Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/913/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110899344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110899344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky D. C., bytom R., S.
C. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, zast. JUDr. G. S., advokátkou so sídlom S., K. XX proti
odporcom1/Ing.M.X.a2/B.X.,obombytomM.nadN.,C.XXX/XX,obomštátnymobčanomSlovenskej
republiky, obom zast. Mgr. A. O., advokátom so sídlom M. nad N., L. II-XX o zaplatenie 17,6% úroku z
omeškania ročne s príslušenstvom, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 20. januára 2014 , č.k. 12 C / 352/2010 - 146 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového konania 3.842,34
eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám ich právneho zástupcu.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania 923,72

eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám ich právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu a odporcov 1/a 2/ zaviazal zaplatiť
spoločne a nerozdielne navrhovateľke 17,6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 25 000 USD za obdobie
od 26. 3. 2001 do 24. 1. 2005 vo vyčíslenej výške 16 900,82 USD, a to do troch dní od právoplatnosti. Vo
zvyšnej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 25
000 USD za obdobie od 18.11.1999 do zaplatenia. Návrh bol založený na tom skutkovom základe, že

istina dlhu spolu s úrokom (ako odplatou za poskytnutie peňazí) bola navrhovateľke priznaná rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. 7C/446/2000-100, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2004. O úroku z omeškania v uvedenom konaní rozhodované
nebolo, a pretože bol dlh splatný dňa 17. 11. 1999 a uhradený až dňa 25. 1. 2005, žiadala navrhovateľka
za toto obdobie úrok z omeškania.

Vzhľadom na čiastočne dôvodne vznesenú námietku premlčania, ktorú súd prvého stupňa posúdil

podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, vyhovel prvostupňový súd návrhu iba v časti pripadajúcej na
obdobie začínajúce 3 roky pred podaním návrhu ( 26.3.2001 ) a končiace zaplatením, t. j. 24. 1. 2005.
Uplatnený nárok právne posúdil podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 občianskeho zákonníka, a čo do výšky úrokuz omeškania podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. platného ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 18. 11.
1999. Vo zvyšnej časti pripadajúcej na obdobie pred 26. 3. 2001 návrh zamietol z dôvodu premlčania.

K obrane odporcov, že výška úroku z omeškania podľa Nariadenia č. 87/1995 Z.z. platí iba pre
omeškanie s peňažným dlhom v národnej mene, prvostupňový súd uviedol, že predmetné ustanovenie
platí pre omeškanie s akýmkoľvek peňažným dlhom a otázku meny peňažného dlhu nerieši. Rovnako
nepovažoval za dôvodnú námietku odporcov, že navrhovateľka neuviedla riadne označenie účtu, na
ktorý žiadala dlh splniť, pretože ustanovenie § 559 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, o takejto

situácii nepojednávajú.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a pomerne úspešným
účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože mali každý úspech v polovici.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

odporcovia, a to do vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania. Žiadali napadnutý rozsudok zmeniť
a návrh zamietnuť, ako aj priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Súdu prvého
stupňa vyčítali, že neprihliadol na prekážku litispendencie a ani prekážku veci rozhodnutej, keď prijal
záver, že v konaní 7C/446/2000 bolo rozhodnuté len o istine pôžičky a úrokoch za požičanie finančnej
čiastky,alenieoúrokochzomeškaniapodľa§517ods.2občianskehozákonníka.Súčasne zaprekážku

veci rozhodnutej považovali aj konanie vedené okresným súdom pod spisovou značkou 20C/124/2007
ako aj konanie 12C/352/2010. Odporcovia mali zato, že okresný súd rozhodol nad rámec návrhu, keď
po úpravách návrhu zo dňa 18. 11. 2004 a 10. 10. 2005 požadoval navrhovateľ už len 9 % úrok z
omeškania, no napadnutým rozsudkom rozhodol o pôvodnom návrhu na zaplatenie úroku z omeškania
17,6 % ročne. Ďalej odporcovia tvrdili, že navrhovateľovi nedlhovali istinu, a preto mu ani nemôžu

dlhovať úroky z omeškania. Za nesprávny záver napadnutého rozsudku považovali odporcovia i to,
že nesprávne označenie bankového účtu určeného na splnenie dlhu nepovažoval okresný súd za
omeškanie navrhovateľky ako veriteľa podľa § 522 OZ. Zotrvali aj na námietke, že výška úrokov z
omeškania určená nariadením 87/1995 Z.z. sa vzťahuje iba na finančné vzťahy vyjadrené v národnej
mene.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Citujúc právnu úpravu ustanovení § 517 až § 520
Občianskeho zákonníka, popísala navrhovateľka v odvolaní podrobne právnu problematiku omeškania
s plnením peňažného dlhu a uviedla, že omeškanie odporcov s ich záväzkom voči navrhovateľke,

vzniknutým zo zmluvy o pôžičke zo dňa 2.11.1999 je nesporné. Podľa tejto zmluvy bolo požičaných
25 000 USD s povinnosťou vrátiť poskytnutú istinu do 17.11.1999 spolu s úrokom ako odplatou za
poskytnutie pôžičky vo výške 22 % ročne. Istinu pôžičky uhradili odporcovia až dňa 25. 1. 2005, a
to spolu s 10 % úrokom ako odplatou za poskytnutie pôžičky vo vyčíslenej výške 13 100 USD. Z
uvedeného je zrejmé, že odporcovia boli v omeškaní s úhradou dlhu viac ako 7 rokov. Navrhovateľka

nesúhlasila, že okresný súd prekročil návrh, pretože vo výsledku jej priznal menej než čoho sa návrhom
po jeho úpravách domáhala. Nebola podľa nej daná ani prekážka veci rozhodnutej alebo prekážka
litispendencie, pretože v konaní 7C/446/2000 bolo rozhodované o úroku ako odplate a z požadovaných
22 % ročne bolo priznaných iba 10 % ročne, a v konaní 20C/124/2007 bolo rozhodované len o náhrade
škody spôsobenej kurzovými rozdielmi.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a majúc za to, že
na vec sa vzťahuje ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepoužité v doterajšom rozhodovaní
a významné pre rozhodnutie vo veci, vyzval účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa k
možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odporcovia námietky voči použitiu ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemali,
navrhovateľka sa vyjadrila k jeho použitiu až po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a doplnením právneho posúdenia podľa § 110 ods.

3 Občianskeho zákonníka zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa ust. § 220
O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože pre rozhodnutie nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a pojednávanie nebolo potrebné ani z ďalších dôvodov podľa § 214 ods. 1 O.s.p.Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, a konania ktoré mu predchádzalo, nezistil krajský súd
nedostatok podmienok konania v podobe prekážky veci rozhodnutej ani prekážky litispendencie. Ani v

jednom z konaní, ktoré za uvedené prekážky považovali odporcovia nebola riešená otázka úrokov z
omeškania,ktorábolapredmetomtohtokonania.Krajskýsúdtiežnezistil,žebynapadnutým rozsudkom
rozhodol prvostupňový súd nad rámec návrhu.

Prvostupňový súd však vec nesprávne právne posúdil, keď otázku premlčania úroku z omeškania

posúdil iba podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, že považoval úrok z omeškania za premlčaný iba
za obdobie viac ako 3 roky pred podaním návrhu a v období kratšom ako 3 roky pred podaním návrhu
považoval úrok z omeškania za nepremlčaný.
Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je dané v
prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy,
ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú
v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia
doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo po uznaní.

Právne posúdenie okresného súdu k otázke premlčania úroku z omeškania by prichádzalo do úvahy v
prípade, že právo na úrok z omeškania by vznikalo samostatne nanovo ku každému dňu omeškania.
V takom prípade by trojročná premlčacia doba začala plynúť pre úrok z omeškania za každý deň
samostatne a za obdobie tri roky pred podaním návrhu by k premlčaniu úroku z omeškania nedošlo.

Uvedeným spôsobom však právo na úrok z omeškania nevzniká, ale naopak vzniká jednorazovo ku dňu
vzniku omeškania so splnením dlhu a premlčí sa ako celok za tri roky odo dňa vzniku omeškania.

Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo 157/2009 zo dňa 29.6.2010, podľa
ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo)

zakaždýdeňtrvaniaomeškania,alejednorazovovdeň,vktoromsadlžníkocitolvomeškanísosplnením
tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí
ako celok.

Opačné právne názory, teda že každým dňom omeškania vzniká nárok na úroky z omeškania, a

teda i premlčacia doba začína a plynie vždy od každého omeškaného dňa samostatne, boli prijaté
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v obchodných veciach (napr. 4Obo 319/1999, alebo 2 Obdo
36/2010). Zjednocujúce stanovisko k tejto rozdielnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu doposiaľ
nebolo prijaté. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah, priklonil
sa krajský súd k záverom Najvyššieho súdu SR prijatým tiež v občianskoprávnej veci. V prospech týchto

záverov svedčí aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR vychádzajúca v tomto prípade z totožnej
právnejúpravy,apretopoužiteľná(napr.rozhodnutieNSČRzodňa31.8.2006,sp.zn.21Cdo3173/2005
(www.nsoud.cz)).
Vychádzajúc potom zo skutkových záverov napadnutého rozhodnutia, ktoré účastníci nerozporujú, že
prvým dňom omeškania bol v danom prípade 18. november 1999, a zo skutočnosti, že návrh bol podaný

dňa 26.3.2004, je zrejmé, že v čase podania návrhu trojročná premlčacia doba podľa ust. § 110 ods. 3
OZ uplynula pre celý navrhovateľkou uplatnený úrok z omeškania, a na základe vznesenej námietky
premlčania bolo potrebné návrh podľa ust. § 100 ods. 1 OZ zamietnuť v celom rozsahu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok v napadnutom výroku vo veci samej zmenil tak, že aj v

tejto časti návrh zamietol.

Zmena rozhodnutia vo veci samej predstavuje zmenu východísk rozhodnutia o trovách prvostupňového
konania, a preto krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie aj v závislom výroku o trovách konania.

O trovách prvostupňového konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a plne úspešným odporcom priznal voči navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania.Náhrada trov prvostupňového konania pozostáva na strane odporcov z náhrady súdneho poplatku za
odpor proti platobnému rozkazu vo výške 2.043 eur a trov právneho zastúpenia tvorených odmenou
vo výške 3 x 492,93 eur (prevzatie zastúpenia v r. 2008, odpor proti platobnému rozkazu v r. 2008,

účasť na pojednávaní dňa 20.1.2014) určenou podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 Vyhl. č. 655/2001 Z.z.
zo základu 1.086.881 Sk (hodnota predmetu sporu vyčíslená v konečnej výške ku dňu prevzatia
zastúpenia odporcov dňa 22.6.2008). Trovy právneho zastúpenia odporcov v prvostupňovom konaní
ďalej pozostávajú z režijného paušálu vo výške 2 x 6,31 eur (dva úkony v roku 2008) a vo výške 1
x 8,04 eur (úkon v roku 2014) podľa § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2001 Z.z. Trovy právneho zastúpenia

napokon pozostávajú tiež z DPH 20 % zo sumy uvedených položiek (1.499,45 eur) podľa § 18 ods. 3
Vyhl. č. 655/2001 Z.z. vo výške 299,89 eur, teda celkom 1.799,34 eur titulom trov právneho zastúpenia
v prvostupňovom konaní.

O trovách odvolacieho konania odporcov rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania spočívajú na strane odporcov v súdnom poplatku za
odvolanie vo výške 569,50 eur a v trovách právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny vo výške
287,14 eur za odvolanie proti rozsudku + režijný paušál 8,04 eur, + 20 % DPH, spolu 354,22 eur. Výšku
odmeny určil krajský súd podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 Vyhl. č. 655/2001 Z.z. zo základu 12.153,62 eur
(hodnota predmetu odvolania 16.900,82 USD prepočítaná na euro kurzom NBS 1.3906 platným ku

dňu podania odvolania (17.3.2014)). Celkové trovy odporcov v odvolacom konaní predstavujú 923,72
eur. Vyúčtovanú náhradu trov za doplnenie odvolania krajský súd odporcom nepriznal, pretože potreba
doplnenia odvolania nevyvstala z objektívnych okolností konania, ale doplnenie odvolania bolo urobené
len z vôle odporcov a nič nebránilo zahrnúť jeho obsah do odvolania samotného. Trovy spojené s
doplnením odvolania tak neboli vynaložené účelne, čo vylučuje ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .