Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/689/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204598
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213204598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu BRE BANK -
SPOLKA - AKCYJNA, a.s., so sídlom Varšava, Senatovska 18, Poľská republika, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BRE BANK SA, pobočka zahraničnej banky mBANK v Slovenskej
republike, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zastúpeného advokátskou kanceláriou
MCGA legal., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, proti žalovanej K. U., narodenej X. L.
XXXX, naposledy V. P. XXX/XX, M., zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom
Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 3.213,83 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24. júna 2014 č.k. 16C/170/2013-89 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 24. júna
2014č.k.16C/170/2013-89uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.493,83€spolusúrokom
z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 1.493,83 € od 7. februára 2014 do zaplatenia, v lehote 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou dňa 4. novembra 2008 bola uzavretá
zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej žalobca poskytol
žalovanej hotovostný úver vo výške 3.319,39 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 mesačných

splátkach po 81,61 € s konečnou splatnosťou úveru dňa 24. novembra 2013. Podľa prehľadu splátok
žalovaná uhradila 22 splátok po 82,98€ v celkovej sume 1.825,56 €. Žalobca listom zo dňa 4. októbra
2011 odstúpil od zmluvy o poskytnutí úveru z dôvodu nesplatenia viac ako dvoch splátok podľa bodu
9 ods. 9,3 zmluvy a bodu 2 ods. 2.35 obchodných podmienok. Po citácii § 2 písm. a/,b/ zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy), § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 48 ods. 1,2 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 457 OZ a § 39 OZ
súd konštatoval, že v prejednávanej veci si účastníci v spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli iné

dôsledky odstúpenia od zmluvy (ako obsahuje všeobecná úprava občianskeho práva), a to oprávnenie
žalobcu požadovať od žalovanej zaplatenie celej dlžnej sumy podľa zmluvy, vrátane jej príslušenstva,
úrokov a úrokov z omeškania a poplatkov ku dňu účinnosti odstúpenia. Podľa § 54 ods. 2 OZ zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľaa tým zhoršiť jeho zmluvné postavenie. V danom prípade si účastníci v spotrebiteľskej zmluve dohodli
podmienky nevýhodnejšie pre žalovanú ako spotrebiteľku, lebo zaväzujú žalovanú k povinnostiam nad
rámec zákonných povinností pri odstúpení od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, a tým zhoršujú

postavenie žalovanej ako spotrebiteľky. Dojednanie účastníkov v predmetnej spotrebiteľskej zmluve pre
prípad odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy, považoval súd za neplatné podľa § 39 OZ v spojení s § 54
OZ. Vyslovil názor, že odstúpením žalobcu od predmetnej zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku
(ex tunc), pôvodné práva a povinností zmluvných strán zanikli a vznikla povinnosť vrátiť si poskytnuté
plnenia. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume

3.319,39 € a žalovaná mu zaplatila sumu 1.825,56 €. Súd uložil žalovanej povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie žalobcovi v sume 1.493,83 € (3.319,39 € mínus 1.825,56 €) a v prevyšujúcej časti žalobu
(nadpriznanúsumu)zamietol.Úrokyzomeškaniazcelejdlžnejsumysúdpriznalododňanasledujúceho
po dní, kedy mala žalovaná po výzve žalobcu vykonať úhradu celej žalovanej sumy. Za deň plnenia
súd považoval nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanej, lebo žalobca nepreukázal počas konania,
kedy výzvu k úhrade doručil žalovanej. Žaloba bola doručená žalovanej dňa 6. februára 2014, a preto

žalovaná je v omeškaním s plnením dlhu od 7. februára 2014. Úroky z omeškania súd priznal vo výške
5,25 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1. februára 2013 zo sumy 1.493,83
€. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol aj ohľadom príslušenstva. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovanej.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výroku o trovách konania,
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žalobe v
celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že vec nesprávne právne posúdil, lebo úverová zmluva je absolútny

obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán,
a preto tento záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Po citácii § 497
Obchodného zákonníka, § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 344 Obchodného zákonníka, § 506
Obchodného zákonníka, § 507 Obchodného zákonníka odvolateľ konštatoval, že ustanovenie § 506
Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov,

ako aj ceny poskytnutých peňazí. Za opodstatnené považoval, aby žalobca po odstúpení od zmluvy
o úvere požadoval od žalovanej nielen úroky z úveru, ale aj úroky z omeškania, ktoré boli zmluvne
dojednané alebo zákonom dané. V opačnom prípade by sa veriteľ, ktorý využije oprávnenie dané
zákonom (odstúpiť od zmluvy), ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka, dostal sa do horšieho
postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Podľa odvolateľa išlo by o situáciu anomálnu a

neprijateľnú. Vyslovil názor, že v danom prípade neobstojí ani úvaha súdu o prednosti právneho režimu
odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka pred režimom odstúpenia podľa Obchodného zákonníka, a
to z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa výhodnejšie, lebo úprava podľa Občianskeho zákonníka, ako aj
podľa Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám dohodnúť účinky odstúpenia od zmluvy
odchýlne od zákonnej úpravy. Odvolateľ nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu, že žalovaná sa dostala do

omeškania s plnením peňažného záväzku od 7. februára 2014, teda odo dňa nasledujúceho po dní
doručenia žaloby žalovanej. Zásielku s odstúpením od zmluvy sa žalovanej nepodarilo doručiť na adresu
jej trvalého pobytu, a tak predmetná zásielka bola uložená na pošte v mieste bydliska žalovanej dňa
10.októbra 2011, a tak za deň doručenia odvolateľ považoval tretí deň odo dňa uloženia „oznámenia“ o
zásielke na pošte dlžníka. Za deň doručenia teda považoval deň 13. októbra 2011 a nie 6. február 2014,

kedy bola žalovanej doručená žaloba.

Opatrovník žalovanej sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj
vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra 2015 o 11.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne 5 dní vopred podľa § 156 ods.

1,3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p..

Rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním (§ 206 ods. 1,3 O.s.p.),
a tak tento výrok nadobudol právoplatnosť a v odvolacom konaní nemohol byť preskúmavaný. Výrok

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (nad priznanú sumu
1.493,83 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 7.2.2014), ako aj výroku o trovách konania bol vecne
správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolateľ neuviedol odvolací dôvod, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod
podľa§205ods.2písm.f/O.s.p.,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Okresný súd v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132
O.s.p.aztýchtodospelksprávnymskutkovýmzisteniam,nazákladektorýchzaložilajsvojerozhodnutie.
Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako

aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :
Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou

zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta,
podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy
v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných
podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 13. júna 2014, je treba na zmluvy uzatvárané

spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
tobudeinak.Podľanázoruodvolaciehosúdutoplatíajpretzv.absolútneobchody,upravenév§261ods.
6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluvy podľa Obchodného zákonníka, keďže

v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného
zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník,tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitosti sa bude spravovať Občianskym
zákonníkom.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku ruší (ex tunc). Je pravdou, že účastníci v predmetnej spotrebiteľskej zmluve si dohodli aj
iné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ako je to upravené podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva,
a to oprávnenie žalobcu požadovať od žalovanej zaplatenie celej dlžnej sumy podľa zmluvy, vrátane

jej príslušenstva, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov ku dňu účinnosti odstúpenia. Mimoriadne
správne postupoval súd prvého stupňa, ak tieto podmienky posúdil ako neprijateľné podľa § 54 OZ v
spojení s § 39 OZ. Nepochybne uvedené podmienky v dôsledku odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy
sú nevýhodnejšie pre žalovanú ako spotrebiteľku, a tým zhoršujú jej postavenie ako spotrebiteľky.

Ak veriteľ svojim právnym úkonom (odstúpením od zmluvy) navodil stav, ktorým sa zmluva zrušuje,
žalobca má právo získať späť celú sumu požičaných peňazí (peňažných prostriedkov) a žalovanej ako
spotrebiteľke vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť sumu žalobcovi.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že s protiprávnym stavom, keď spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy, sa spája sankcia určená v § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z..

Odvolací súd sa priklonil k názoru súdu prvého stupňa, že žalovaná sa dostala do omeškania s
vrátením sumy (vydaním bezdôvodného obohatenia) 1.493,83 € dňom nasledujúcim po doručení žaloby
žalovanej, lebo až nasledujúcim dňom 7.2.2014 mohla plniť svoju povinnosť titulom bezdôvodného
vrátenia.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok okresného súdu, odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí. Žalovanej, ani opatrovníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol,
že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.