Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202266
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514202266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o.,
Politickýchvězňů1272/21,NovéMěsto,11000Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zast.Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: H. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX N. XXX, o zaplatenie zmenkových úrokov s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/24/2014-27 zo dňa 04.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol.

Vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 2 ods. 1, Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 2, čl. 3 bodu 1; čl. 5 bodu 1; čl. 19
Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 5 Občianskeho

zákonníka, §§ 2 písm. a); 4 ods. 2 písm. j), ods. 3, ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.; §§ 5 ods. 1, 2; 10;
11 ods. 1; 14 ods. 1; 17; 48 ods. 1 bod 1, 2, 4 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

Konštatoval, že na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne predpisy, pretože zmenka bola vystavená
podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom
k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom
SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu
záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva
v konaní preukázaná nebola.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. a odporca uzatvorili
zmluvuoúvere,ktorábolaformulárovouzmluvou,tedadozmluvysavypísaliidentifikačnéúdajeodporcu
a údaje o výške úveru a podmienkach jeho splácania. Odporca nemohol meniť podstatný obsah zmluvy.

Takisto je nesporné, že nároky z tejto zmluvy boli zabezpečené aj blankozmenkou, v ktorej chýbal údaj o
výške zmenkovej sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy zmenkovým úrokom vo výške 0,25
%denne.Uvedenázmenkamalazabezpečovacícharakter,čovyplývaajpriamozbodu14Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Túto remitent vyplnil a následne indosoval na rad navrhovateľa.Navrhovateľ ako dôkaz predložil súdu originál zmenky. Je pravdou, že zmenka je cenným papierom,
jednou z podstatným vlastností ktorej je jej abstraktnosť. Tá sa prejavuje tým, že pohľadávka majiteľa

zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho
vzťahu pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Po indosácii zmenky nemá dlžník
možnosť vzniesť námietky voči aktuálnemu majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem prípadu, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Ide vlastne o konanie „pôvodného“ majiteľa zmenky, ktorý sa dohodne s

„novým“ majiteľom zmenky na indosácii zmenky s jediným cieľom - zbaviť dlžníka kauzálnych námietok
a získať takpovediac „čistú“ zmenku.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že mu je z jeho úradnej činnosti známe, že právny zástupca
navrhovateľa na prípadné výzvy súdu v právne a skutkovo podobných veciach okrem iného uvádzal, že
mu nie sú známe žiadne bližšie skutkové okolnosti vydania zmenky a dovolával sa jej abstraktnosti.

Je zrejmé, že uvedené tvrdenia nie sú pravdivé už len z dôvodu rovnakého právneho zástupcu, ktorý
zastupuje v mnohých exekučných konaniach spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako aj navrhovateľa v tomto
konaní. Súd si pri úradnej činnosti všimol, že k indosácii zmeniek na navrhovateľa a k uplatneniu nárokov
zo zmeniek pôvodne vystavených v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. začalo dochádzať po tom,

ako slovenské súdy v mnohých prípadoch posúdili rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, za neplatnú a nepovolili výkon rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní
v prospech spoločnosti Pohotovosť, resp. aspoň čiastočne zamietli žiadosti o udelenie poverenia v časti
týkajúcej sa vymoženia zmenkových úrokov. Takisto súd zistil, že do 7.3.2013 bol spoločníkom a do
22.11.2012 konateľom navrhovateľa JUDr. Daniel Paľko (vo výpise z obchodného registra uvedený bez

akademického titulu). Navrhovateľ pritom do 6.11.2014 sídlil na adrese, na ktorej sídlili aj iné firmy, v
ktorých bol činný JUDr. Daniel Paľko aj po skončení pôsobenia u navrhovateľa. Ide o tú istú osobu, ktorá
je spoločníkom spolu s doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD. v spol. TOP INNOVATIONS, s.r.o. Z
obchodného mena právneho zástupcu navrhovateľa je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možné
s veľkou pravdepodobnosťou vyvodiť, že JUDr. Daniel Paľko sa určitým spôsobom podieľa aj na chode

alebo výsledkoch právneho zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené časové súvislosti a personálne prepojenie vyššie uvedených osôb súd dospel
k záveru, že celá indosácia zmenky bola zrealizovaná práve za účelom získania „čistej“ zmenky, proti
ktorej dlžníci nebudú mať možnosť žiadnych kauzálnych námietok týkajúcich sa pôvodného právneho

vzťahu, využijúc pritom charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera, nariadenie EP a Rady
(ES) č. 861/2007 a právnickú osobu v cudzine, na ktorú mal pôvodný majiteľ zmenky prostredníctvom
svojho právneho zástupcu určitý dosah.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sú splnené podmienky upravené v § 17 zák. č. 191/1950 Z.z.

o zmenkách a šekoch preskúmať aj kauzu, teda právny vzťah, ktorý predchádzal vydaniu zmenky.

Zo zmluvy o úvere doloženej v exekučnom spise tunajšieho súdu je zrejmé, že pôvodný právny
vzťah medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom mal spotrebiteľský charakter, ktorý vznikol na
základe formulárovej zmluvy. Po posúdení povahy účastníkov právneho vzťahu a ich práv a povinností

je uvedená zmluva zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je totiž nepochybné, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. v danom prípade konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
vystupovala ako dodávateľ, kým odporca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Tiež je zrejmé, že táto spoločnosť poskytla odporcovi peňažné
prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme (viď § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), teda poskytla
mu finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal spolu s odplatou vrátiť.

V úverovej zmluve je síce uvedené, že odporcovi sa poskytol úver na výkon zamestnania, čo by
mohlo navodzovať dojem, že odporca pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu určitej svojej

podnikateľskej činnosti. Toto zamestnanie však nijako nie je v zmluve špecifikované. „Zamestnanie,
povolanie a podnikanie“ v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. je potrebné vykladať v tom smere, že
ide o výkon určitej hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby,
ktorá požaduje úver, ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaníako napr. výkon advokácie, autorizovaných architektoch a pod. Uvedenému názoru nasvedčuje aj
nový zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 2 písm. a) pri definícii spotrebiteľa
odkazuje pri podnikaní alebo povolení na zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných

stavebných inžinieroch a na zákon o živnostenskom podnikaní. Súd však na základe údajov o odporcovi
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu, nezistil, že by povinný vykonával činnosť
spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je súdu z iných obdobných
konaní známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť na
základe živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným

menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje.

Na základe týchto skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že úver nebol poskytovaný podľa
vyššieuvedenejzmluvyreálnenavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,aletýmtovyhlásením
malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského
práva.

Odporca v konaní vyslovene nevzniesol žiadnu námietku. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
je však úlohou súdu v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade,
že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Uvedené
skonštatoval Súdny dvor EÚ napr. v rozhodnutí vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v

ktorom medziiným uviedol, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných
dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie
o právnom a skutkovom stave. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je uvedené, že
nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je

možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi
účastníkmi právneho vzťahu.

Aj Najvyšší súd SR opakovane konštatoval, že v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura

sripta sunt" (právo patrí bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
RPMN). Tento nedostatok zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia
zmluvy sankcionoval tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 posledná veta).
Za tohto stavu by mal odporca vrátiť len požičanú sumu. Podobne zmenkové úroky vo výške 0,25 %
denne, t.j. 91,25% ročne, boli rozhodnutiami mnohých súdov (najmä v exekučných veciach vzhľadom

na skutočnosť, že pôvodný majiteľ zmenky si ako exekučné tituly od určitého času zabezpečoval mimo
všeobecných súdov, najmä prostredníctvom notárskych zápisníc a neskôr rozhodcovských rozsudkov)
posúdené ako rozporné s dobrými mravmi (tieto pritom pôvodne boli uplatňované a v zmluvách
upravené ako úroky z omeškania, teda ako sankcia za nesplácanie úveru a až od doby využívania
zabezpečovacích zmeniek boli tieto priamo do zmenky predtlačené ako zmenkový úrok).

Zo samotného návrhu navrhovateľa vyplýva, že odporca doposiaľ zaplatil sumu 964,80 eura, aj keď mal
vrátiť iba sumu 300 eur. Je zrejmé, že ak by aj súd zohľadnil potrebu určitých nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky (ktorých vynaloženie je otázne, keďže už pred uplatnením nároku pôvodným
majiteľom zmenky na rozhodcovskom súde uhradil odporca sumu 914,80 eura, teda dávno preplatil to,

čo bol povinný zaplatiť), a preto je uplatnený nárok nedôvodný.

Súd na záver poznamenáva, že v danom prípade bola zmenka vyplnená pôvodným majiteľom v
rozpore s cit. § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z. Istina poskytnutého úveru bola 300 eur, pričom zmenka

bola vystavená na sumu 775,27 eura. Zmenková suma teda predstavuje až 258 % z istiny úveru.
Dohoda o vyplnení zmenky je písaná malým písmom len vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktorá splýva s ostatnými podmienkami, a ktorá umožňuje vyplniť zmenku na sumu všetkých
peňažných nárokov pôvodného majiteľa zmenky voči odporcovi. Aj z tejto „dohody“ o vyplnení zmenkya všeobecne známej praxe pôvodného majiteľa zmenky, ktorý zmenky v mnohých prípadoch vyplnil v
rozpore s § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z., je možné vyvodiť, že išlo o nekalú praktiku pôvodného majiteľa
zmenky, ktorý snažiac sa o obídenie zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv (označením účelu úveru

na podnikanie, zamestnanie a pod.) a využívajúc splynutie jednotlivých podmienok poskytnutia úveru
v husto a malým písmom písaných všeobecných podmienkach, ako aj neznalosť a neinformovanosť
spotrebiteľov, získaval podklad pre získanie exekučného titulu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda nemá právo na náhradu trov konania.
Odporcovi ako procesne úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak tento si trovy

konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.

V odvolaní namietal, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo

6 Nariadenia. Súd bol povinný postupovať podľa § 7 ods. 3 Nariadenia, teda vydať rozhodnutie o
pohľadávke. Navrhovateľ ani odporca dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi
vôbec nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v

sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako
indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007
vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolával,uplatnenúpohľadávkunerozporoval,svojímkonanímjupraktickyuznal.Súdprvéhostupňa
navyše pri rozhodovaní vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalobca uzatvoril zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.

K týmto skutočnostiam sa účastníci nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd prvého
stupňa mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. K rozhodnutiu dospel na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa

aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej
tak môže činiť sám súd. Následkom tohto postupu bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého
stupňa porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov ak prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolomožné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Vo vzťahu k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na

zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o
vyplňovacom práve.

Prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon a uplatnený nárok zo zmenky ako
zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Uvedený záver súdu však vychádza len z
kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol. Kauzálne námietky sú po indosovaní v
zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom po indosovaní zmenky irelevantný.
VdanomprípadebolisplnenévšetkypodmienkykonaniavzmysleO.s.p.anárokjevymáhateľnýsúdnou
cestou. V konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11, na ktoré súd prvého stupňa poukázal,je riešená celkom

odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať prejednávanej veci. V konaní sa dospelo k záveru,
že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto
časti považoval súd prvého stupňa zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Zmenku
pritom vystavil samotný žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda

mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.
Prvostupňový súd poukázal na nález IV. ÚS ČR 457/2010. Vo veci, ktorou sa ÚS ČR zaoberal došlo zo
strany žalovaného k vzneseniu námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu.

Odvolateľ ďalej namietal, že rozhodnutie Najvyššieho nemeckého súdu nemôže negovať aplikáciu
platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o
tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka

uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

Ohľadne tvrdenia súdu o personálnom prepojení konateľa právneho zástupcu žalobcu a bývalého
konateľažalobcuuviedol,žetátoskutočnosťniejeprekonanieskutkovoaniprávnevýznamná.Spoločná

účasť v obchodnej spoločnosti objektívne nemôže znamenať, že jeden spoločník vie o veciach, ktoré sa
týkajú iného spoločníka. Vo vzťahu k tvrdeniu o tom, že právny zástupca žalobcu je v iných konaniach
zástupcom spoločnosti pôvodného majiteľa zmenky, pričom len z tohto faktu má mať samotný žalobca
vedomosť o charaktere zmeniek podotkol, že právny zástupca je advokátom, ktorý je v zmysle zákona o
advokácii viazaný mlčanlivosťou. Nie je správny záver súdu prvého stupňa o zneužití inštitútu indosácie

zmenky. Samotné využitie inštitútu nie je možné vyhodnotiť ako jeho zneužitie.

Preto navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

Odporca sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom
na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli súdu dňa 01.12.2015 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétnapodmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu (čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách).

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku odporcu (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ nadobudol práva zo zmenky indosamentom
od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka
bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území

SR. Odvolateľ nespochybňuje v podanom odvolaní postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

V zmluve o úvere zo dňa 03.03.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu odporcu (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Kolónky umožňujúce identifikovať odporcu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského
registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe, že
právny predchodca navrhovateľa subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného
ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Nie sú dôvodné odvolacie námietky spochybňujúce postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ako ani
námietkytýkajúcesaskúmaniacharakteruvzťahumedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcu
súdom.

Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k

ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I-10875, bod 32).Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva

spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom
uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z
dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa
16.11.2010)Ochranaspotrebiteľajepredmetomverejnéhozáujmuajenevyhnutnáprezvýšenieživotnej

úrovne a kvality života občanov.

Ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť
princípy únijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.

Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd spolu s Občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v jednom zo

svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel
toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS
222/07).

Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv
zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej
vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej

zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvého
stupňa,konštatovaťrozporprávuplatnenýchzozmenkysozákonom.Akmábyťzabezpečenénaplnenie
cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu skúmať charakter
právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah

spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v
zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového by
spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich
práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu

súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyjadrených v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co 339/2014 zo dňa 26.02.2015, v ktorom uviedol: „V prejednávanom spore

predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýnáslednesvojeprávavyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepubliky
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.07.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásadepísomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu
k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ
by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo

veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie
Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné
tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických

a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s
malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne
pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je
preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu

sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom
sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §
120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať

aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie
súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie

zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie

je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa“.Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé privodiť záver odvolacieho súdu o tom, že
vyhodnotenie dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda jej neplatnosti
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa bolo nesprávne.

Odvolací súd ďalej uvádza, že žalovaná zmenka obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok
0,25 % denne od 19. augusta 2010“. Zmenka teda umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne,čoročnepredstavuje91,25%.Takýtozmenkovýúrokjevrozporesozásadoudobrýchmravov,čo
spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že

bolúrokvovýške0,25%dennenazmenkepredformulovaný,nedošlokjehoindividuálnemudojednaniu.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, ktorý si uplatnil trovy odvolacieho

konania v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, žiadne
trovy odvolacieho konania mu ani nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.