévuzneseníč.k.14Co/487/2012-159,14Co/488/2012.Navrhovatelianaďalej
uplatňovali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 odsek 2 Občianskeho
zákonníka.Poukázalinaustanovenia§11až16Občianskehozákonníkatýkajúcejsaochranyosobnosti.

Mali za to, že náhrada nemajetkovej ujmy v prípade vyhasnutia ľudského života by mala byť najvyššia. V
danom prípade žalobný petit predstavuje hornú hranicu rozhodovacej úvahy súdu. Súd by mal prihliadať
na závažnosť ujmy, aj na okolnosti, za ktorých k ujme došlo. Závažnosť ujmy bola jednoznačná, pretože
došlo k úmrtiu. Vyhasnutý život sa nedá prinavrátiť. Mladá žena stratila partnera a deti otca. Vzhľadom
k uvedenému by mal súd v plnom rozsahu vyhovieť žalobnému petitu. Súd môže redukovať náhradu

s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k ujme. V trestnom rozsudku, ktorým bol odporca v I.
rade uznaný vinným sa uvádza, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Na druhej strane bol však
poškodený na prechode pre chodcov, čo zvyšuje jeho ochranu a prikazuje vodičom zvýšenú opatrnosť.
Chodec môže požiť alkohol, avšak pokiaľ prekračuje cestnú komunikáciu po prechode pre chodcov,
mal by byť rovnako chránený ako chodec triezvy. Poškodený žiadnym spôsobom na prechode pre

chodcov neznížil, ani potrebu svojej ochrany, ani potrebu opatrnosti vodiča. Preto okolnosť požitia
alkoholu poškodeným navrhovatelia nepovažovali za tak závažnú , aby sa podstatným spôsobom
znižovala náhrada nemajetkovej ujmy. Podľa rovnakej právnej úpravy súdy priznávajú politikom náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v porovnateľných sumách so žalobným návrhom navrhovateľov.
Podstatne rozdielny je ale predmet ochrany. Navrhovatelia preto trvali na žalovanej sume a to tak, že

súd odporcu v I. rade zaviaže na úhradu sumy 66.000,- eur navrhovateľke v I. rade a sumu 83.000,-
eur každému z navrhovateľov v II. a III. rade. Ďalej žiadali náhradu trov konania a aby súd konanie proti
odporcovi v II. rade, t.j. poisťovni, zastavil.

Uznesením č.k. 12C/86/2004-210 zo dňa 6.11.2015 súd konanie proti odporcovi v II. rade zastavil.

Dňa 17.12.2015 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka v I. rade a právny zástupca
navrhovateľov v I. až III. rade. Nedostavila sa opatrovníčka odporcu. Súd v zmysle § 101 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti odporcu.
Na predmetnom pojednávaní súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania tak, že:

OdporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľkevI.rade66.000,-euranavrhovateľomvII.aIII.radekaždému
po 83.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom v I.
až III. rade trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň prítomní účastníci uviedli, že
nežiadajú uznesenie vypracovať a ani doručiť.
K meritu prejednávanej veci uviedol právny zástupca navrhovateľov, že v písomnom podaní zdôvodnil

nárokovanie nemajetkovej ujmy, ktorej výška sa nedá preukázať, dá sa o nej rozhodnúť. Poukázal na
to, že ustanovenia § 11 - 13 Občianskeho zákonníka nelimitujú náhradu nemajetkovej ujmy. Možno
poukázať len na štandardnú judikatúru, ktorá hovorí, že zo všetkých zásahov do osobnostných práv
je najzávažnejší zásah do ľudskej integrity a zánik života. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníkao náhradách nemajetkovej ujmy je veľmi široké, pretože sa podľa neho uplatňuje náhrada za ujmu
fyzickú, psychickú, a morálnu. Podľa uvedeného ustanovenia si uplatňujú náhradu napríklad aj politici za
mediálnu kritiku, pričom podľa tohto ustanovenia sa uplatňuje aj v tomto prípade náhrada za vyhasnutý

život. Neexistuje žiadny zákonný sadzobník a je dané na sudcovskú úvahu ako zváži výšku náhrady.
Navrhovatelia uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy za stratu člena rodiny, ktorý bol manželom a otcom
maloletých detí. Násilným konaním odporcu sa im odňala možnosť žiť v kompletnej rodine. Hodnota
ľudského života je nevyčísliteľná. Bolo pravdou, že súdy trestný ako i civilný poukázali na spoluzavinenie
nebohého, avšak aj to treba citlivo vyhodnotiť. V trestnom konaní sa iba preukazovalo, že nebohý

požil alkohol, ale nespôsobil svojím konaním takú situáciu na vozovke, že by on bol zodpovedný za
nehodu. Naopak, išiel po prechode pre chodcov, ktorý má v doprave špeciálnu ochranu a prioritu. Nie
je zakázané požiť alkohol, a nie je zakázané po požití alkoholu chodiť po prechode pre chodcov. Preto
by to mal súd vyhodnotiť, avšak nie v tom zmysle, že sa anuluje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
navrhovateľom. Trestný súd odporcu odsúdil, t.j. uznal jeho zodpovednosť za dopravnú nehodu. Treba
vyhodnotiťajsprávanieodporcu,ktorýneuhradilrodinenavrhovateľkynič,nestaralsaojejosud,ignoruje

ajprebiehajúcesúdnekonanie.Malzato,žezovšetkýchprípadovnáhradnemajetkovejujmyjepotrebné
priznávať najväčšie sumy peňažných prostriedkov práve v prípade vyhasnutia ľudského života. Na záver
poukázal na to, že súdy judikujú v prípade náhrad pre politikov za mediálne útoky státisícové sumy,
preto žiadal, aby súd zobral do úvahy aj určitú proporcionalitu, keďže sa používa rovnaká právna úprava.
Základžalobyjedaný.Súdmalurčenývrchnýlimitprepriznanienemajetkovejujmyžalobnýmnávrhoma

zníženie môže a musí byť primerané miere akéhosi spoluzavinenia, ak je dané. Keby ale spoluzavinenie
bolo podstatné, nedošlo by k odsúdeniu odporcu v trestnom konaní.
Naotázkusúdu,akájepredstavanavrhovateľovohľadomspoluzavineniapoškodenéhoprávnyzástupca
uviedol, že žiada priznať náhradu v zmysle žalobného petitu a jej výška už zohľadňuje aj spoluzavinenie.
Navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava prednesu svojho právneho zástupcu.

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne
postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý
patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe. Toto
právo je nescudziteľné a neprevoditeľné. Za určitých podmienok môžu právo na ochranu uplatňovať po
smrti fyzickej osoby len najbližší príbuzní.

Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga
omes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je
zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú
príkladomuvedenév§11OZ(nevyžadujesavyvolanienásledkov;stačízásah,ktorýjespôsobilývyvolať
ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj

vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska
česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že
ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho
osobnosti ako celku.
Pri práve na ochranu osobnosti ide o všeobecné osobné (osobnostné) práva, ktoré patria bez rozdielu

každej fyzickej osobe bez toho, že by ku vzniku práv boli potrebné ešte nejaké ďalšie skutočnosti

V zmysle § 13 odsek 1 až 3 citovaného zákona, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

V zmysle § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.Na základe takto doplneného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov v I. až
III. je dôvodný. Ako vyplývalo aj z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa ako i rozhodnutia
odvolacieho súdu, k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov v I. až III. rade konaním odporcu

došlo. Taktiež nebolo sporné, že škodovou udalosťou, pri ktorej zomrel manžel navrhovateľky v I. rade
a otec navrhovateľov v II. a III. rade, boli zasiahnuté rodinné a citové väzby. V neposlednom rade bolo
možné jednoznačne vychádzať zo záveru, že následok, t.j. úmrtie manžela navrhovateľky v I. rade
a otca navrhovateľov v II. a III. rade, nedbanlivostne zavinil odporca, ktorý sa nedostatočne venoval
riadeniumotorovéhovozidla.Pretonebolomožnémieruzavineniavplnomrozsahupreniesťnaodporcu,

vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody a skutočnosť, že poškodený bol v čase dopravnej nehody, keď
prechádzal cez prechod pre chodcov, v stave ťažkej opitosti.

Čo sa týkalo navrhovateľmi uplatňovanej nemajetkovej ujmy v celkovej výške 232.000,- eur, súd túto
čiastku priznal. Pri rozhodovaní o výške tejto nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo samotného žalobného
petitu, ktorým bola výška nemajetkovej ujmy pre navrhovateľov v I. až III. rade limitovaná, t.j. bola

určená vrchná hranica. V ďalšom súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca bol v priebehu konania
nečinný, ignoroval samotné súdne konanie, keď sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu, odporca
zásielky nepreberal a na adrese, na ktorej sa mal údajne zdržiavať, bolo vykonané šetrenie príslušníkmi
policajného zboru, avšak s negatívnym výsledkom. Aj napriek tejto nečinnosti odporcu, sa súd stotožnil s
vyjadreniami navrhovateľov, že najväčším zásahom do osobnostným práv osoby je úmrtie blízkej osoby,

tak ako tomu bolo i v tomto prípade. Je zrejmé, že k úmrtiu poškodeného došlo z titulu nedbanlivostného
konania odporcu, ktorý bol príslušným súdom uznaný za vinného.

Súd ďalej poukazuje, že v tomto prípade právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje
peňažnú satisfakciu. Základným znakom je aj to, že predpokladaná ujma sa nedá nijako preukázať, a

je vecou voľnej úvahy, ktorá sa neurčuje svojvoľne, ale súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako
aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Účelom práva na peňažné zadosťučinenie je vyvážiť a
zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou.

Súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s vyjadreniami navrhovateľov v I. až III. rade, že úmrtím ich

manžela a otca sa takým závažným spôsobom narušili rodinné a citové väzby, že je len veľmi ťažko
vyčísliť ich hodnotu v konkrétnej peňažnej sume. Súd preto aj vzhľadom na nečinnosť odporcu, priznal
náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľom v rozsahu ich žalobného petitu a to tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.