Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208652
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208652.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W. L. XX, XXX XX F. F., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 2 363,55 € s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom

Borovianska 17, 960 01 Zvolen, sp. zn. EX 2000/15, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 18. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu
v Banskej Bystrici č.k. 4 Er 1227/2015-26 zo dňa 03. 08. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol: „Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2 363,55 Eur s
príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta
7, 831 04 Bratislava, č.k. IT-C/0511/0032 zo dňa 12.09.2012 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").

Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 22.04.2015 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške
2 363,55 Eur s príslušenstvom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom. Súd najmä
skúmal v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenia so sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3Cdo/74/2012 zo dňa 10.
01. 2013 a 5Cdo/232/2012 zo dňa 27. 02. 2013), či bola právomoc rozhodcovského súdu založená na

platne uzavretej rozhodcovskej doložke.Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného:
Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 (ďalej len
pôvodný veriteľ) a povinným, priloženú oprávneným k jeho návrhu. Z tejto súd zistil, že pôvodný veriteľ

a povinný uzavreli dňa 02.10.2008 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky pre
úver účinné odo dňa 01.08.2008. Tieto v článku 11.2 odkazujú na Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré riešia mimosúdne riešenie sporov. Podľa článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa
zmluvné strany dohodli na "rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo

vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu."
Podľa článku 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok "ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového
obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,

má sa za to, že ju prijal".

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom a povinným za spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje pôvodný
veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak,
povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval
ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom.

Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu zneniu
to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej
doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(povinného),pretožemožnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak
sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však
z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo

voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko
miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto
prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzavretých zmlúv
zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov

vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti podrobenie sa
právomoci rozhodcovského súdu.
Súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 OZ nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných obchodných

podmienok, na ktoré zmluva a obchodné podmienky pre úver len odkazujú. Zmluva a obchodné
podmienky pre úver sú na pripravené predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom
jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena
Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená. Z

takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť voľby
pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť. Všeobecné obchodné
podmienky obsahujú niekoľko strán textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že
povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Súd v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj
poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov
pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).
Na základe vyššie uvedeného teda rozhodcovskú doložku v predmetnej veci nie je možné považovať
za individuálne dojednanú.

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú

rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný)
dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim

obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z
úradnejpovinnosti(exoffo).Nazákladevyššieuvedenéhodospelsúdkzáveru,žerozhodcovskázmluva
jeabsolútneneplatná,nakoľkoobchádzaustanoveniazákonaoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkach.
Súd ďalej uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky obsahujú v bode 10.2.3 ustanovenie, podľa
ktoréhoakpovinnýnedoručípôvodnémuveriteľovinajneskôrpripodpisezmluvypísomnéoznámenie,že

s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie však nie je spôsobilé
privodiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, nakoľko možnosť povinného vysloviť nesúhlas s
rozhodcovskou doložkou, a teda od nej odstúpiť je možné iba v prípade, že je platná. Od absolútne
neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná ex tunc, sa odstúpiť nedá. Súd poukazuje taktiež na
tú skutočnosť, že ak niekto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať

za súhlas ani za nesúhlas (z uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6CoE/256/12 zo dňa 29. 11.
2012). Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
6Cdo/310/2012 zo dňa 25. 10. 2012, ktorý v obdobnom prípade vyslovil právny názor, že v prípade takto
koncipovanej rozhodcovskej doložky je správne konštatovanie o jej neprijateľnosti a tým aj neplatnosti
z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny aktnulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Súd na záver uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenej veci so sp. zn.
6MCdo/9/2012 vyslovene riešil prípad formulárových zmlúv s rozhodcovskou doložkou v rovnakom
znení ako je tomu v danom prípade, uzatváraných hromadne pôvodným veriteľom, pričom ustálil, že
okresný súd postupoval správne, keď v obdobnej veci žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia

z dôvodov, ktoré súd rozpísal vyššie, zamietol.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekučného konania a s ním súvisiacich
trovách.“

Protiuzneseniuodvolaniepodaloprávnený.Vosvojomrozsiahlomodvolanísanezameriavanapodstatu
rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý v podstate vyslovil, že rozhodcovský rozsudok je pa aktom, ale

jeho odvolanie vyžaduje polemiku s vecami, ktoré nie sú pre spor rozhodujúce.

Odvolanie je podané z dôvodov § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ OSP a poukazuje na ust. § 221 ods. 1
písm. d/ OSP, písm f/ OSP, písm. h/ OSP.

V texte je súdu vytýkané prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia
a to skúmaním iných listín, ako prípúšťa výslovné znenie ustanovenia § 44 ods. 2 EP, prekročenie
zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1,2 ZORK a prekážky rozsúdenej veci a
to skúmaním rozhodcovskej doložky 3/ vylúčením možnosti riešiť spory podľa ZORK a to nesprávnou
aplikáciou právnych predpisov, 4/ nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ a porušenie § 153 ods. 1 OSP,

5/ konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom, 6/ aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahov
a judikatúry Európskeho súdneho dvora, 7/ porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, 8/
neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom.

Z týchto dôvodov žiada odvolateľ napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alternatívne, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods.2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu správne odôvodnené s poukazom na zákonné ustanovenia
judikatúrunielentunajšíchsúdov,aleboÚstavnéhosúduSR,aleajEurópskehosúdnehodvora.Odvolací

súd v tejto súvislosti nevidí dôvod opakovať zrozumiteľné z ávery súdu prvého stupňa a preto podanému
odvolaniu viac nič nedodáva.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.