Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010746
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315010746.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave. pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 18.11.2015 takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku
súd obžalovaného:
N. Z., R.. XX.XX.XXXX C. Š., T. D. Š., J. Č..XXX/X, T..Č.. C. Ú. H. R. N.

oslobodzuje,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 4Pv 687/14 zo dňa 07.09.2015 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/Tr. zákona, na tom skutkovom základe,
že

v presne nezistenom čase od 13.00 hod. dňa 19.09.2014 do 10.00 hod. dňa 23.09.2014 v obci

Bernolákovo v záhradkárskej časti zvanej Sacke, vnikol na oplotený pozemok záhrady pod č. 88, kde
následne rozbil okno a vnikol do chatky, kde odcudzil záhradné kreslo zelenej farby v hodnote 25,-eur a
záhradné lehátko zelenej farby v hodnote 40,-eur, čím spôsobil poškodenému Š.T. U., R.. XX.XX.XXXX,
T. D. D., W. Č.. X, škodu vo výške 65,-eur ,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného Š. U., R.. XX.XX.XXXX, T.. D. D., W. Č.. X, odkazuje

s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného N. Z. v
zmysle§257ods.1písm.a)Tr.por.otom,žejenevinní,vykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,
prečítaním výpovede obžalovaného a poškodeného z prípravného konania, prečítaním znaleckého
posudku KEÚ PZ Bratislava a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci
prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní súd dospel k skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu

obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané že skutok, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu, spáchal obžalovaný.Obžalovaný N. Z., ktorého výpoveď z prípravného konania v procesnom postavení obvineného súd na
návrh prokurátora v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. hlavnom pojednávaní prečítal, vo svojej výpovedi poprel
spáchanie skutku. Uviedol, že skutok nespáchal, v Bernolákove nikdy nebol a v čase skutku bol doma.

Vždy, keď spáchal nejaký skutok priznal sa, ale tento skutok nespáchal takže nemá dôvod sa priznať.
On cigarety Philip Morris nefajčí, fajčí iba značku LM.

Skutočnosti, ktoré vo výpovedi na svoju obranu uviedol obžalovaný, teda jeho tvrdenie v prípravnom
konaní, že sa v rozhodnom čase ani nikdy inokedy na inkriminovanom mieste, kde došlo ku krádeži

nenachádzal, neboli žiadnym z produkovaných dôkazov dostatočne vyvrátené. Jediným dôkazom, o
ktorýobžalobaopierazáverotom,žeskutokspáchalobžalovaný,jebiologickástopaDNAobžalovaného
nachádzajúca sa na ohorku cigarety, ktorý bol nájdený na balkóne záhradnej chatky. Na tomto mieste
je potrebné zdôrazniť, že uvedená biologická stopa obžalovaného na cigaretovom ohorku /jedná sa o
prenosnú stopu/ nijako nevypovedá o spôsobe vykonania a priebehu samotného skutku teda o tom, ako
ku skutku došlo a či to bol práve obžalovaný, ktorý sa skutku spôsobom uvedeným v obžalobe dopustil. V

konaní totiž neboli produkované žiadne iné relevantné dôkazy podporujúce záver o vine obžalovaného.

Súd následne na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaných a prokurátora podľa § 263 ods. 1 Tr.
poriadku prečítal svedeckú výpoveď poškodeného Š. U. z prípravného konania, ktorý vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní uviedol rozsah odcudzených vecí z jeho záhradnej chatky, pričom doplnil, že

naposledybolvchatkedňa19.09.2014atútoriadneuzamkolakeďdňa23.09.2014nachatuprišielzistil,
že bola vykradnutá. Kamerový systém ani alarm nemá, susedia mu ohľadom potenciálnych páchateľov
nič neuviedli. Pamätá si, že predtým sa pri bránke zastavili nejakí Rumuni, ktorí mu ponúkali veci na
oblečenie, ale to bolo už dávno.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora podľa § 268 ods. 2
Tr. poriadku prečítal tiež znalecký posudok KEÚ Bratislava č. 14565/2014 z odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistických analýz, zo záveru ktorého vyplynulo, že na skúmanej stope - cigaretový
ohorok značky Philip Morris bola zabezpečená vzorky upotrebiteľná pre analýzu DNA, pri ktorej bola
zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby Patrik Z..

Na hlavnom pojednávaní súd následne oboznámil s relevantným listinným dôkazom a to zápisnicou o
ohliadke miesta činu, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia z miesta činu, zachytávajúca okrem iného
aj balkón záhradnej chatky teda miesto, kde bol zaistený ohorok cigarety s DNA obžalovaného.

Súd vyhodnotením hore uvedených výpovedí obžalovaného a ďalších dôkazov jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnej súvislosti ustálil, že žalovaný skutok sa nepochybne stal a je trestným činom, avšak
vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázané, že osobou, ktorá spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej
časti rozsudku, odcudzila poškodenému deklarované veci, bol práve obžalovaný N. Z..

Súd v danej veci konštatuje absolútnu absenciu čo i len jedného relevantného usvedčujúceho dôkazu,
s výnimkou jedinej biologickej stopy obžalovaného nájdenej na mieste činu, ktorý však nemožno
označiť za usvedčujúci z hľadiska možnosti vyslovenia záveru o vine obžalovaného. V tomto smere
súd zdôrazňuje, že v prípade existencie iba jedného nepriameho dôkazu tak, ako je tomu v danom

prípade /navyše dôkazu potvrdzujúceho iba potenciálnu prítomnosť obžalovaného na mieste činu, nie
je možné totiž rozumne vylúčiť, že sa predmetný cigaretový ohorok na miesto činu dostal inak ako
jeho zanesením obžalovaným/ nemožno o takýto jediný nepriamy dôkaz oprieť rozhodnutie súdu o
vine /nepriamy dôkaz má totiž svoju dôkaznú hodnotu iba v spojení s ďalšími, aj prípadne nepriamymi
dôkazmi/. Pre takýto postup je nevyhnutné, aby pri neexistencii akýchkoľvek priamych dôkazov

súbor vykonaných nepriamych dôkazov /teda viacerých/ tvoril logickú, ničím nespochybnenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky relevantné
okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania práve obžalovaného, a súčasne vylučuje
možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru.

Na tomto mieste súd považuje za mimoriadne dôležité /už opakovane v krátkom časovom úseku
jedného roka/ pripomenúť, že vyššie uvedené úvahy, ktoré súd viedli k oslobodeniu obžalovaného spod
obžaloby, nepredstavujú žiadne názorové nóvum, práve naopak, jedná sa o úvahy opierajúce sa nielen
o bohatú judikatúru, ktorá je navyše v prípadoch identického charakteru ako je žalovaný trestný čin,úplne jednotná, ale primárne tiež o už ustálenú rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Bratislava III v
skutkovo a právne prakticky totožných trestných veciach. V tejto súvislosti súd poukazuje analogicky na
Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 418/99, Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 394/97,

uznesenie NS ČR, sp. zn. 4Tz 107/202/vzhľadom na podobnosť právnych úprav ako aj faktickú zhodu
trestnoprávnych zásad, na ktorých pilieroch sú Trestné poriadky oboch štátov založené, možno aj
judikatúru ČR, najmä keď judikatúra slovenských súdov vyššieho stupňa je pomerne chudobná, použiť
ako prameň práva/ ktoré konštatujú, že vzhľadom k tomu, že pachová stopa /analogicky biologická
stopa DNA/ je dôkazom, ktorý je ďalej nepreskúmateľný, možno s takýmto dôkazom zaobchádzať iba

ako s dôkazom podporným. Na jeho základe možno totiž dospieť iba k záveru, že sa určitá osoba na
danom mieste v bližšie neurčenej dobe s najvyššou pravdepodobnosťou nachádzala, nie je však z neho
možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že práve táto osoba sa trestného
činu na danom mieste dopustila. K tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vine je potrebné, aby reťazec
dôkazov nevykazoval medzery a nevyvolával dôvodné pochybnosti. Z rozhodovacej činnosti Okresného
súdu Bratislava III je potrebné poukázať rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.09.2014,

sp. zn. 1T 221/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2014 po tom, čo sa prokurátor so
závermi súdu vedúce k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby v skutkovo a právne takmer identickej
trestnej veci /DNA na cigaretovom ohorku na mieste činu ako jediný produkovaný dôkaz/ stotožnil a
odvolanie proti rozsudku nepodal, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.10.2014,
sp. zn. 1T 155/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava

zo dňa 12.02.2015, sp. zn. 4To/148/2014, ktorým odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku
prvostupňového súdu, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby v skutkovo a právne prakticky
identickej trestnej veci /opäť DNA na cigaretovom ohorku na mieste činu ako jediný produkovaný dôkaz/
zamietol.

V danej veci za súčasnej existencie niekoľkých racionálne možných a logicky prípustných alternatív
priebehu skutkového deja, ktoré nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností potvrdiť, ale ani
úplne vylúčiť, súd nemohol nepripustiť možnosť konštatovania, že skutku uvedenom vo výrokovej časti
rozsudku sa dopustila/i iná/é osoba/y ako obžalovaný. Keďže nebolo ničím jednoznačne preukázané,
že by obžalovaný spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku odcudzil tam sa nachádzajúce veci

a súčasne nie je možné ani jednoznačne vylúčiť, že si tieto veci mohli prisvojiť iné osoby, nemožno bez
ďalších relevantných dôkazov za páchateľa predmetného skutku označiť práve obžalovaného iba na
základe skutočnosti, že sa v priestoroch chatky /navyše vo vonkajších - na balkóne/ nachádzal ohorok
cigarety s jeho DNA. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné relevantné dôkazy, avšak
bez ďalších dôkazov nemohol bez závažných dôvodných pochybností ustáliť existenciu skutkového a

právneho stavu tak, ako ho ustálila obžaloba, a teda nemohol ani konštatovať nepochybný záver o vine
obžalovaného. Povedané inak, súd z vykonaného dokazovania v danej veci nemohol bez porušenia
princípu prezumpcie neviny učiniť záver, že páchateľom žalovaného skutku bol práve obžalovaný.

Keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú

jednoznačné a nepochybné, a nielen v rovine pravdepodobnosti, súd musel obligatórne v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného
najpriaznivejších, teda v danom konkrétnom prípade z tvrdení obžalovaného, že sa skutku, ktorý mu je
kladený za vinu, nedopustil. Súd týmto nekonštatuje, že obžalovaný skutok nespáchal, uzatvára však,
že nebolo preukázané, že sa skutku dopustil. Nedokázaná vina má však rovnaký význam ako dokázaná

nevina.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel ku skutkovým a právnym

záverom, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu z
dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si poškodený Š. U.
uplatnil riadne a včas v prípravnom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaného spod obžaloby

oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Štefana Zmeka s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.Záverom si súd nad rámec vyššie uvedeného dovoľuje vysloviť konštatovanie, že za daných okolností
ako tomu je v danom prípade, v kontexte predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Okresného súdu
Bratislava III, vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, faktického stotožnenia sa

Okresnej prokuratúry Bratislava III v jednom prípade s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III o
oslobodení spod obžaloby v skutkovo a právne totožnej trestnej veci, ako aj vyššie citovanej ustálenej
judikatúry súdov vyššieho stupňa, súd považuje postup orgánov činných v trestnom konaní v tejto
trestnej veci /policajta už pri vznesení obvinenia a prokurátora pri následnom podaní obžaloby/ za postup
účelový, nehospodárny, procesne absolútne formalistický a v rozpore so základnými trestnoprávnymi

zásadami. Je totiž dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že policajt, prokurátor a napokon ani
súd v kontinentálnom právnom systéme nie sú viazaní judikatúrou, nemožno ustálenú súdnu prax
ignorovať, pretože racionálne nemožno predpokladať ani očakávať, že v skutkovo a právne totožných
trestných veciach /v ktorých navyše existuje množstvo identických rozhodnutí/sa budú súdy odchyľovať
od svojej ustálenej rozhodovacej činnosti. Vznesenie obvinenia, podanie obžaloby alebo dokonca
podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktoré kopíruje dlhoročnú rozhodovaciu činnosť súdov za situácie,

kedy neexistuje žiadna nová relevantná okolnosť, na podklade ktorej by bolo možné racionálne
predpokladať iný, ako už opakovane súdmi vyslovený záver, nie je potom ničím iným, ako v právnom
štáte neprijateľným a neprípustným prepínaním trestnej represie, ktoré je nielen v rozpore so zásadou
hospodárnosti trestného konania, ale čo je závažnejšie, predstavuje absolútne nerešpektovanie zásady
predvídateľnosti práva a princípu právnej istoty.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.