Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1013/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209563
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6415209563.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: R. G., rod. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. O. B., X. U. XX/X, zastúpená AK Špireková & partners s.r.o., so sídlom Žiar
nad Hronom, Námestie Matice slovenskej č. 6, proti odporcovi: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.
O. B., M. R. X. XXX/XX, zastúpený Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom Žiar nad
Hronom, Pod Donátom 5, o návrhu na určenie výživného pre manželku a nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07. 09. 2015
č. k. 18C/280/2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
sumou vo výške 40,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc
vykonateľnosťou rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o určenie výživného na manželku.
Vo zvyšku súd návrh, ktorým v rámci predbežného opatrenia žiadala vyššie výživné, zamietol. Rozhodol
tak s odôvodnením, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom
odporca na výživu navrhovateľky po odchode zo spoločnej domácnosti neprispieva.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie odporca. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a
návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukazoval
na to, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, pretože to
bola práve navrhovateľka, ktorá ukončila vzájomné spolunažívanie v spoločnej domácnosti a z tejto sa
odsťahovala. Podala tiež návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Žiar nad Hronom, pričom jej návrh
na rozvod manželstva bol zamietnutý. Bol toho názoru, že navrhovateľka nie je odkázaná na výživné,
pretože žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom bolo potrebné brať do úvahy náklady na
celú domácnosť vo vzťahu k príjmu, ktorý dosahuje a k tomu, akým spôsobom by sa mala podieľať na
celkových nákladoch. Tvrdil, že jeho príjem sa mesačne pohybuje vo výške 650,- Eur mesačne, pričom
má celkové náklady vo výške 599,- Eur. Okrem toho musí prispievať výlučne sám na náklady spojené
s bytom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a taktiež na výživné pre dieťa. Bol toho názoru,
že navrhovateľka nepreukázala, že by sa ocitla vo finančnej núdzi, preto neboli splnené podmienky
pre vydanie predbežného opatrenia. Okrem toho poukazoval na celkové správanie sa navrhovateľky vo
vzťahu k jeho osobe, preto priznanie výživného pre navrhovateľku by aj bolo v rozpore s dobrými mravmi
s ohľadom na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného
odvolania.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a toto v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany odporcu dospel k záveru, že
okresný súd zohľadnil všetky podstatné okolnosti majúce vplyv na vydanie daného rozhodnutia, svoje
rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s
§ 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje
a na tieto poukazuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáha proti odporcovi vo veci samej
určenia výživného pre manželku na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania.

Po podaní návrhu v rámci daného konania podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadala, aby jej odporca platil výživné vo výške 100,- Eur mesačne až do tej doby, kým nebude o rozvode
manželstva účastníkov konania rozhodnuté.

Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia
podľa ustanovenia § 102 ods. 1 vety prvej O. s. p.

Podľa ustanovenia § 74 O. s. p. predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, ako aj po
začatí konania v súlade s § 102 O. s. p. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov.
Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho
rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený.

Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená
to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá
vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je
alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení, ako aj zo skutočností, že nariadením predbežného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej, vyplýva, že pred
ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie, avšak nemožno ho
vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného
opatrenia a jeho návrh by mal preto obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho vybavenie.

Z pripojených podkladov v spise vyplýva, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a sú
manželia. Navrhovateľka už dňa 26. 08. 2013 podala na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na rozvod
manželstva, v ktorom uvádzala, že nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od dňa 19. 08. 2013
pre manželské nezhody. Jej návrh však v konaní č. k. 19P/31/2013 - 36 bol rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 01. 10. 2013 zamietnutý z dôvodu, že aj keď existovali nezhody medzi
účastníkmi konania, ako manželmi, tak súd to neposúdil za tak intenzívny rozvrat vzťahov, pre ktorý by
bolo potrebné manželstvo účastníkov konania rozviesť. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
ale aj v podanom návrhu vo veci samej sa navrhovateľka domáha určenia výživného pre manželku z
dôvodu, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom odporca si túto povinnosť vo vzťahu
k navrhovateľke neplní. Keďže táto má v starostlivosti maloleté dieťa a jej príjem je podstatne nižší od
príjmu odporcu, žiadala, aby jej platil na výživu.

Ani z podaného odvolania zo strany odporcu proti uzneseniu okresného súdu nevyplýva, že by odporca
platil nejaké výživné na navrhovateľku po odchode zo spoločnej domácnosti.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Ak z konania vyplýva, že odporca po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou platí výživné
len na maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva a neplní si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k
navrhovateľke, pričom táto má menší príjem, ako je príjem odporcu, tak správne posúdil okresný súd,
že na strane navrhovateľky došlo k osvedčeniu základných skutočností umožňujúcich prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana.

Výživné, ktoré určil okresný súd vo výroku uznesenia, je výživným, ktorým sa len nevyhnutne
zabezpečuje výživa na strane navrhovateľky. Predbežným opatrením totiž nemožno nahradzovať
rozhodnutie vo veci samej, v ktorej sa musia posúdiť všetky podmienky pre určenie výživného a najmä
pre rozsah tejto vyživovacej povinnosti. Vo veci samej okresný súd vykoná rozsiahlejšie dokazovanie,
aby mohol zodpovedne posúdiť nárok navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi.

Zatiaľ však existovali dôvody pre vydanie predbežného opatrenia, pokiaľ postupoval okresný súd pri
vydaní predbežného opatrenia v súlade s § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p., rozhodol správne.

Odvolanie odporcu nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.