Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010038
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315010038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 20.01.2016 takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku

súd obžalovaného:

T. Š. A. V. N. J. M. B. J., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. A., P. Č.. X,

o s l o b o d z u j e,

spodobžalobyOkresnejprokuratúryBratislavaIII,sp.zn. 3Pv733/2013,preprečinzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/Tr. zákona, na tom skutkovom základe,
že

za obdobie od mesiaca marec 2013 doposiaľ si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, hoci mu z
ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho
dieťaťa a výška tejto povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Trebišove, pod č. k. 14C
81/2009zodňa24.11.2009,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa08.02.2010avykonateľnosť21.02.2010,

ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna P. Š., M.. XX.XX.XXXX vo výške 63,-eur mesačne
do 15 dňa v mesiaci k rukám matky a túto svoju povinnosť si v mieste trvalého bydliska matky L. Š.A.,
U. Q. P., A. a všade tam, kde sa zdržiava, neplní riadne a včas, pričom v období od júla 2013 do apríla
2014 nepravidelne uhradil k rukám matky celkovo sumu vo výške 418,-eur, čím tak za obdobie od marca
2013 do januára 2015 (času podania obžaloby) zostal dlžný na výživnom sumu vo výške 1.031,-eur,
hoci bola v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu v
Pezinku sp. zn. 2T 168/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2011

pretože zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného T. Š. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, postupoval súd ďalej podľa § 333 ods. 3písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§
333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej
kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333

ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu
[§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto
samosudca po pozitívnom vyjadrení prokurátora k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia
obžalovaného o tom, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku
obžalovaným nevykonaná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku

o treste. Následne súd na hlavnom pojednávaní /ktoré sa konalo po splnení podmienok v zmysle § 252
ods. 3 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného/ za účelom vydania meritórneho rozhodnutia vo vyššie
uvedenom rozsahu oboznámil spisový materiál /po doplnení dokazovania iba za účelom ustálenia výšky
dlžného výživného za súčasného použitia ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., v zmysle ktorého ak ide
o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ide o pokračovanie konania až do doby,
kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa/, pričom oboznámením listinných dôkazov - potvrdenie

o vklade sumy 1.370.- Eur v prospech účtu poškodenej L. Š. /čím došlo k úhrade dlžného výživného
v plnom rozsahu/ súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre obligatórne oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora.

Podľa § 86 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zaniká

vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr,
než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný T. Š. si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému
synovi, ktorá mu bola deklarovaná aj rozhodnutím súdu, splnil skôr, ako sa súd odobral na záverečnú

poradu a jeho konanie preukázateľne nemalo vo vzťahu k jeho dieťaťu trvalo nepriaznivé následky, súd
obligatórne postupoval v zmysle ustanovenia § 285 písm. f) Tr. por. s poukazom na osobitné ustanovenie
o účinnej ľútosti v zmysle § 86 písm. a) Tr. zák. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože
trestnosť činu zanikla.