Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202096
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614202096.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešov v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému F. J., nar. XX.XX.XXXX, W. D. XXX/XX, XXX XX
J., št. občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Igorom

Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 326,50 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 6C/76/2014-42 zo dňa
12.02.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrou o povinnosti žalobcu
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 79,06 Eur.

Žalobcaje povinný zaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhonáhradutrovodvolacieho
konania vo výške 25,01 Eur na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil.

Ďalším výrokom vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka, č. ú. XXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Tretím výrokom vyslovil, že trovy konania žalovanému nepriznáva a žalobca nemá právo na ich
náhradu.

Štvrtým výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 12,80 Eur zaplatený na účet Okresného súdu
Svidník prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 96 ods.1,2,3 a § 146 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

Súd prvého stupňa konštatoval, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 uplatnil proti povinnému svoj nárok na zaplatenie sumy 326,50
Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia časti úveru.

Na podporu žalovaného vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník, a to oznámením

o vstupe do konania zo dňa 12.05.2014.Písomným podaním zo dňa 21.01.2015 žalobca súdu oznámil, že v predmetnej veci berie žalobu v celom
rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť z dôvodu zmeny právnej úpravy počas súdneho konania a
rozšírenia právomoci súdu podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Zároveň žiada súd o vrátenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a náhradu trov právneho zastúpenia voči žalovanému si neuplatňuje. Ďalej žiadajú tunajší súd, aby
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko
pri ex offo vykonávanej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom vrátane
prihliadania na premlčanie podľa § 5b z. č. 250/2007 Z.z. sa nejedná ani nemôže jednať o účelne

vynaložené trovy právneho zastúpenia s odkazom aj na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6MCdo 5/2013.

Žalobca vzal späť žalobu smerujúcu proti žalovanému pred začatím pojednávania. Z úkonu žalobcu
nemožno uzavrieť, že tento vzal späť návrh podaný dôvodne pre správanie žalovaného (§ 146 ods.
2 veta druhá O.s.p.), preto z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný

nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniknuté trovy konania.

Vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného, tak patrí náhrada trov konania vo výške
79,06 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon vychádzal súd z hodnoty sporu 326,50 Eur.

Právnemu zástupcovi bola priznaná odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. za dva úkony právnej pomoci á 24,90 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom; písomné vyjadrenie zo dňa 21.07.2014). Právnemu zástupcovi ďalej patrí paušálna náhrada
výdavkov, a to 2 x 8,04 Eur. Keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady o 20% DPH, čo v tomto prípade predstavuje sumu 13,18 Eur.

Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva
z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Výrok o vrátení súdneho poplatku vo výške 12,80 Eur odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust.§ 11
ods.3,4,6 zákona č. 71/1992 Zb. Ide o zaplatený súdny poplatok v sume 19,50 Eur, krátený o sumu 6,70
Eur cestou prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty a.s. na účet žalobcu č. ú. SK09 XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX. Miestne príslušný daňový úrad za rozhodnutia vydané po termíne

pripojenia súdu do centrálneho systému poplatok alebo preplatok nevracia, nakoľko už nie je na to
oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca a to iba čo do výroku o povinnosti žalobcu
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 79,06 Eur. Žalobca navrhol, aby odvolací súd

zmenilrozsudoktak,ževedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhonáhradutrovkonanianepriznáva.
Mal za to, že vedľajší účastník na strane žalovaného svojím konaním nijako neprispel k meritórnemu
rozhodnutiu súdu a neovplyvnil konanie konanie žalobcu, ktorý využil svoje zákonné právo a vzal
návrh na začatie konania späť. Žalobca nespochybňuje ústavné právo obsiahnuté v ust.§ 37 ods. 2
Ústavy SR na právne zastúpenie. Nie je to však právo na náhradu trov konania a v danom prípade

nespĺňa ani svoju podstatu. Zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na náhradu trov konania je viazané na
účelnosť vynaložených trov. Ak má byť rozhodnutie súdu o náhrade trov konania logickým ukončením
celého súdneho konania, tak súd musí dôkladne zvážiť všetky okolnosti prípadu a v odôvodnení
svoje rozhodnutie náležite vysvetliť. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.

12Co/69/2013. Združenie, ktoré ponúka svoje služby na ochranu a pomoc spotrebiteľom malo by byť
dostatočne personálne a finančne vybavené, aby mohlo svedomito vykonávať svoju činnosť. Zároveň
dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/15/2014m ktorým bol zmenený výrok
uznesenia o zastavení konania a priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi a uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 8Co/207/2014. Žalobca namietal, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo vyjadrenie

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ale zmena právnej úpravy, konkrétne ust.§ 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. Nie je zrejme žalobcovi ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať
prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník ani nevedel do akého konania vstupuje. Neplatí, že
trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bráneniepráva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ale ani pomocou
interpretačnýchmetódniejemožnékorektneuviesťpresvedčivéargumentypreprávnynázorvynímajúci
trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu

alebo bráneniu práva alebo neboli. Je potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7M Cdo 1/2014 s tým, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov

a neprekračuje ich medze. Práve v prípadoch súdom ex offo vykonávanej kontroly spotrebiteľských
nárokov, ako je tomu i v prejednávanej veci nie je možné hovoriť o účelne vynaložených trovách trovách
právneho zastúpenia, naviac subjektom, ktorý sám zo svojej podstaty má byť dostatočne kvalifikovaný
na poskytnutie a hájenie záujmov spoločnosti. Je namieste poukázal i na spôsob vstupu vedľajšieho
účastníka do týchto konaní,ktorý je neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do konania so
žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a to a to všetko bez akejkoľvek znalosti

predmetu konania len predpokladajúc podľa žalobcu, že
sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom neraz ide dokonca o prípady právoplatne skončených sporov.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol, že celé odvolanie
žalobcu vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy

na jeho strane. V spotrebiteľských veciach však ide podľa článku 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ
o podporu záujmov spotrebiteľov a zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ochrany zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a
práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z toho vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov
združenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 457/2014, ale i IV.

ÚS 84/2014, na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/127/2013. Pri správnom pochopení
inštitútu vedľajšieho účastníctva a správnom pochopení právneho zastúpenia by nemalo byť sporné
v akom postavení vystupuje vedľajší účastník na strane žalovaného a v akej pozíciu vo vzťahu k
nemu vystupuje jeho právny zástupca. Je nerozhodné akú mal vedľajší účastník na strane žalovaného
vedomosť o predmete sporu pred vstupom do konania, ale z povahy veci vyplýva, že vedomosť

postačovala na to, aby sa stali vedľajším účastníkom. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa
zdá normálne a logické, že pred vstupom do konania nemohol o predmete sporu mať iné informácie ako
tie,ktorézískalžiadosťoupredsedovi okresnéhosúdu,vzmysleplatnýchpredpisov.Nakoľkosúdprvého
stupňa s vedľajším účastníkom na strane žalovaného zastúpením právnym zástupcom koná a vedľajší
účastníktaktokonásosúdom, nemalibybyťpochybnostiotom,že muselbyťuskutočnenýprávnyúkon,

na základe ktorého vznikol medzi vedľajším účastníkom na strane žalovaného a zástupcom právny
vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd s nimi ako s vedľajším účastníkom, zastúpeným zástupcom
koná. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol ich právny zástupca vykonať prípravu zastúpenia, preto v tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn.
2Co/285/2012. Žalobca sa odvoláva na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

6 M Cdo 5/2013, ale argumenty v ňom uvedené sa týkajú žalobcu samotného a ak si napriek tomu
uplatňuje pohľadávky za hromadné podávanie totožných žalôb
vyplývajúcich z rámcových zmlúv o úvere. Rozhodnutie o nepriznaní trov konania sa má vzťahovať na
žalobcov a nie na združenie, ktoré pomohlo spotrebiteľovi vo verejnom záujme.

Preto vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,01 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust.§ 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobca vzal žalobu smerujúcu proti žalovanému pred začatím
pojednávaniaspäť.Ztohtoúkonužalobcunemožnouzavrieť,ževzalžalobuspäťdôvodnepresprávanie
sa žalovaného, tak ako to má na mysli ust.§ 146 ods.2 veta druhá O.s.p. Preto skutočne z procesnéhohľadiskaplatí,žezavinilzastaveniekonaniaajepovinnýnahradiťžalovanémuavedľajšiemuúčastníkovi
vzniknuté trovy konania.

Na uvedenom správnom závere súdu prvého stupňa nemení nič ani skutočnosť, že žalobca upresnil,
že zobral žalobu späť kvôli zmene právnej úpravy, kde sa v spotrebiteľských sporoch prihliada na
premlčanie nároku ex offo podľa ust. § 5 písm.b/ zákona č. 250/2000 Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že aj keď teraz súd prihliada na premlčanie nároku ex offo, nič nebránilo žalovanému, prípadne
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného namietať premlčanie. Ide o riziko žalobcu pokiaľ podáva

žalobu a nárok je premlčaný. Uvedené nemožno pripočítať na ťarchu žalovaného.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93
ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať
sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje

záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala
byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú
vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom.

Zákonodarca v ust. § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Podľa dôvodovej
správy k tomuto zákonnému ustanoveniu „ navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie
právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu
ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére

kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi najmä zákon č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou o
zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná práva
úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie taktiež nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť
poskytnutá právna ochrana aj právnickej osobe. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä

oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom ( z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie C-279/09).

Vychádzaj z vyššie uvedeného námietky žalobcu čo do zastupovania vedľajšieho účastníka právnym
zástupcom, ktorý je advokát nie je dôvodné. Neopodstatneným je tiež tvrdenie, že súd prvého stupňa

nehodnotil kritérium účelnosti pri náhrade trov konania. Súd prvého stupňa jednoznačne priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania za dva úkony právnej služby a
to prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a písomné vyjadrenie zo dňa
21.07.2014, pričom z podania zo dňa 21.07.2014 vyplýva, že vedľajší účastník na strane žalovaného
vzniesol námietku premlčania. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov

konania. Uviedol, že nárok žalobcu sa stal splatným dňa 03.04.2015, 3 dní po doručení listu z 26.03.2011
žalovanému. Žalobca žalobu podal 17.042014, teda celý rok je jeho nárok premlčaný. Zároveň vedľajší
účastník na strane žalovaného poukázal na ust.§ 52 ods.2, § 53 ods.2,3 a § 54 ods.1 Občianskeho
zákonníka, pričom uviedol, že nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky
a to z dôvodu, že dodávateľ zmluvu zosplatnil listom z 26.03.2011, čím bola platnosť zmluvy ukončená.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 93/2012 z 19.07.2012,
z ktorého vyplýva, že názor podľa ktorého „nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy
konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na
zastupovanie v konaní advokátovi zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má vlastný právny

útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým
vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto
výklad je v rozpore nielen s ust.§ 25 ods.1 O.s.p., ale ja v rozpore s ústavným princípom rovnosti
účastníkov občianskeho súdneho konania.Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti za žalobcu
zaplatil vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 79,06 Eur. Preto odvolací súd uznesenie podľa

ust.§ 219 O.s.p. v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods.1 O.s.p. Úspešný vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý si uplatnil trovy odvolacieho
konania má právo na ich náhradu od neúspešného žalobcu. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z

dvoch úkonov právnej služby podľa ust.§ 13a ods.1 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to z hodnoty
predmetu sporu 326,50 Eur krátený na polovicu podľa § 13a ods.2 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
teda 24,90 Eur / 2 = 12,45 Eur a 1 x režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH, spolu zo sumy 20,84 Eur,
čo predstavuje 4,17 Eur, spolu teda 25,01 Eur. Odvolací súd preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,01 Eur na
účet JUDr. Igora Šafranka, advokátka do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (§ 149 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.