Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/779/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212918
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212918.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast.: advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 813 11 Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/182/2012-50 zo dňa 11. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že o námietke zaujatosti vznesenej

navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43NcC/53/2012 zo dňa 11. 10.
2012 tak, že zákonná sudkyňa v tejto veci JUDr. Adriana Dulovičová nebola vylúčená z prejednávania
a rozhodovania tejto veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci, v ktorej podľa tvrdení
navrhovateľa došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Zo sudcov okresného súdu
Rimavská Sobota bola z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčená len JUDr. Martina Koreňová.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia zdôraznil, že samotná skutočnosť, že

navrhovateľ s týmto rozhodnutím krajského súdu nebol spokojný a preto podal sťažnosť na Ústavný
súd SR nie je dôvodom na prerušenie konania, nakoľko o jeho námietke zaujatosti už bolo právoplatne
rozhodnuté. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/102/2013
zo dňa 11. 03. 2013, kde najvyšší súd v obdobnej veci uviedol, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania veci len celkom výnimočne a to len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi
zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Subjektívny názor

účastníka nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého
rozhodovania. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol konštatujúc, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP nie je dôvodný.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal. Okresnému súdu vytkol, že

nekonkretizoval prečo sa v čase rozhodovania o návrhu na prerušenie konania domnieval, že neboli
splnené podmienky na prerušenie konania. Navrhovateľ ďalej v odvolaní okrem iných skutočností
uviedol, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania a uviedol dôležité dôvody, pričom predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, teoreticky rozobral otázku kedy je podľa jeho názoru sudca
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený a kedy vo veci rozhoduje zákonný sudca. V závere
odvolania uviedol: „S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby, žiadam,

aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 11. 11. 2014 sp. zn. 6C/182/2012 a vec vrátil
tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako
vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním

napadnutého rozhodnutia okresného súdu a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď zamietol návrh na
prerušenie konania. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho
uznesenia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nie je dôvod na prerušenie

konania podľa § 109 ods.1 písm. b) OSP, rovnako ako neexistuje ani dôvod na prerušenie konania
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02.
2013 a sp. zn. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, Ústavný súd SR sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam krajského súdu o nevylúčení všetkých sudcov okresného súdu

z prejednávania a rozhodovania veci odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich
prerokovanie a rozhodnutie.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh
navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ods. 2 písm. c) OSP nie je
dôvodný, preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219

ods. 1,2 OSP potvrdil.
Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.