Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613226166
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613226166.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti žalovanej F. C., T.. XX. XX. XXXX, T. H. S. Č.. XXX/XX, G.
U., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre konanie G. C., T.. XX.X.XXXX, H. S. Č..
XXX/XX, G. U., o zaplatenie 1 668,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 1C/111/2014-47 z 28.4.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil, vyslovil, že na prejednanie
veci nemá právomoc, ďalej vyslovil, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobca
má právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 100 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava

v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto uznesenia.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 1Ro 1794/2013-21 zo dňa 4.10.2013, ktorý však žalovanému nebol
doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi,
Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Nová Ves dňa 6.12.2013 z
č.l.27,ktoréhosúdpožiadal odoručenie platobnéhorozkazužalovanému,pričomoznámili,žežalovaná

sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Následne uznesením z č.l. 34 platobný rozkaz súd zrušil, žalovanému
ustanovil opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd citoval § 103, § 104 ods.1 O.s.p. a dôvodil, že podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001
- BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského
štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly
Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej

spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká

v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.
Súd citoval čl. 59 Rady ES č. 44/2001, § 84, § 85 O.s.p. a dôvodil, že ESD vo viacerých svojich
rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach,
a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu

rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám,
poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia takliberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80
Klompsv.Michel).Súčasťouprávaúčinnesabrániťjeprirodzeneiprávobyťžalovanýnavhodnomsúde.
Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej

v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv
medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde je namieste aplikovať Nariadenie
Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu
ochranu.
Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia

síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa
poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo
české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom
mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou
členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýval prípady, keď odporca žiadne súdu známe
bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka (odporcu) nevytvára, počíta s tým,

že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto
nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom
štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je žalovaný zastúpený
procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v
zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.

Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104
ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť (nie je daná právomoc súdu).
O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom
nepriznal.

V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Žalobca namieta závery a zdôvodnenie týkajúce sa údajného „vykonania dokazovania“ na zistenie

bydliska žalovaného. Tvrdenie správy Obce Spišské Tomášovce, že žalovaná sa zdržiava dlhodobo v
Českej republike žalobca nepovažuje za dostatočné vykonanie dokazovania zo strany súdu ohľadom
aktuálneho pobytu žalovaného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, kde v Českej republike sa
zdržiava, či skutočne sa tam zdržiava a či tam má „bydlisko“. Tvrdenie obce nie je potvrdením, ktoré by
reálne preukazovalo bydlisko žalovaného v Českej republike. Súd preto nemal preukázané, že žalovaný

sa zdržiava v Českej republike s úmyslom sa tam zdržiavať, teda že tam má bydlisko.
Súd nemá žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný má bydlisko v Českej republike. Za týmto
účelom nevykonal ani žiadne dokazovanie, napr. v podobe kontaktovania orgánov v Českej republike.
Rovnako žalobca v odôvodnení poukazuje na absenciu dôkazu, že žalovaný má úmysel sa v Českej
republike zdržiavať. V tomto prípade takéto závery a odôvodnenia súdu, ktoré nie sú relevantným

spôsobom preukázané a zistené, je možné považovať za absolútnu svojvôľu súdu pri svojom
rozhodovaní, ktoré spochybňujú právo žalobcu na súdnu ochranu.
Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 6Sžo/155/2010, v ktorom
bolo vymedzené ako sa má postupovať pre účely zistenia bydliska účastníka konania.
Na základe uvedeného žalobca poukázal na to, že šetrenie pobytu iba prostredníctvom orgánu obce je

nepostačujúce a rozhodnutie o zastavení konania je na základe takto (ne)zistenej skutočnosti arbitrárne
a nepreskúmateľné.
O.i. namietal žalobca v odvolaní, že porušil súd § 205 ods.2 písm.a/, vytýkané vady, je tu odvolací dôvod
podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p., čo zakladá dôvod na zrušenie podľa § 221 ods.1 písm.f/ a písm.h/
O.s.p.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, preskúmal uznesenie v súlade s § 212 ods.1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je
odôvodnené, súd prvého stupňa zistil riadne skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a jeho
rozhodnutie je presvedčivé, pričom odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení.

Po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa, že nie je ani v súčasnosti zistený pobyt žalovanej
na území Slovenskej republiky (predtým Spišské Tomášovce, Dubová 327/10), lebo fyzická osoba sa
zdržiava na území ČR, pričom rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený 28.apríla 2014, je správnekonštatovanie,žeaknemábydliskoani29.1.2015naúzemíSR,žalovanájestálenaneznámommiestev
inomštáte,zastúpenáopatrovníkompretotokonanie,odvolacísúdurobilzáver,ženiejedanáprávomoc
súdu prvého stupňa konať ďalej vo veci. Je treba súhlasiť s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa,

že Nariadenie Brusel 1 nedovoľuje konanie proti osobe neznámeho pobytu, žalovaná nemá ani fiktívny
pobyt (napr. nie je členkou lodnej posádky na lodi cudzieho štátu), preto vedenie konania proti osobe
neznámeho pôvodu a neznámeho pobytu, nemožno pred súdom Slovenskej republiky viesť (§ 219 ods.
1, 2 O.s.p.).

Zákonné je aj rozhodnutie súdu o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods.1, 4, 6 zák. č. 71/92 Zb. ako
aj vo výroku o trovách konania.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho

majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by
mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na
náhradu trov konania.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej,
ktorá mala v ňom úspech a patrilo by jej tak právo na náhradu trov, ale jej nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.