Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210266
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2509210266.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: R. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, A. Y. XX/XX, G.,
zastúpená advokátkou: JUDr. Soňa Tóthová, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti odporcovi: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, X. C. XXX/X, E., zastúpený advokátom: Mgr. Martin Paškal, Záhradnícka 25, Bratislava,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C 219/2009-223 zo dňa 30. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej
len „BSM“) účastníkov konania tak, že výrokom I. do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal
hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej hodnote 58.514,68 eur a to: 1.byt č. XX nachádzajúci sa na ulici
A. Y. XX v G., na 3. poschodí bytového domu súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. 3356, v k.ú.

G., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Piešťany na LV č. XXXX, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX o veľkosti
64/4940 a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 64/4940 na pozemku parc. č. 3356 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1741m2, na ktorom je bytový dom postavený, zapísaný v katastri nehnuteľností
vedenom Správou katastra Piešťany na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 49.790,87 eur, 2. garáž
so súp. č. XXX nachádzajúca sa v k.ú. G., postavená na pozemku parc. č. 3176, zapísaná v katastri

nehnuteľností vedenom Správou katastra Piešťany na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 6.638,78
eur, 3. golfový bag v zostatkovej hodnote 100,- eur, 4. zariadenie bytu č. XX na ulici A. Y. XX v G.
(kuchynský stôl, 4 ks kuchynské stoličky, kuchynská linka, kombinovaný sporák, chladnička, pohovka,
obývačková stena, koberec, polička, koberec, stolík, sprchovací kút, umývadlo, skrinková zostava na
obuv s vešiakovou poličkou) v zostatkovej hodnote 700,- eur, 5. zostatok na bežnom účte vedenom v P.
J., a.s. ku dňu 27.03.2008 v sume 1.285,03 eur. Výrokom II. do výlučného vlastníctva odporcu prikázal

hnuteľné veci v celkovej hodnote 5.537,27 eur a to: 1.vodácka výstroj v zostatkovej hodnote 100,- eur,
2. zostatková hodnota motorového vozidla účastníkov v sume 400,- eur, 3. zariadenie pochádzajúce
z bytu č. XX na ulici A. Y. XX v G. (dve kreslá, rádiogramofón, komoda, dve postele v spálni, rohová
lavica) v zostatkovej hodnote 100,- eur, 4. finančné prostriedky na účtoch v V., a.s. ku dňu 27.03.2008
v sume 2.387,60 eur, finančné prostriedky na doplnkovom dôchodkovom sporení v W. P.-D., d.d.s.,
a.s. ku dňu 27.03.2008 v sume 2.549,67 eur. Výrokom III. súd navrhovateľke prikázal zostatok úveru

od E. fondu rozvoja bývania (ďalej len E.“) ku dňu 27.03.2008 v sume 25.143,69 eur, výrokom IV.
uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov sumu 17.622,79 eur do 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. uložil navrhovateľke a odporcovi povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 1.921,50 eur, do 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou § 143, 144, 145 ods. 1, 2, 148, 149 ods. 1 až 3, §150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že sa zaoberal spornými tvrdeniami účastníkov a mal za
preukázané (napriek subjektívnemu presvedčeniu odporcu súd pri vyhodnocovaní dôkazov prihliadal
na listinné dôkazy podporené najmä darovacou zmluvou, ktorej neplatnosť odporca žiadnym spôsobom

nepreukázal, a predmetom ktorej bola sporná suma), že sumu 300.000,- Sk nadobudla počas trvania
manželstva navrhovateľka titulom darovania do svojho výlučného vlastníctva a túto následne použila
na odkúpenie členských práv v bytovom družstve. Nakoľko na obstaranie spoločného bytu boli
použité finančné prostriedky vo výške 300.000,- Sk, vznikol navrhovateľke podľa § 150 Občianskeho
zákonníka nárok na náhradu vloženého oddeleného majetku do spoločného majetku vo výške 9.958,18

eur/300.000,- Sk. Súd zistil, že ku dňu 27.03.2008 mal odporca v spoločnosti W. P. -D., d.d.s., a.s. na
doplnkovom dôchodkovom sporení zostatok finančných prostriedkov vo výške 2.549,67 eur, v V., a.s.
mal k uvedenému dňu na bežnom účte zostatok 1.107,57 eur a na termínovanom účte zostatok 1.280,65
eur, navrhovateľka mala na bežnom účet v P. J., a.s. so zostatok vo výške 1.285,03 eur. Odporca
namietal zahrnutie sporenia v W. P. -D., d.d.s., a.s. do predmetu BSM, nakoľko nie je preukázané z
akých prostriedkov bolo sporenie platené. Zmluva o doplnkovom dôchodkovom sporení bola uzavretá

dňa 15.05.2001, t.j. počas trvania manželstva a odporca nepreukázal, že by sporenie hradil z iných ako
spoločných prostriedkov, mal súd za to, že suma 2.549,67 eur ako aj ostatné vyššie uvedené peňažné
prostriedky na účtoch oboch účastníkov, sú predmetom BSM. Navrhovateľka žiadala, aby do masy
BSM bol zahrnutý aj nesplatený úver, ktorý účastníci za trvania manželstva získali od E. na výstavbu
rodinného domu, s čím odporca nesúhlasil a tvrdil, že záväzok z úveru E. nepatrí do BSM, pretože

v čase rozvodu už bol na základe zámennej zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva k rodinnému
domu v prospech rodičov navrhovateľky, nemôže byť táto nehnuteľnosť predmetom BSM. Z vykonaného
dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že úver od E. bol získaný účastníkmi počas trvania
manželstva, získané finančné prostriedky boli použité na výstavbu predmetného rodinného domu. Z
tvrdení navrhovateľky vyplýva, že celú výstavbu rodinného domu finančne aj materiálne zabezpečovali

jejrodičia,vkonečnomdôsledkunadobudlitentorodinnýdompôvodnedovlastníctvaúčastníci,pretonie
je možné jednoznačne tvrdiť, že peniaze z úveru boli použité "na výstavbu domu rodičov navrhovateľky".
Súd vzal do úvahy skutočnosť, že účastníci si slobodne, vo svojom mene a vedomí si právnych
následkov, spoločne vzali úver za účelom výstavby rodinného domu a peniaze z úveru na uvedený účel
aj použili, v tom čase nemali zámer vzdať sa v budúcnosti vlastníckeho práva k postavenému domu.

Súd preskúmal aj tvrdenie odporcu ohľadne platnosti zmluvy o úvere, darovacej zmluvy a zámennej
zmluvy a predbežne posúdil platnosť uvedených právnych úkonov (s odkazom rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 21 Cdo 679/2001). Odporca bez pochybností nepreukázal, že by zmluva o úvere, darovacia zmluva
alebo zámenná zmluva napĺňali znaky právnych úkonov obchádzajúcich zákon, prípadne zastieraných
právnych úkonov. Prinajmenšom zo strany odporcu mal však súd za to, že uvedené úkony urobil s tzv.

vnútornouvýhradou(tedaten,ktoprávnyúkonurobil,hourobiťchcel,alenechcelspôsobiťjehonásledky
alebo aspoň niektoré z nich) a na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu
neprihliada.

Odporca argumentoval, že medzi ním a navrhovateľkou existovala v čase uzatvárania zámennej zmluvy

(v čase pred rozvodom) ústna dohoda ohľadne úveru, ktorej predmetom bola podmienka odporcu,
že zámennú zmluvu na nehnuteľnosti podpíše len za predpokladu, že po rozvode manželstva prejde
úver výlučne na navrhovateľku, resp. jej rodinu. Uvedené tvrdenia odporca podporil predložením
návrhu Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 04.04.2008 (ďalej len „návrh dohody“), dôkazná sila návrhu
dohody spočíva v skutočnosti, že dohoda o vyporiadaní BSM bola vypracovaná, resp. konzultovaná

osobou s právnickým vzdelaním, ktorá by bezdôvodne neopomenula zahrnutie nesplateného úveru
získaného počas trvania manželstva do masy BSM. O existencii tejto dohody svedčí aj následná listová
a e-mailová komunikácia odporcu s navrhovateľkou a jej otcom, ktorá preukazuje skutočnosť, že zo
strany navrhovateľky existoval záujem (resp. záväzok) na prevzatí tejto pohľadávky na seba, a to bez
započítania nárokov voči odporcovi. Z protichodných tvrdení účastníkov nie je jednoznačne preukázané,

či bolo zámerom samotných účastníkov od počiatku zabezpečiť, aby rodinný dom nadobudli do
vlastníctva rodičia navrhovateľky, alebo tak ako tvrdí navrhovateľka bola táto skutočnosť až dôsledkom
rozvodu účastníkov. Podľa názoru súdu mala z úveru od ŠFRB prospech výlučne rodina navrhovateľky,
hoci tento úver bol súčasťou BSM a bol použitý na výstavbu rodinného domu, celkový predmet
BSM účastníkov ním zhodnotený nebol a táto skutočnosť bola zohľadnená aj v ústnej dohode medzi

navrhovateľkou a odporcom ohľadne vyporiadania vzťahov k úveru. Súd vo veci uzavretia ústnej dohody
uveril tvrdeniam odporcu, nakoľko ich vierohodnosť vyplynula z kontextu vykonaného dokazovania a
súčasne sa jeho výpoveď v tomto smere javila logická a presvedčivá. Prvostupňový súd upustil od
výsluchu svedka navrhnutého odporcom otca navrhovateľky, nakoľko mal za to, že výsluchom tohtosvedka nebudú zistené nové skutočnosti pre rozhodnutie súdu ako aj s prihliadnutím na nepriaznivý
zdravotný stav otca navrhovateľky.

Prvostupňový súd vyčíslil aktíva zaniknutého BSM v zostatkovej hodnote 64.051,95 eur, navrhovateľka
žiadala, aby jej bola vrátená suma 9.958,18 eur/300.000,- Sk vynaložená z jej oddelených prostriedkov
na získanie spoločného majetku. Hodnota spoločného majetku v časti aktív (64.051,95 eur)
redukovaného o vložený osobný majetok navrhovateľky tak predstavuje sumu 54.093,77 eur. Po
odpočítaní nesplatenej časti úveru vo výške 25.143,69 eur predstavuje hodnota spoločného majetku

sumu 28.950,08 eur, z ktorej by mal každý z účastníkov obdržať 1/2, t.j. hodnotu 14.475,04 eur.
Nakoľko do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal súd čistú hodnotu BSM vo výške 33.370,99
eur (58.514,68 eur - 25.143,69 eur) a odporcovi v výške 5.537,27 eur, patril by odporcovi v prípade
zachovania princípu parity vyrovnací podiel vo výške 13.916,86 eur (33.370,99 eur - 5.537,27 eur
= 27.833,72 eur/2). Navrhovateľka žiadala, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil jej starostlivosť o
spoločného syna v priebehu trvania manželstva ako aj životný štýl odporcu, ktorý si počas celého

manželstva zabezpečoval len vlastné koníčky a potreby, ohľadne životného štýlu odporcu za trvania
manželstva však navrhovateľka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a preto ich súd v rámci
rozhodnutia nezohľadnil. Súd prihliadol na okolnosti týkajúce sa dohody účastníkov ohľadne prevzatia
spoločného úveru navrhovateľkou, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a preto sa pri vyporiadavaní
odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd zohľadnil skutočnosti, že

prospech zo spoločného úveru účastníkov mala v konečnom dôsledku výlučne rodina navrhovateľky
a teda spoločný majetok ním zhodnotený nebol a prihliadol na preukázanú existenciu ústnej dohody
odporcu s navrhovateľkou, predmetom ktorej bol jej záväzok prevziať na seba úver za predpokladu,
že odporca podpíše zmluvu o zámene nehnuteľností. Prvostupňový súd bol názoru, že rešpektovanie
princípu parity v danom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi a s naplnením účelu ustanovenia

§ 150 Občianskeho zákonníka. Súd použil pri určení vyrovnacích podielov „kľúč“ v rámci ktorého
odporca nadobudne 80% z čistej hodnoty spoločného majetku, hodnota spoločného majetku v časti
aktív (64.051,95 eur) redukovaného o vložený osobný majetok navrhovateľky tak predstavuje sumu
54.093,77 eur. Po odpočítaní nesplatenej časti úveru vo výške 25.143,69 eur predstavuje hodnota
spoločného majetku sumu 28.950,08 eur, z ktorej by za použitia uvedeného princípu rozdelenia majetku

mal odporca nadobudnúť do výlučného vlastníctva hodnotu 23.160,06 eur (80% z 28.950,08 eur).
Nakoľko do výlučného vlastníctva odporcu boli prikázané aktíva v hodnote 5.537,27 eur, uložil súd
navrhovateľke, aby na vyrovnanie podielov vyplatila odporcovi sumu vo výške 17.622,79 eur (23.160,06
eur - 5.537,27 eur) a na zaplatenie určil súd navrhovateľke lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
O poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM rozhodol súd podľa položky č. 6b sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení, za základ pre účely vyrúbenia súdneho poplatku súd vzal sumu 64.051,95
eur (súčet aktív), 3% z tejto sumy predstavujú sumu 1.921,50 eur, poplatková povinnosť je solidárna
(spoločná a nerozdielna) podľa § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona a o vzniku poplatkovej povinnosti
súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 tohto zákona. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142

ods. 2 O.s.p., pretože žiaden z účastníkov nemal vo svojich návrhoch plný úspech, súd žiadnemu z nich
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie prípadne, aby rozsudok zmenil a vyhovel návrhu

navrhovateľky na vyporiadanie BSM v zmysle návrhu a jeho zmien. Ako odvolacie dôvody uviedla § 205
ods. 2 písm. a) a d) O.s.p., v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. keď súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu.
Navrhovateľka súhlasí s masou BSM zistenou súdom prvého stupňa aj s rozdelením nehnuteľného
a hnuteľného majetku a tiež s výrokom III. podľa ktorého je povinná splatiť zostatok úveru E. v

určenej výške. Namieta správnosť výroku IV., pretože je v rozpore so zákonom, judikatúrou, skutkovými
okolnosťami a v rozpore s dobrými mravmi a zásadami spravodlivého vysporiadania BSM. Prvostupňový
súd zohľadnil len jednu skutočnosť a to uzavretie ústnej dohody predmetom ktorej mala byť podmienka
odporcu, že zámennú zmluvu na nehnuteľnosti podpíše len za predpokladu, že po rozvode manželstva
prejde úver výlučne na navrhovateľku resp. jej rodinu, pričom tieto tvrdenia podľa záveru súdu prvého

stupňa odporca podporil návrhom dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 04.04.2008, na ktorú súd prihliadol
a tiež e-mailovou komunikáciou medzi odporcom a otcom navrhovateľky. Odvolateľka dôvodí, že v
konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná akákoľvek ústna dohoda o tom, že odporca podpíše
zámennú zmluvu len za podmienky, že navrhovateľka prevezme na seba celý úver zo E.. Túto ústnudohodu nemožno usudzovať z návrhu dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 04.04.2008, pretože dohoda
nebola medzi účastníkmi uzavretá, teda neexistuje a nevyplývajú z nej žiadne práva ani záväzky
pre účastníkov a na obsah takejto dohody nemožno v konaní prihliadať. Existenciu ústnej dohody

nepreukazujeanie-mailovákomunikáciamedziodporcomaotcomnavrhovateľky,pretožeztejtovyplýva
iba požiadavka odporcu na vyplatenie sumy, ktorou sa za trvania manželstva podieľal na splácaní
úveru a jeho trvanie na doriešenie problému ohľadom zmluvy zo E.. Navrhovateľka viackrát uviedla,
že ju odporca v danom čase opakovane urgoval, aby kontaktovala E. a požiadala o prepis úveru na
jej osobu, čo ona aj vykonala a preto nemôže byť žiadosť navrhovateľky adresovaná E. posudzovaná

na neprospech navrhovateľky a nemožno z neho usudzovať, že navrhovateľka chcela na seba vziať
záväzok voči E. bez započítania nároku voči odporcovi. Navrhovateľka nesúhlasí so záverom súdu
prvého stupňa o existencii ústnej dohody a záväzku navrhovateľky, že prevezme na seba povinnosť
splácať úver bez započítania nárokov voči odporcovi. V tejto súvislosti súd urobil zásadnú chybu,
pretože pri rozhodnutí nevzal do úvahy sumu 4.614,40 eur, ktorá bola odporcovi vyplatená z titulu
vyporiadania úveru voči E. a ktorej prevzatie potvrdil odporca v e-maily zo dňa 11.02.2009. Táto

suma predstavuje splátky úveru, ktoré boli splácané z účtu odporcu počas trvania manželstva, pričom
odporca nepreukázal, že by tieto splátky hradil zo svojich výlučných prostriedkov a preto je nevyhnutné
podľa odvolateľky sumu 4.614,40 eur prikázať odporcovi do jeho výlučného vlastníctva. V opačnom
prípade je na navrhovateľku prenesená povinnosť duplicitne splatiť túto časť úveru aj za odporcu a
taký stav je v rozpore s § 150 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie

ohľadom tejto sumy, neevidoval ju ani ako spornú položku, nevysporiadal sa s ňou, napriek tomu, že
navrhovateľka na túto skutočnosť poukazovala. Odvolateľka nesúhlasí so záverom súdu, že z úveru zo
E. mala v konečnom dôsledku prospech výlučne rodina navrhovateľky, ktorý záver považuje za výsledok
svojvoľnej úvahy súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil, že rodina navrhovateľky mala mať z úveru
prospech,jepotrebnéustáliťvprospechakejvýške,vakejhodnotemávzniknúť,porovnaťhodnotuúveru

poskytnutú účastníkmi konania rodičov navrhovateľky ako finančnú výpomoc na výstavbu rodinného
domu s celkovými nákladmi na výstavbu tohto rodinného domu a v konečnom dôsledku prihliadnuť na
skutočnosť, že odporcovi bolo vyplatených 4.614,40 eur. V tejto súvislosti poukázala na to, že sama úver
spláca od roku 2006 do zániku manželstva v roku 2008 a má záväzok splatiť aj zostatok úveru vo výške
25.143,69 eur. Rodičia navrhovateľky stavali rodinný dom s tým, že v ňom bude bývať navrhovateľka

s odporcom aj so synom, v opačnom prípade by do takejto investície nevstupovali. Nehnuteľnosti
vo vlastníctve rodičov navrhovateľky sú zaťažené záložným právom, ktorým je zabezpečený úver v
prospech záložného veriteľa E., záložcovia sú vystavení riziku výkonu záložného práva v prípade
nesplácania úveru, prípadne ďalšími s tým súvisiacimi povinnosťami a preto nie je možné tvrdiť, že práve
oni majú výlučne a bezpochyby z tohto úveru prospech. Poukázala aj na vypočítavé konanie odporcu,

ktorýpočítal,ženehnuteľnosťjednéhodňazdedí,úvervzalnasebaakeďvznikliproblémyvmanželstve,
chcel sa tohto úveru rýchlo zbaviť. Prvostupňový súd svojim rozhodnutím neprimerane znevýhodnil
navrhovateľku voči odporcovi, bez právneho dôvodu sa stotožnil s tvrdeniami odporcu, čo navrhovateľka
považuje za nesprávny postup súdu. Prvostupňový súd svojim záverom o tzv. nepovinnosti odporcu
podieľať sa na splácaní úveru de facto znegoval samotnú zmluvu o úvere a záväzok odporcu podieľať

sa na splácaní úveru ako spoludlžník.

Prvostupňový súd neuviedol z akého dôvodu vychádzal z takto koncipovaného kritéria pre vyporiadanie
BSMaakýmásúviskritérium-zásluhaonadobudnutiaaudržaniespoločnéhomajetkusúverom,ktorýsi
zobrali obaja manželia slobodne vo svojom mene a vedomí si následkov s ním spojených. Prvostupňový

súd nevzal do úvahy kto sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku v kontexte
nadobudnutia spoločného bytu do vlastníctva účastníkov konania ako aj starostlivosť o syna, rodinu a
domácnosť, na ktorú má súd v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka prihliadnuť. Počas manželstva
všetky výdavky na bežné potreby spojené s hospodárením spoločnej domácnosti a starostlivosťou o
syna zabezpečovala vždy navrhovateľka sama, odporca sa podieľal iba minimálnou mierou, prevažnú

časť svojho príjmu použil na zabezpečenie svojich osobných potrieb, financovanie svojich záujmov a
koníčkov. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, odporca nikdy nespochybnil ani nevyvrátil
tvrdenianavrhovateľkytýkajúcesastarostlivostiorodinu,syna,spoločnú domácnosťvýlučnejejosobou.
Prvostupňový súd sa so skutočnosťou a s potrebami syna účastníkov konania, ktorý sa stále pripravuje
na budúce povolanie nijako nevysporiadal a nezohľadnil túto skutočnosť pri vyporiadaní. Životný štýl

odporcu, ktorý podľa súdu navrhovateľka nepreukázala, nebol predmetom dokazovania a súd prvého
stupňa ani nevyzýval navrhovateľku na preukázanie týchto tvrdení. Navrhovateľka preukázala, že sa
pričinila o nadobudnutie spoločného bytu na A. Y. v G. sumou 450.000,- Sk (75%) a odporca sumou
150.000,- Sk (25%). Podľa platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry práve určenie uvedenýchpodielov účastníkov konania na nadobudnutí spoločného majetku je podkladom pre použitie kritéria
- zásluha o nadobudnutí a udržaní spoločného majetku pri vyporiadaní BSM, ktorá skutočnosť má
nepochybne tiež väčšiu právnu silu ako skutočnosť, o ktorú sa oprel súd prvého stupňa. Navrhovateľka

žiadala sumu 300.000,- Sk započítať a predstavuje oddelený majetok, ktorý vložila na nadobudnutie
spoločného majetku a zároveň navrhovateľka žiadala, aby z tohto dôvodu, že sa pričinila o nadobudnutie
spoločného majetku vo výške 75% a odporca vo výške 25%, súd postupoval nielen podľa kritérií ako sa
každý z manželov staral o rodinu, ale aj podľa kritéria zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku. Prvostupňový súd však tieto zákonné kritéria nevzal do úvahy a nepostupoval v súlade so

zákonom.

Navrhovateľka nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že dôvodom na nerešpektovanie princípu
parity pri vyporiadaní BSM je skutočnosť týkajúca sa údajnej ústnej dohody o prevzatí úveru
navrhovateľkou bez nároku voči odporcovi ako podmienky podpísania zámennej zmluvy ako aj faktu,
že rodina navrhovateľky mala mať z úveru prospech. Na záver o porušení princípu parity v prospech

odporcu (pri určení kľúča v rámci ktorého odporca nadobudne 80% z čistej hodnoty spoločného majetku)
neexistujú žiadne relevantné skutkové okolnosti ani zákonné kritéria a je to výsledok svojvoľnej a
nesprávnej úvahy súdu, ktorý nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, následkom ktorého prvostupňový
súddospelkrozhodnutiu,ktorýjevrozporesdeklarovanýmprincípomspravodlivéhovyporiadaniaBSM.
Prvostupňový súd ani žiadnym spôsobom neuviedol akým kritériom sa riadil pri určení, že odporcovi má

byť prikázaných 80% z čistej hodnoty spoločného majetku a z akého dôvodu znížil navrhovateľkin podiel
20%zčistejhodnotyspoločnéhomajetku.Určenieväčšiehopodielujednémuzmanželovjevýnimočným
javom podľa judikatúry, na ktorý musia existovať výnimočné predpoklady, ktoré neboli spoľahlivo zistené
ani preukázané. Navrhovateľka sa pričinila v nadobudnutí spoločného bytu 75%-ným podielom a v
spojení s kritériom starostlivosti o rodinu a domácnosť je jednoznačne daný dôvod, aby jej bol prikázaný

byt do výlučného vlastníctva bez zaplatenia finančnej sumy odporcovi na vyrovnanie podielov t.j. je daný
dôvod na použitie disparity podielov v prospech navrhovateľky a nie na to, aby jej bol podiel znížený.
V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 22Cdo 2914/1999 a
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 2433/1999.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj tá skutočnosť, že prvostupňový súd síce hodnotu spoločného
majetku znížil o čiastku o 300.000,- Sk, ktorá je predmetom započítania, avšak rozdiel vo výške 9.958,18
eur/300.000,- Sk nepripočítal navrhovateľke. Pretože súd prvého stupňa nemal spoľahlivo zistený
predpoklad pre porušenie princípu parity v prospech odporcu, je potrebné vychádzať z princípu parity.
Aktíva zaniknutého BSM sú vo výške 64.051,95 eur, pasíva sú 25.143,69 eur, hodnota majetku po

odrátaní pasív je 38.908,26 eur, po vykonaní zápočtu sumy 9.958,18 eur vychádza suma pripadajúca
na spoločný majetok 28.950,08 eur, z ktorej navrhovateľke v zmysle pravidiel o zápočte patrí podiel
24.433,32 eur, súdom jej bol prikázaný majetok v hodnote 33.370,99 eur, čo je o 8.937,77 eur viac
ako je zákonný podiel a zároveň podiel súčtu 8.937,77 eur a 8.937,77 eur predstavuje sumu práve
8.937,77 eur. Pri zachovaní princípu parity by navrhovateľka mala vyplatiť vyrovnaní podiel vo výške

6.630,57 eur resp. 8.937,57 eur. Odporcovi patrí podiel vo výške 14.475,04 eur a tým, že súd prikázal
odporcovi majetok vo výške 5.537,27 eur a neprikázal sumu 4.614,40 eur, ktorá mu bola vrátená za
49 splátok, odporcovi mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva suma 10.151,67 eur. Pri zachovaní
princípu parity mala navrhovateľka odporcovi vyplatiť vyrovnací podiel 6.630,57 eur (ako podiel súčtu
sumy 8.937,77 eur predstavujúcej rozdiel hodnoty majetku, ktorý bol prikázaný navrhovateľke vo výške

33.370,99 eur a jej zákonného podielu 24.433,22 eur a sumy 4.323,38 eur predstavujúci rozdiel hodnoty
majetku 10.151,67 eur, ktorý mal byť odporcovi prikázaný z jeho zákonného podielu 14.475,04 eur).
Ak prvostupňový súd dospel k záveru o potrebe disparity podielov mal jednoznačne určiť aký prospech
mala rodina navrhovateľky z úveru a v akej výške malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor
odporcu na strane navrhovateľky, v akej miere odporca utrpel tým, že sa na úvere nepodieľal a že

sa úver použil na výstavbu nehnuteľnosti, ktoré neskôr z dôvodu rozvratu manželstva spôsobeného
ním samým, bola prepísaná na rodičov navrhovateľky. Odvolateľka argumentovala § 157 ods. 2 O.s.p.
súd nevysvetlil a nezdôvodnil na základe akých dôvodov má ostať navrhovateľke len 20% z čistého
spoločného majetku zvlášť keď navrhovateľka uvádzala a preukázala dôkazy pre použitie výnimky zo
zásady parity v prospech navrhovateľky a nie v prospech odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca výlučne proti IV. výroku, ktorým zaviazal navrhovateľku
zaplatiť na vyrovnanie podielov sumu 17.622,79 eur. Nesprávnosť odôvodňuje § 205 ods. 2 písm. e) a d)
O.s.p. Vytýkal súdu nesprávne skutkové zistenia, pretože odporca mal vedomosť, že suma 300.000,- Sk,ktorú použili s navrhovateľkou na odkúpenie členských práv k družstevnému bytu pochádzala od rodičov
navrhovateľky, pretože odporca je presvedčený, že tieto prostriedky dostali účastníci ako pôžičku.
Odporca nikdy nemal vedomosť, že sa jedná výlučne o dar navrhovateľke a darovacia zmluva nie je

autentická. K otázke autenticity darovacej zmluvy navrhol odporca predvolať rodičov navrhovateľky,
pričom súd prvého stupňa tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Súd prvého stupňa uveril
tvrdeniam odporcu vo veci uzatvorenia dohody, že zámenná zmluva sa realizuje iba v prípade, ak
navrhovateľka prevezme splácanie úveru zo E., potom nemal byť úver zo E. súčasťou masy BSM.
Odporca je názoru, že mu prináleží z hodnoty spoločného majetku vo výške 64.051,95 eur polovičný

podiel, ktorý predstavuje 32.025,98 eur, nakoľko do výlučného vlastníctva odporcu mali byť prikázané
aktíva v hodnote 5.537,27 eur, navrhovateľka mala byť zaviazaná na vyrovnanie podielov zaplatiť
sumu 26.488,71 eur. Navrhol zmenu napadnutého rozsudku tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť
odporcovi na vyrovnanie podielov sumu 26.488,71 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v
ostatných výrokoch navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že akékoľvek odkazovanie
na dohodu zo dňa 04.04.2008 resp. na jej návrh je neprípustné, pretože žiadna dohoda nebola
podpísaná, teda neexistuje. Navrhovateľka nesúhlasí s námietkou nezahrnutia úveru voči E. do masy
BSM, pretože úver vzali obaja účastníci konania za trvania manželstva, obaja zmluvu podpísali so
spoločným zámerom stavať rodinný dom, peniaze z úveru použili na uvedený účel. Odporca svojimi

tvrdeniami o jeho nepovinnosti podieľať sa na splácaní úveru neguje samotnú zmluvu o úveru voči
E., sám však prijal sumu 4.614,40 eur predstavujúcu splátku úveru, ktoré boli splácané z úveru
odporcompočastrvaniamanželstvaodroku2002doroku2006.Týmtoúkonomodporcaajkonkludentne
potvrdil existenciu úverovej zmluvy voči E. a z nej vyplývajúceho záväzku. Odporca tvrdí, že mu
patrí z hodnoty spoločného majetku polovičný podiel, teda sám potvrdzuje, že pri vyporiadaní BSM

treba vychádzať z princípu parity. Súd však vychádzal, zo sumy aktív 64.051,95 eur čo považuje
navrhovateľka za nesprávne. V ďalšej časti vyjadrenia odkázala na výpočty, ktoré sú uvedené v
jej odvolaní. Výpočty odporcu považuje za nesprávne vychádzajú z nesprávnej interpretácie zákona,
nezohľadňujú existenciu pasíva BSM, opierajú sa o neprípustný odkaz na neexistujúcu dohodu o
vyporiadaní BSM a požiadavku odporcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 26.488,71 eur

považuje za nepodloženú, neoprávnenú a nezákonnú.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že na skutočnosti svedčiace
v prospech odporcu súd neprihliadol. Na skutočnosti ohľadom darovacej zmluvy žiadal vypočuť otca
navrhovateľky, ktorý dôkaz súd nevykonal. Suma 4.614,40 eur bola zaplatená otcom navrhovateľky

11.02.2009 z titulu dohody, ktorou boli upravené vzájomné práva a záväzky týkajúce sa rodinného domu,
medzi otcom navrhovateľky a odporcom. Keďže rodinný dom sa nestal súčasťou masy BSM nemožno
uvedené plnenie považovať za relevantné z hľadiska vyporiadania BSM. Prvostupňový súd redukoval
spoločný majetok o sumu nesplatenej časti úveru E. vo výške 25.143,69 eur a týmto bol odporca súdom
určený ako spoludlžník úveru, aj keď rodinný dom sa nestal súčasťou masy BSM, ale pripadol do

podielového spoluvlastníctva rodičom navrhovateľky. Poukázal na to, že navrhovateľka nerešpektovala
dohodu, ktorá bola uzavretá medzi ňou a jej rodičmi a odporcom na strane druhej, že úver E. prevezme
ich strana a nebude tvoriť pasívum BSM. Odporca súhlasí s uplatnením disparity 20%:80% v prospech
odporcu. Odporca dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR spis. zn. 22 Cdo 14/2006. Úver zo E. bol výlučne
použitý na výstavbu rodinného domu vo E. M., ktorého spoluvlastníkmi sa stali rodičia navrhovateľky a

je zrejmé, že prostriedky z úveru boli použité na oddelený majetok rodičov navrhovateľky a preto môže
odporca požadovať to, čo bolo vynaložené na oddelený majetok. Na oddelený majetok boli vynaložené
prostriedky úveru vo výške 19.916,35 eur/600.000,- Sk a preto odporca považuje súdom prvého stupňa
určenú disparitu za vyjadrenie hodnoty presunu majetku z BSM do oddeleného vlastníctva rodičov
navrhovateľky. Na druhej strane presun z oddeleného vlastníctva navrhovateľky do BSM súd prvého

stupňa zohľadnil odpočítaním sumy 9.958,18 eur zo spoločného majetku, hoci nedošlo k platnému
darovaniu predmetných finančných prostriedkov navrhovateľke. Podotkol, že spoločný syn účastníkov
má 23 rokov, je študentom vysokej školy a preto použitie kritéria žiadaného navrhovateľkou neprichádza
do úvahy. Za trvania manželstva pracoval a dosahoval vyššie príjmy ako navrhovateľka, väčšina
výdavkov spoločnej domácnosti bola hradená z príjmov odporcu a preto uvedené kritériu môže byť

hodnotené iba ak v prospech odporcu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 212 ods.

1 písm. d) v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka), teda v celom rozsahu, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM

účastníkov). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne)
neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú

oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§
149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak,
že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým

na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v
čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého

z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania,
čo znamená, že oprávnenému manželovu bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na

zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno.

Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho

vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu
v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam

vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda
nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehumanželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa
30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).

Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj
pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto
vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník
pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré
sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho

zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho
zákonníka vychádzať z ustanovení zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pohľadávky a dlhy, ktoré
existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením
sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník

zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva
podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu
(rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný
majetok peňažné prostriedky z pôžičky (úveru) uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos
vynaložený týmto manželom na spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keďže tento

manžel je pri vyporiadaný oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlh z pôžičky bol po rozvode
manželstva resp. po zániku BSM manželom uhradený, resp. či by mohlo ísť o dlhy premlčané. Ak
nejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil
(uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1151/2007).

Ak by nešlo o spoločný dlh účastníkov, nemožno ho podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadať tak,
že by bol prikázaný niektorému z účastníkov na zaplatenie. To však neznamená, že by sa pri vyporiadaní
BSM na dlh vôbec neprihliadalo. Pri vyporiadaní BSM treba vychádzať z toho, že je zaťažené dlhom,
ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do

BSM. Preto treba v takomto prípade postupovať podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý
ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 270/2005).

Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z

účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej doby už kapitalizovaného
príslušenstva - úrokov. Súd musí pritom vyporiadať nielen splatnú časť dlhu (včítane úrokov odo dňa
zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti.
S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu pritom nie je možné vylúčiť možnosť, aby súd prikázal celý
zostatok spoločného dlhu účastníkom (včítane jeho príslušenstva) k úhrade každému z nich rovným

dielom (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/2006). Logicky sa však môže jednať len o úroky
dlhu, ktoré je možné s poukazom na príslušnú zmluvu vyčísliť do budúcnosti, a nie o úroky z omeškania,
ktoré nie je možné predvídať, keďže zaviazaný účastník môže dlh uhradiť aj ihneď po rozhodnutí súdu,
ktorým bude k tomu zaviazaný, čím úroky z omeškania k dlhu neprirastú.
Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky

zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku,
ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané
alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia
mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby
veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané

tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.

V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku
jednoznačnezrejmé,akosúddospelksume,ktorújejedenzúčastníkovpovinnýzaplatiťnavyporiadanie
spoluvlastníctva druhému účastníkovi (por. rozsudok NS ČR z 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999).

Predmetom konania prebiehajúceho na návrh navrhovateľky, podaný pred uplynutím troch rokov od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, bolo vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov.
Medzi účastníkmi sa počas konania ustálila masa BSM, ktorú tvoria nehnuteľnosti, hnuteľné veci, t.j.aktíva a záväzky, t.j. pasíva. Sporné otázky, vychádzajúc i z obsahu odvolania účastníkov konania, sú
nasledovné:

Dar/pôžička poskytnutá rodičmi navrhovateľky vo výške 300.000,- Sk. O pôvode sumy 9.958,18
eur/300.000,-Sk navrhovateľka uviedla, že tieto finančné prostriedky nadobudla na základe darovacej
zmluvy od svojich rodičov do svojho výlučného vlastníctva a prostriedky mali byť následne v r. 1996
použité na odkúpenie členských práv v Piešťanskom bytovom družstve. Toto tvrdenie rozporoval
odporca spochybnením darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1996 a súčasne tvrdil, že členské práva boli

odkúpené od právneho predchodcu p. D. za nadobúdaciu cenu 600.000,- Sk a túto sumu účastníci
uhradili zo spoločných 300.000,- Sk a sumu 300.000,- Sk požičali od rodičov navrhovateľky. Darovaciu
zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a jej rodičmi ako darcami označil odporca
za účelovú a mal za to, že táto zmluva bola vypracovaná až dodatočne a bola antidatovaná.
Odporca potvrdil, že suma 300.000,- Sk pochádza od rodičov navrhovateľky avšak zo strany rodičov
navrhovateľky ide o pôžičku v prospech oboch účastníkov, ktorú im časom splatia. Toto tvrdenie

odporca preukazoval listovou komunikáciou medzi ním a navrhovateľkou ako aj medzi ním a otcom
navrhovateľky. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za to, že odporca mal vedomosť o
tom, že suma 300.000,- Sk, ktorú použili s navrhovateľkou na odkúpenie členských práv v družstve
pochádzala od rodičov navrhovateľky, odporca bol presvedčený o tom, že tieto prostriedky dostali
účastníci ako pôžičku. Napriek subjektívnemu presvedčeniu odporcu súd pri vyhodnocovaní dôkazov

prihliadal na listinné dôkazy podporené najmä darovacou zmluvou, ktorej neplatnosť odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal, a predmetom ktorej bola sporná suma. Súd prvého stupňa mal za preukázané,
že sumu 300.000,- Sk nadobudla počas trvania manželstva navrhovateľka titulom darovania do svojho
výlučného vlastníctva a túto následne použila na odkúpenie členských práv v bytovom družstve.
Navrhovateľke vznikol podľa § 150 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu vloženého oddeleného

majetku do spoločného majetku vo výške 9.958,18 eur/300.000,- Sk.

Odvolací súd poukazuje na posudzovanie darovania z pohľadu konštantnej judikatúry. R 42/1972
uvádza, že „ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené
náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 Občianskeho zákonníka, predovšetkým predpísaná

forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný bude rozhodujúci úmysel darcu, či totiž vec chcel darovať
len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť
len z okolností za ktorých k darovaniu došlo. Pritom nestačí len posudzovanie povahy predmetu, či
slúži potrebám celej rodiny alebo jedného z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu.
Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu došlo pred uzavretím manželstva, alebo po uzavretí

manželstva. Pokiaľ ide o dary obidvom manželom za trvania manželstva, z kogentného ustanovenia §
143 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo
darom obidvom manželom sa nestávajú predmetom ich bezpodielového vlastníctva, ale podielového
spoluvlastníctva“.Vzhľadomnacitovanéznenieodvolacísúdpovažujepostupsúduprvéhoopreukázaní
darovania rodičmi navrhovateľky pre obdarovanú navrhovateľku nateraz za správny, avšak poukazuje

aj na skutočnosť, že v tejto súvislosti odporca považoval za nevyhnutné vypočuť darcov teda rodičov
navrhovateľky, súd darcov nevypočul, v odôvodnení súd síce zdôvodnil prečo nevykonal dokazovanie
výsluchom otca navrhovateľky poukázaním na potvrdenie od lekára preukazujúce zlý zdravotný stav
otca navrhovateľky, pričom prvostupňový súd sa nevysporiadal s návrhom na doplnenie dokazovania
výsluchom matky navrhovateľky a navrhovanú svedkyňu nevypočul.

Úver zo E.. Navrhovateľka žiadala, aby do masy BSM bol zahrnutý aj nesplatený úver, ktorý účastníci
za trvania manželstva získali od E. na výstavbu rodinného domu, s čím odporca nesúhlasil a tvrdil, že
záväzok spočívajúci v splácaní úveru E. nepatrí do BSM, pretože BSM sa vyporiadava podľa stavu v
čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a v čase rozvodu už bol na základe zámennej

zmluvypovolenývkladvlastníckehoprávakrodinnémudomuvprospechrodičovnavrhovateľky,nemôže
byť táto nehnuteľnosť predmetom BSM. Súčasne by bolo v rozpore s princípmi vyporiadania BSM ako
aj proti dobrým mravom, ak by odporca znášal záväzok, ktorý bol zobratý pre účely výstavby domu pre
iné osoby, a teda by znášal niečo z čoho nemá žiaden prospech. Podľa tvrdení odporcu bol úver od
E. pôžičkou pre rodičov navrhovateľky a neslúžil k zveľadeniu majetku samotných účastníkov. Odporca

potvrdil, že k podpísaniu žiadosti o úver ani k jeho čerpaniu nebol prinútený, avšak bral ho s vedomím,
že dom postavený za tieto peniaze bude patriť rodičom navrhovateľky a jedného dňa ho účastníci
spolu zdedia. Naopak navrhovateľka tvrdila, že snahou jej rodičov bolo zabezpečiť bývanie účastníkov
a pomôcť im pri výstavbe ich rodinného domu a za týmto účelom rodičia navrhovateľky predali ajvlastný byt, preto im účastníci následne svoj byt darovali, aby nezostali bez strechy nad hlavou, keď oni
budú mať postavený svoj dom. Zámenná zmluva, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti
bola dôsledkom rozvodu účastníkov a snahou o urovnanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. S

uvedenými prevodmi odporca súhlasil a nenamietal ich realizáciu. Argument odporcu, že rodinný dom
postavený čiastočne z prostriedkov získaných zo sporného úveru, bol v čase rozvodu manželstva na
základe zámennej zmluvy prevedený do vlastníctva rodičov navrhovateľky neobstojí, nakoľko v danom
prípade nie je spornou otázka, či je súčasťou BSM a teda aj predmetom vyporiadania rodinný dom, ale
len skutočnosť, či je súčasťou BSM úver od E.. Na základe zámennej zmluvy rodičia navrhovateľky

síce nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu vrátane tiarch, ktoré na ňom spočívajú, t.j. záložného
práva v prospech E., avšak neprešla na nich pohľadávka, ktorú má E. voči účastníkom. Z vykonaného
dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že úver od E. bol získaný účastníkmi počas trvania
manželstva, získané finančné prostriedky aj boli použité na výstavbu predmetného rodinného domu.
V následne vydanom stavebnom povolení č. 2001/2395 - Mk boli označení ako stavebníci účastníci
konania a rovnako aj v kolaudačnom rozhodnutí Obce E. M.. Výst. 3/2004 - He zo dňa 07.04.2004.

Hoci, ako vyplýva z tvrdení navrhovateľky, celú výstavbu rodinného domu finančne aj materiálne
zabezpečovali jej rodičia, v konečnom dôsledku nadobudli tento rodinný dom pôvodne do vlastníctva
účastníci. Preto nie je možné podľa názoru súdu jednoznačne tvrdiť, že peniaze z úveru boli použité
"na výstavbu domu rodičov navrhovateľky". Napriek tomu, že rodinný dom bol neskôr prevedený do
vlastníctva rodičov navrhovateľky, súd vzal do úvahy skutočnosť, že účastníci si slobodne, vo svojom

mene a vedomí si právnych následkov, spoločne vzali úver za účelom výstavby ich rodinného domu
a peniaze z úveru na uvedený účel aj použili. Je pritom možné dôvodne predpokladať, že v tom čase
nemali zámer vzdať sa v budúcnosti vlastníckeho práva k tomuto postavenému domu.

Odporca na podporu svojich tvrdení o tom, že úver zo E. nepatrí do masy BSM argumentoval

tým, že medzi účastníkmi konania existovala v čase uzatvárania zámennej zmluvy, t.j. v čase
pred rozvodom ústna dohoda ohľadne úveru. Predmetom tejto dohody bola podmienka odporcu, že
zámennú zmluvu na nehnuteľnosti podpíše len za predpokladu, že po rozvode manželstva prejde
úver výlučne na navrhovateľku, resp. jej rodinu. Uvedené tvrdenia odporca podporil aj predložením
návrhu Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 04.04.2008 (ďalej len „návrh dohody“), ktorý po konzulácii s

advokátkou vypracovala navrhovateľka. K podpísaniu uvedenej dohody nakoniec účastníci nepristúpili,
avšak dôkazná sila tohto návrhu dohody spočíva v skutočnosti, že dohoda o vyporiadaní BSM
vypracovaná, resp. konzultovaná osobou s právnickým vzdelaním, by bezdôvodne neopomenula
zahrnutie nesplateného úveru získaného počas trvania manželstva do masy BSM. Navrhovateľka v
rámci tohto návrhu dohody rešpektovala ústnu dohodu s odporcom. Súčasťou návrhu bola aj povinnosť

navrhovateľky vyplatiť odporcovi vyrovnací podiel. O existencii tejto dohody svedčí aj následná listová
a e-mailová komunikácia odporcu s navrhovateľkou ako aj jej otcom. Hoci listy nespochybňujú,
že by predmetný záväzok z úveru nebol súčasťou BSM, dostatočne preukazujú skutočnosť, že zo
strany navrhovateľky existoval záujem (resp. záväzok) na prevzatí tejto pohľadávky na seba, a to
bez započítania nárokov voči odporcovi. Z protichodných tvrdení účastníkov nebolo jednoznačne

preukázané,čibolozámeromsamotnýchúčastníkovodpočiatkuzabezpečiť,abyrodinnýdomnadobudli
do vlastníctva rodičia navrhovateľky, alebo tak ako tvrdí navrhovateľka bola táto skutočnosť až
dôsledkom rozvodu účastníkov. Bezpochyby bolo podľa názoru prvostupňového súdu zrejmé, že v
konečnom dôsledku mala z úveru od E. prospech výlučne rodina navrhovateľky, hoci tento úver
bol súčasťou BSM a bol použitý na výstavbu rodinného domu, celkový predmet BSM účastníkov

ním zhodnotený nebol, táto skutočnosť bola zohľadnená aj v ústnej dohode medzi navrhovateľkou
a odporcom ohľadne vyporiadania vzťahov k úveru. Súd vo veci uzavretia tejto ústnej dohody s
navrhovateľkou uveril tvrdeniam odporcu, nakoľko ich vierohodnosť vyplynula z kontextu vykonaného
dokazovania a súčasne sa jeho výpoveď v tomto smere javila byť logická a presvedčivá.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že úver zo E. patrí do BSM, úver bol získaný
za trvania manželstva, finančné boli použité na výstavbu rodinného domu. Navrhovateľka uplatnila
požiadavku, aby sa zohľadnilo vyplatenie sumy 4.614,40 eur odporcovi, ktorá bola vyplatená otcom
navrhovateľky a predstavovala vrátenie sumy, ktorú odporca zaplatil zo svojho príjmu na zaplatenie
splátok tohto úveru. Odvolací súd zistil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd so

sumou 4.614,40 eur vôbec nevysporiadal žiadnym spôsobom a v odôvodnení ju vôbec nespomenul.
Vysporiadanie sa s plnením 4.614,40 eur je nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a preto je
potrebné doplniť dokazovanie akým spôsobom bola táto suma zaplatená, kto ju zaplatil, z akého dôvodu
plnil, či plnil za niekoho a závery vyhodnotiť v súvislosti s kritériami vyporiadania BSM.Disparita (rozdielnosť) podielov účastníkov na spoločnom majetku. Prvostupňový súd prihliadol na
okolnosti týkajúce sa dohody účastníkov ohľadne prevzatia spoločného úveru navrhovateľkou a preto sa

pri vyporiadavaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Súd vychádzal
zo znenia § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý po zohľadnení individuálnych okolností konkrétneho
prípadu umožňuje, aby podiely oboch manželov na majetku patriacom do BSM boli stanovené aj
inak ako v rovnakej výške. Súd vychádzal z kritéria zásluha o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku a zohľadnil skutočnosti, že prospech zo spoločného úveru účastníkov mala v konečnom

dôsledku výlučne rodina navrhovateľky, teda spoločný majetok ním zhodnotený nebol a súčasne súd
prihliadol na preukázanú existenciu ústnej dohody odporcu s navrhovateľkou, predmetom ktorej bol jej
záväzok prevziať na seba úver za predpokladu, že odporca podpíše zmluvu o zámene nehnuteľností.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že rešpektovanie princípu parity v danom prípade by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, ale predovšetkým s naplnením účelu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka,
podstatou ktorého je spravodlivé vyporiadania BSM účastníkov. Pri odklonení sa od princípu rovnosti

podielov, použil súd pri určení vyrovnacích podielov „kľúč“ v rámci ktorého odporca nadobudne 80%
z čistej hodnoty spoločného majetku. Navrhovateľka argumentovala, že sa pričinila v nadobudnutí
spoločného bytu 75%-ným podielom a v spojení s kritériom starostlivosti o rodinu a domácnosť je
jednoznačne daný dôvod, aby jej bol prikázaný byt do výlučného vlastníctva bez zaplatenia finančnej
sumy odporcovi na vyrovnanie podielov t.j. je daný dôvod na použitie disparity podielov v prospech

navrhovateľky.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov na majetku patriaceho do ich zákonného majetkového spoločenstva sú rovnaké. Judikatúra
však ustálene vychádza z toho, že pri vyporiadaní môže súd stanoviť iné podiely manželom na

spoločnom majetku než rovnaké, pričom však zákon výslovnú disparitu neupravuje. Súdna prax však
odklon o princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup výnimočný a preto je
nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska
parity podielov. Rozhodnutie o disparite podielov môže byť v konaní založené tak na návrh účastníka
ako aj z úradnej činnosti súdu. Zákon explicitne neuvádza akým spôsobom má byť disparita vyjadrená,

preto môže byť vyjadrená zlomkom alebo percentom, niektorému z manželov je prikázaná určitá
vec, ale tento manžel nie je zaviazaný druhému manželovi k poskytnutiu finančného vyporiadania
a niektorému z manželov je prikázaný k úhrade dlh, ale druhý manžel nie je zaviazaný k úhrade
polovici dlhu manželovi, ktorému bol dlh prikázaný k úhrade. Judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská
uvedené v § 149 resp. 150 predstavujú hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a

pritom je potrebné poukázať aj na Zákon o rodine. Prípady kedy disparita prichádza do úvahy možno
rozdeliť v zásadne a tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie
okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní (pozri Soudní rozhledy 11-12/2012). Negatívnymi
okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú: jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci
vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie

návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z
manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k
zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie
okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov mimoriadne
zaslúžil o získanie spoločného majetku: mimoriadna zásluhovosť a disparita podielov (pričom judikatúra

vychádzala z tézy podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za
situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej
hodnoty), nadobudnutie členského podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného
BSM a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy
jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky

vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí
byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v

rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Posúdiac potom odôvodnenie preskúmavaného rozsudku podľa vyššie uvedených zákonných kritérií je
zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Zo záveru odôvodnenia rozhodnutia totiž nie je
možné zistiť z akých dôvodov vychádzajú pri určení disparity podielov účastníkov na spoločnom majetku
aabsentujeúvahasúduakodospelku„kľúču“20%podielnavrhovateľkea80%podielodporcu.Uvedený
záver súdu prvého stupňa nie je preskúmateľný, pretože nebol riadne odôvodnený. Prvostupňový súd

neuviedol žiadne výnimočné kritéria, z ktorých vychádzal pri použití tohto výnimočného inštitútu. Z
rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť prečo nevykonal výsluch matky navrhovateľky
ohľadom uzavretia darovacej zmluvy. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa napokon nenachádza
akým spôsobom sa súd vysporiadal so sumou 4.614,40 eur, ktorá bola odporcovi vyplatená otcom
navrhovateľky a predstavovala vrátenie sumy, ktorú odporca zaplatil zo svojho príjmu na zaplatenie

splátok tohto úveru

Čo sa týka konkrétnych odvolacích námietok navrhovateľky, pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného
majetkuvynaložilanaspoločnýmajetok,jepotrebnépostupovaťtak,žeto,čokaždýzmanželovvynaložil
na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom

však len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného
majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný
majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého
hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnávacích podielov
(finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník

druhému zaplatiť. Správny je preto taký postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového
majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky
podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné
odpočítať výšku investície (vnosu). Takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky
podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. K podielu

manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať
výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného
majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného
vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú
rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív. (k tomu pozri napr. rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 4072/2010, sp.zn. 22 Cdo 4509/2011).

Keďže neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa vyššie uvedených kritérií,
došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkomrealizácia ich procesných práv priznaných im v občianskom súdnom konaní, došlo tým k odňatiu
účastníkom možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vrátane závislých výrokov o trovách konania a súdnom

poplatku a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vec prejednať, doplniť dokazovanie v naznačenom
smere v rozsahu navrhnutom účastníkmi konania a za splnenia podmienok ust. § 120 ods. 1 veta
druhá O.s.p. i ex offo, výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je potrebné rešpektovať vyššie uvedené kritériá
výkladu aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, a rozhodnutie následne riadne v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby bol preskúmateľné, pričom je viazaný vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.