Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010517
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4211010517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému U. C., narodenému XX.XX.XXXX, pre zločin

marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 5. novembra 2015 pred senátom zloženým z predsedníčky senátu JUDr. Eriky
Jóbovej a prísediacich Ota Šantúra a Evy Černekovej takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U. C., narodený dňa XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom B., Ulica Q. č. XXXX/XX,
prechodne bytom B., časť F. W. č. XX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a ÚVT OS v M.,
je vinný, že
v presne nezistenom dni a čase v období od polovice mesiaca marec roku 2011 až do 21.00 hodiny dňa

8. apríla 2011 v B., časť F. W. v byte číslo XX/XX opakovane niekoľkokrát do týždňa počas celého tohto
obdobia sa vyhrážal v tom čase jeho družke L. Q., že ak nestiahne jej trestné oznámenie, ktoré podala na
neho na polícii v Komárne, a v ktorej trestnej veci vystupuje ako poškodená a on v procesnom postavení
obvineného, tak si ju hocikedy nájde, keď nebude mať pri sebe ich spoločné maloleté deti a zabije ju,
teda
v trestnom konaní použil hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na svedka,
čím spáchal,

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
podľa § 344 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný U. C. spáchanie skutku, ktoré mu bolo kladené za vinu, v skutočnosti priznal, i keď

poznamenal, že na všetky detaily sa už nepamätá, lebo v tom období, keď sa skutok stal, často bol
pod vplyvom alkoholu. V tom čase sa rozpadol ich vzťah s družkou, on bol veľmi žiarlivý a nezvládol
to psychicky. Vzťah sa rozpadol aj kvôli financiám, ako aj kvôli tomu, že pracoval v zahraničí. Z jeho
strany to bolo aj slovné, aj fyzické napádanie. Keď je pod vplyvom alkoholu, tak sa správa agresívne.
On poškodenú ľúbil, i keď sa jej vyhrážal, nikdy by jej neublížil, chcel ju dostať späť a nevedel akým
spôsobom to spraviť.
Poškodená L. Q. uviedla, že obžalovaný pracoval v zahraničí, avšak vyživovaciu povinnosť neplnil

na 2 ich spoločné deti, preto ona podala na neho trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej
povinnosti. Vtedy vzťahy medzi nimi neboli dobré, ona si našla iného muža. Od doby, keď ho oznámila
kvôli výživnému, sa jej vyhrážal, aby trestné oznámenie zobrala späť preto, že keď bude mať záznam
v registri trestov, tak ho nepustia pracovať do zahraničia. Vyhrážal sa jej, že keď nezoberie späť trestnéoznámenie, tak ju zabije keď nebudú s ňou deti. Vyhrážal sa jej aj vtedy keď bol pod vplyvom alkoholu,
aj vtedy keď bol triezvy. Toto sa opakovalo asi jeden mesiac, pričom vyhrážal sa týždenne tri-, štyrikrát.
Bol aj prípad, keď sa tak pohádali, že zavolala políciu.

Príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno, Bc. U. Q. a Ing. A. P. už sa na tento prípad
nepamätali, boli preto prečítané zápisnice o ich výpovediach z prípravného konania. Z ich výpovedí
vyplýva, že dňa 08.04.2011 spoločne vykonávali službu a boli vyslaní ako policajná hliadka na adresu
B., F. W. XX, nakoľko bola nahlásená na tejto adrese hádka medzi poškodenou a obžalovaným. Už sa
presne na udalosti nepamätajú, ale keďže obžalovaný nebol predvedený, pravdepodobne vec vyriešili

napomenutím.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria vyplýva,
že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel akcentovanou hypersenzitívnou osobnosťou s prvkami
emulácie v anamnéze a v dobe trestného činu aj jednoduchou opitosťou stredného, miestami aj ťažkého
stupňa. Táto porucha mala vplyv na ovládaciu i na rozpoznávaciu zložku jeho konania. Ovládacia, aj
rozpoznávacia zložka konania u obžalovaného boli znížené o jednu tretinu až polovinu, podľa množstva

požitého alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť
nebezpečný a preto nie je u neho potrebné uložiť ochranné liečenie.
Z listinných dôkazov súd zistil, že poškodená dňa 09.04.2011 vyhľadala lekársku pomoc, pričom uviedla,
že druh ju fyzicky napadol, zbil, bol opitý, že ju opakovane bije. V závere lekárskeho vyšetrenia je
uvedené, že u poškodenej zistili ako diagnózu iné neurotické poruchy a odreniny na pravej hornej

končatine po fyzickom napadnutí druhom. Zo zmluvy o nájme bytu vyplýva, že obžalovaný a poškodená
uzavreli s mestom Komárno nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu číslo XX na druhom
poschodí bytového domu na adrese B., časť F. W. číslo XX. Byt bol nájomcovi prenajímaný na dobu
určitú, t. j. 3 roky. Zo záznamu zo služby hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno zo
dňa 08.04.2011 vyplýva, že poškodená podala oznámenie na políciu a hliadka bola vyslaná na miesto jej

pobytu. Predmetom oznámenia bola hádka s obžalovaným. K náprave postačilo riešenie napomenutím.
Dňa 20.12.2010 poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej
výživy. Dňa 23.03.2011 bolo vznesené obvinenie proti obžalovanému pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Dňa 06.05.2011 bola na menovaného podaná obžaloba a
trestnýmrozkazomtunajšiehosúdu14T/29/2011zodňa14.06.2011bolobžalovanýodsúdenýpreprečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona v úmyselnej forme zavinenia a bol
mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť, aby zaplatil zameškané výživné.
Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 10.08.2011.
Obžalovaný doposiaľ priestupkovo stíhaný nebol a v registri trestov má 2 záznamy. V oboch prípadoch

mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku a tohto skutku sa dopustil obžalovaný. V skutočnosti aj sám sa
priznalspáchanieskutkuajejednoznačneusvedčenývýpoveďamipoškodenej,ktoráprikaždejvýpovedi
rovnako opisovala udalosti. Bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný od polovice mesiaca

marec do 08.04.2011 viackrát sa vyhrážal poškodenej, že ak nestiahne trestné oznámenie, ktoré naňho
podala za neplatenie výživného, tak si ju hocikedy nájde keď nebude mať pri sebe ich spoločné maloleté
deti a zabije ju. Teda použil hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na poškodenú. Svojím konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona, preto ho súd uznal za vinného z tohto zločinu.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona,
obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku a svoje konanie oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd u

obžalovaného nezistil.
V danom prípade na začiatku súdneho konania ešte prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu
obžalovanému, keďže skutok, za ktorý bol teraz odsúdený, spáchal skôr, než bol mu doručený trestný
rozkaz číslo 14T/29/2011 zo dňa 14.06.2011, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa 207 odsek 1 Trestného zákona. Skúšobná doba uložená spomínaným trestným

rozkazom však uplynula už 10.08.2013. Súd ako predbežnú otázku riešil, či obžalovaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil. Vzhľadom na to, že súd do 2 rokov od uplynutia skúšobnej
doby neurobil rozhodnutie podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona bez toho, že by odsúdený mal na
tom vinu, preto treba mať zato, že odsúdený sa osvedčil. Z uvedeného dôvodu uloženie súhrnnéhotrestu obžalovanému už neprichádzalo do úvahy. Vzhľadom na charakter spáchaného skutku, intenzitu
konania obžalovaného a na jeho osobu, súd dospel k záveru, že dosiahnuť nápravu u obžalovaného je
možné jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom tento trest stačí vymerať pri

dolnej hranici trestnej sadzby.
Nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tomto súde.