Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12RO/371/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235269
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik XXXKačmár
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111235269.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Údernícka 5, proti odporcom: X./ T. F., bytom A., ul. C. XXX/X, X./ P. C., bytom A., ul. Q. XXX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS,
so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený U.. G. Q., advokátom so sídlom

vo X., X.. M. XXX/XX, o zaplatenie 5.756,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.12.2011 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ
domáha uloženia povinnosti odporcov zaplatiť mu istinu v sume 5.756,07 eur spolu s príslušenstvom.
Súdny poplatok navrhovateľ v konaní nezaplatil. Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené
dňa 15.02.2012, vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a
to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom

pre celé konanie, JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. Hrdinov 163/66, na
základe plnomocenstva zo dňa 20.01.2012. Dňa 26.09.2012 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho
účastníka, v ktorom namietal premlčanie práva navrhovateľa, ktorého sa návrhom v tomto konaní
domáha. Zároveň vedľajší účastník vyčíslil doterajšie trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli, a náhradu
ktorých si zároveň uplatnil. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 500,28 eur.
Dňa 28.09.2012 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Späťvzatie návrhu navrhovateľ

neodôvodnil.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného
ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcov so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie
presprávanieodporcov.Pretoprirozhodovaníotrováchkonaniarozhodolpodľacitovanéhoustanovenia
§ 146 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odporcom v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu
trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov
vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a

povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,

zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za
seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké

procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba
za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne
následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Občiansky súdny
poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka,
a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch

právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým
argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka
neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by upravovalo

odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že
vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je
limitáciapráv,aleipovinnostívedľajšiehoúčastníka,nemáoporuvžiadnomzustanovenízákona.Výklad
noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V
opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto
právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát“,
teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby
jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane

odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto
účelomajexistuje.Jesamozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovať
len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov.
Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za
ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom

súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade vedľajší účastník urobil v konaní
jediné podanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa, čo možno považovať, prikladení vyššie uvedených nárokov na vedľajšieho účastníka, za jednoduchý procesný úkon. Iné úkony,
ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto konaní vedľajší účastník neurobil.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy
by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie
združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je. Uvedený prístup možno aplikovať analogicky aj na
účasť okresného prokurátora v občianskom súdnom konaní, ktorý by sa nechal zastupovať advokátom

v konaní.

Súd zároveň konštatuje, že Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. 5Co/250/2012 - 144 zo dňa 31.10.2012
okrem iného uviedol, že právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých,
ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno
ich oddeliť. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho

konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených
trov konania na zastupovanie účastníka, či vedľajšieho účastníka advokátom, je súd povinný skúmať,
či ide o účelné či dôvodne vynaložené trovy. Ak sa vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu
spotrebiteľa, a ktorý je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na
straneúčastníka,necházastupovaťvsporeadvokátom,neznamenáto,ževprípadeúspechuúčastníka,

na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na
náhradu trov právneho zastúpenia. Zákon považuje združenie na ochranu spotrebiteľa za odborníka v
spotrebiteľských právnych vzťahoch. V uvedenom rozhodnutí tento súd skonštatoval, že napriek tomu,
že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším odborníkom, advokátom, v rovine náhrady
trov konania táto skutočnosť nerezultuje v účelnosť trov konania, spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv
spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).