Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Bielik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010176
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010176.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 12. 08. 2015 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému V. K.
r o z h o d o l :
Obžalovaný V. K., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom N., ulica F. K. XXX/XX
j e v i n n ý, ž e:
dňa 24. 08. 2014 okolo 02:00 hodine na chodníku pred reštauráciou C. v D. K., okres W., po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení udrel päsťou do tváre poškodeného W. D., neskôr spolu s
ďalšou osobou, ležiaceho poškodeného bili päsťami a kopali, pričom v dôsledku konania obžalovaného
K. poškodený utrpel zranenie - tržnú ranu v čelovej krajine vľavo, čo si vyžiadalo práceneschopnosť
poškodeného v trvaní 7 - 10 dní
t e d a:
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
t ý m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
Za t o s a
o d s u d z u j e:
Podľa § 156 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v
trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) § 50 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., L. osloboditeľov č. XX/XX
a M. zdravotná poisťovňa a, s., krajská pobočka C., W. XXXX, XXX XX Trenčín s nárokom na náhradu
škody so odkazuje na občiansko-súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov A., D., M., S., V., znalcom V.. K., podľa §
269 Trestného poriadku oboznámil konfrontácie číslo listu 74 - 84, 89 - 96, správy číslo listu 119 - 124,
register trestov číslo listu 125 - 126, lekárske správy číslo listu 113 - 117.
Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že trvá na svojej výpovedi. Keď vychádzal von z podniku,
pripomenul poškodenému, že chodil s jeho kamarátkou. Poškodený začal byť agresívny, strkal do neho.
Poškodený ho chcel udrieť päsťou, reagoval na to tak, že ho udrel on. Svedok A. ho sotil a poškodený
padol na zem a tým to skončilo. Na otázku prokurátorky uviedol, že to bol poškodený, ktorý ho napadol
prvý. Udrel ho päsťou do tváre. Po tomto údere nevidel na poškodenom viditeľné zranenie. Na otázku
prokurátorky prečo sa do konfliktu zapojil svedok A., uviedol, že v ten večer tam boli spolu. Na ďalšiu
otázku uviedol, že predtým s týmto poškodeným nemal spory. Pred reštauráciou, kde sa konflikt odohral
je terasa. Potom ako poškodený spadol na zem, už z jeho strany alebo zo strany svedka A. konflikt voči
poškodenému nepokračoval. Je pravda, že mal nervy z toho, že ho poškodený napadol. Podľa jeho
názoru, zranenia zistené u poškodeného si tento spôsobil sám, nebolo by to prvýkrát. Asi pred desiatimi
rokmi, tiež na zábave, si sám spôsobil zranenie päty. Nevylučuje, že v ten večer mohol poškodenému
spôsobiť zranenia aj niekto iný. Na otázku samosudcu uviedol, že terasa z ktorej padol, nie je oproti
terénu vyvýšená. Na ďalšiu otázku uviedol, že nevie, či konflikt s poškodeným začal už v podniku. V
čase skutku mal vypité asi päť pív a nejaký tvrdý alkohol. Cítil sa byť opitý.
Svedok A. okrem iného uviedol, že bol spolu s obžalovaným na zábave. Popíjali a stretli tam
poškodeného. Pil pivo a vypil možno dve poldeci vodky. Keď potom išli von, stretli tam poškodeného.
Boli na terase a poškodený sa tváril, že ich nepozná. Začali mu pripomínať, že chodil s ich kamarátkou
R., potom začal byť poškodený agresívny. Chytili sa a poškodený udrel päsťou do hlavy obžalovaného,
tento mu to vrátil a poškodený spadol na zem. Nevie prečo sa do konfliktu zapojil aj on. Na otázku
prokurátorky, či po údere päsťou mal poškodený na tvári nejaké stopy zranenia, uviedol, že nevie. Na
ďalšiu otázku ako po jeho sotení dopadol na zem poškodený, uviedol, že normálne. Spadol chrbtom na
zem. Na uvedenom mieste bol betón a asfalt. Nedopadol na terasu, ale vedľa. Je tam aj obrubník,
v jeho blízkosti nedopadol. Na otázku, či po konflikte sa nezaujímali o zdravotný stav poškodeného,
uviedol, že tomuto nebolo nič. Nehovoril nič také, že by ho niečo bolelo. Na otázku prokurátorky uviedol,
že v jeho prítomnosti sa nepostavil na nohy. Nie je pravda, že by na zemi niekto voči nemu použil násilie,
nikto poškodeného nekopol. Na otázku obhajcu uviedol, že obžalovaný udrel poškodeného jedenkrát.
Nevie uviesť, či po tomto údere poškodený spadol na zem, alebo až potom, keď ho sotil on, respektíve na
zem padol potom, čo ho sotil on. Keď bol na zemi s obžalovaným poškodeného nebili. Keď padol na zem
išli s obžalovaným do podniku. Na otázku samosudcu uviedol, že v priebehu večera sa s poškodeným
nestretli v podniku. Miesto, na ktoré poškodený padol bolo na jednej úrovni s miestom z ktorého padal.
Na mieste konfliktu bolo viac ľudí, nespomína si ale na meno niektorého z nich.
SvedokD.kuskutkuokreminéhouviedol,žeišielvonzpodniku, keďšielvon,začalmuobžalovanýklásť
také otázky, že ako sa správal voči R., potom mu začal obžalovaný dávať facky. Potom vyhadzovač
povedal, aby si to išli vyriešiť von. Vonku ho začali obžalovaný so svedkom A. sácať až na cestu.
Obžalovaný ho udrel päsťou do čela, potom padol na zem. Na otázku prokurátorky ako sa dostal na
zem uviedol, že ho dosácali. Na otázku, či nespadol na zem po údere do čela, uviedol, že to mohlo byť
aj tak. Na otázku uviedol, že sácali ho obaja. Keď bol na zemi, tak ho kopali obaja. Keď bol na zemi,
pomohol mu jeden chalan z Bystričian, obžalovaný a svedok A. odišli dnu. Potom prišla záchranka a
odviezli ho preč. Bolesť v tej nohe pocítil po kopanci. Nevie označiť, či to bol obžalovaný alebo svedok
A., ktorý z nich ho kopal. Na otázku obhajcu uviedol, že po údere obžalovaného spadol na zem. Na
ďalšiu otázku uviedol, že potom ho sácali na zemi. V čase skutku mal vypité nejaké pivá a dve poldeci
tvrdého alkoholu. Potom, čo bola prečítaná samosudcom časť výpovede svedka z prípravného konania,
bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to mohlo byť nejako tak ako vypovedal
v prípravnom konaní. Na otázku samosudcu uviedol, že bolesť v nohe pocítil na tom mieste, kde mal
nohu zlomenú. Bolo to v čase, keď ho kopali na tri metre ďalej. Keď bol napadnutý, nachádzal sa už
mimo terasy. Svedok, ktorý čaká pred pojednávacou miestnosťou tam bol ako vyhadzovač, podľa jeho
názoru tento videl, čo sa stalo. Bol vzdialený možno ani nie dva metre. Potom, čo ich tento vyhadzovač
vyhodil von, došlo vonku ku konfliktu v priebehu niekoľkých minút.
Znalec V.. K. okrem iného uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z vyšetrenia
poškodeného. Z lekárskych správ z NSP Bojnice zistil, že poškodený pri konflikte utrpel zlomeninu
píšťaly a ihlice pravej nohy, tento typ zranenia si vyžiadal chirurgický zákrok. Mechanizmus vzniku
takéhoto typu zlomeniny, ktorá je špirálová, je taký, že vzniká pri zafixovanom postavení nohy otočením
v hornej časti tela. Takéto zlomeniny sú veľmi časté pri lyžovaní. To, čo tvrdil poškodený, že pocítil
bolesť v nohe pri kopaní by bolo možné akceptovať v prípade priečnej zlomeniny. Zlomenina nevzniklakopaním, ale vznikla pri zafixovanom postavení nohy krútením hornej polovice tela. Môže uviesť zo
svojho hľadiska znalca, že zlomenina vznikla pri sotení, úlohou súdu bude rozhodnúť, kto poškodeného
sotil. Na otázku prokurátorky uviedol, že pri údere päsťou bez sotenia takýto typ zlomeniny nevzniká,
je to málo pravdepodobné. K takémuto typu zlomeniny prichádza pri rotácii tela, pri údere päsťou stoja
útočník a postihnutý proti sebe. Pri sotení dochádza k soteniu do jednej strany tela a práve takýmto
spôsobom vzniká rotácia tela a následná špirálová zlomenina. V rámci znaleckého posudku sa zaoberal
aj otázkou tržné rany v čelovej krajine vľavo. Samotné toto zranenie by nepresiahlo dobu liečenia 7 až
10 dní .
Svedok V. okrem iného uviedol, že konkrétne o konflikte nevie nič, bol vnútri v podniku. Vnútri v podniku
bol konflikt, vyviedol jednu zo strán konfliktu, poškodeného, mimo podnik, vyvetrať sa. Obžalovaný a
svedok A. zostali ďalej vnútri v podniku. Keď to vyriešil, odišiel do zadnej časti diskotéky. Na otázku
prokurátorky, čo vie o konflikte vonku, uviedol, že sa o tom dozvedel keď prišla sanitka. Na otázku
obhajcu uviedol, že vypité mali obidve strany konfliktu. Na otázku samosudcu, či sa po konflikte rozprával
s poškodeným uviedol, že nie. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania
kde uviedol, že poškodený mu vonku po konflikte povedal, že ho napadli tí dvaja s ktorými mal konflikt
na diskotéke, že ho zbili, chcel zavolať lekársku pomoc, ale bol ubezpečený, že už bola zavolaná, bolo
poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to tak bolo, nepovedal mu nič bližšie o tom
napadnutí.
Na čísle listu 74 - 84 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným D. v prípravnom
konaní. V rámci konfrontácie, poškodený, okrem iného uviedol, že obžalovaný ho napadol fyzicky vonku
pred podnikom, udrel ho päsťou do tváre. Obžalovaný uviedol, že vonku, potom čo mu pripomenul
spoločnú známu R., poškodený ho začal sácať, udrel ho dlaňou ruky po zátylku. Jeho reakcia bola taká
že ho potom jedenkrát udrel päsťou do čela, viackrát ho neudrel. Poškodený uviedol, že obžalovaný
ho vonku napadol, je pravda, že vonku doňho strkal, aby mu dal pokoj. Dôvodom prečo padol na zem
bolo to, že ho udrel päsťou do čela obžalovaný. Obžalovaný k tomu uviedol, že jeho úder do čela nebol
dôvodom pádu poškodeného na zem, dôvodom bolo to, že ho strčil svedok A. a poškodený potom padol
na zem. Poškodený ďalej okrem iného uviedol, že keď spadol na zem, obžalovaný spolu so svedkom
A. ho potom následne kopali na zemi. Bol v šoku, rukami si chránil hlavu, preto presne nevidel kto do
akých častí tela ho kopol.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížil
na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým že napadol iného.
Na rozdiel od podanej obžaloby súd vypustil právnu kvalifikáciu § 156 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona v prípade obžalovaného a vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na výsledky dokazovania
na hlavnom pojednávaní, primeraným spôsobom upravil skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Z prevedeného dokazovania, najmä zo záverov znaleckého posudku a výpoveďou
znalca V.. K. na hlavnom pojednávaní, podľa názoru súdu vyplýva záver, že zlomeninu píšťaly a
ihlice pravej nohy poškodenému nemohol spôsobiť obžalovaný. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného,
výpoveď poškodeného a svedka A., taktiež na ďalšie vykonané dôkazy nebolo preukázané, že by
konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená zlomenina píšťaly a ihlice pravej nohy. Súd
ustálil tento záver najmä vzhľadom na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, v ktorej uviedol, že
zlomenina takéhoto typu tzv. špirálovitá zlomenina vzniká najmä sotení poškodeného do jednej strany
hornej polovice tela, pričom spodná časť tela noha stojí pevne a v podstate vylúčil možnosť, že by
takýto typ zlomeniny vznikol po údere a následnom páde poškodeného na zem. Taktiež vylúčil, že by
takýto typ zlomeniny vznikol kopancami. Po zhodnotení vykonaného dokazovania, najmä výpovedí
obžalovaného, poškodeného, svedka A., vykonané konfrontácie v prípravnom konaní, ktoré boli
prečítané na hlavnom pojednávaní , podľa názoru súdu bolo preukázané, že obžalovaný udrel päsťou
do tváre poškodeného D. a spolu s ďalšou osobou ležiaceho poškodeného bili päsťami a kopali. Nebolo
však preukázané, že by to bol obžalovaný, kto sotil poškodeného tak, že tento spadol na zem. V tejto
súvislosti treba poukázať najmä na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že
ho sácali obžalovaný a aj svedok A.. No zároveň uviedol, že po údere od obžalovaného spadol na
zem. Svedok A. uviedol na hlavnom pojednávaní, že poškodeného sotil na zem on, po jeho sotení tento
spadol na zem. Vzhľadom na tieto výpovede a vzhľadom na závery znaleckého posudku a výpoveď
znalca na hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že ak aj vznikla zlomenina u poškodeného pri
konflikte, ktorý je predmetom tohto rozsudku, nie je možné ustáliť záver, že to bol obžalovaný, ktorý sotilpoškodeného a takýmto spôsobom mu spôsobil zlomeninu. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti,
dôkazy a úvahy súdu, súd upravil skutok oproti podanej obžalobe a uznal obžalovaného za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona.
Obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdne trestaný za prečin podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, trest mu bol amnestovaný, hľadí sa na neho ako keby súdne trestaný nebol. Od roku 2010 bol
dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní, v jednom prípade za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d)
Zákona o priestupkoch tak, že poškodeného fyzicky napadol, pričom mu nespôsobil žiadne zranenie.
Správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti o obžalovanom neuvádza.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia
§ 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody 17 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Takto uložený
trest považuje súd za trest primeraný a potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi
obdobnej trestnej činnosti. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej
činnosti, lebo v opačnom prípade by mohlo byť rozhodnuté, že podmienečne odložený trest v trvaní 17
mesiacov vykoná. Súd zároveň v rámci adhézneho konania v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku,
odkázal poškodené subjekty s nárokom na náhradu škody na občiansko - súdne konanie, pretože na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a trestné stíhanie by predĺžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.