Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4Er/2755/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2202897419
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Bokrosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2202897419.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35
776 005, so sídlom 814 99 Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému: D. M., C.. XX.XX.XXXX, H..
XX.XX.XXXX, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Katarína Szabóová, so sídlom Exekútorského
úradu 929 01 Dunajská Streda, Nám. Á. Vámberyho 5249/13B, o vymoženie 3.030,33 € istiny s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky
oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím /platobný výmer 2194/2002/2/. Samotné exekučné

konanie sa začalo návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa
09.10.2002.Keďžetunajšísúdpopreskúmanínávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie,exekučného
titulu a žiadosti súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so
zákonom, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.09.2014 predložil súdny exekútor návrh na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že povinná dňa 09.06.2013 zomrela, pričom dedičské konanie po neb. povinnej bolo
ukončené s tým, že povinná zomrela ako nemajetná. S poukazom na uvedené súdny exekútor navrhuje
exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
vo výške 48,88 € zaviazať oprávneného.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať
predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd
vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Zo súdneho spisu t.j. z podania súdneho exekútora čl. 35 ako aj z uznesenia č. 12D/85/2013 čl. 38 je
zrejmé, že povinná po začatí exekúcie zomrela a dedičské konanie po neb. povinnej bolo právoplatne
zastavené v zmysle § 175 h) ods. 1 O.s.p., nakoľko povinná/poručiteľka nezanechala žiaden majetok, t.j.
zomrela ako nemajetná. Vzhľadom na to, že v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinnej
byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, a na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a

ani neprejde na nového účastníka na strane povinnej súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Z citovaných zákonných ustanovení ďalej vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu
rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť

tieto trovy znášať. V danom prípade si súdny exekútor uplatnil nárok na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov vo výške 48,88 €. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na
odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí,
že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať
povinného, nakoľko tento stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a povinnosť z exekučného titulu

neprešla na právnych nástupcov. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov
exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku
zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná
úprava výslovne umožňuje.

Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na
jeho právneho nástupcu, možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov
exekúcie, súd zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods.
1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Súd s poukazom

na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné
predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná
príčinnásúvislosťmedzizavinenímoprávnenéhoazastavenímexekúcie.Súdtedaskúmal,čioprávnenýmohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre
úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku,
podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa

úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený
nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať
dôvod zastavenia exekúcie. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného
konania tak ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej
vecisúdnemôžepoužiťaniust.§203ods.2Exekučnéhoporiadku,nakoľkotentosaviaženazastavenie
exekúcieprenemajetnosťpovinného,čoniejevšaktentoprípad,pretožeexekúciabolazastavenápodľa
ust. § 57 ods. 1/ písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že spôsobilosť povinného byť účastníkom
exekučného konania zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu neprešla a ani neprejde

na nového účastníka na strane povinného.

Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola
zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Už vyššie citovaný dôvod
zastavenia exekúcie vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku na tento prípad.

V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného.
Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekučného konania, stratil spôsobilosť mať práva a
povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad
pre aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom

k osobitným okolnostiam prípadu, súd má za to, že v danej veci nepriznanie náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi je dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd. Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa

bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).